František Mikloško kandidoval po tretíkrát, ale trúfam si povedať, že až teraz bol v pravom zmysle slova kresťanský kandidát, proti ktorému nebolo čo namietať. Nie dokonalý, to je jasné, ale konzistentný, dôsledný – ozaj nechápem, čo mu p. arc. Orosch vyčítal. Navyše pokojný, ...prezidentský.

Preto som si myslel, že vyhrá voľby, napriek všetkému.

Naozaj.

Naozaj som predpokladal, že kresťanskí priaznivci Z. Čaputovej si uvedomia, že ona skutočne nestelesňuje kresťanské hodnoty v živote ani v politike, ale politickú silu, ktorá je pre ne veľkou hrozbou, a priklonia sa radšej k F. Mikloškovi.

Naozaj som predpokladal, že kresťanskí priaznivci M. Šefčoviča pochopia, že tento človek nie je dôveryhodný vo svojich rýchlo sa meniacich postojoch, a strana, ktorá je v jeho pozadí, je symbolom rozkladu našej spoločnosti, a priklonia sa radšej k F. Mikloškovi.

Naozaj som predpokladal, že kresťanskí priaznivci Š. Harabina a M. Kotlebu si uvedomia, že títo páni predstavujú oveľa viac neprijateľného, najmä pokiaľ ide o spôsoby, akými chcú presadzovať svoje myšlienky a názory a že ich „kresťanstvo“ je katastrofálnou karikatúrou, a priklonia sa radšej k F. Mikloškovi.

Naozaj som predpokladal, že to urobia aj priaznivci ostatných kandidátov, ktorí nemajú za sebou ani taký spoľahlivý príbeh, ani taký čistý štít ako F. Mikloško.

A naozaj som si myslel, že podobne bude uvažovať aj časť voličov, ktorá sa nehlási ku kresťanstvu, lebo F. Mikloško je, skrátka, slušný človek, otvorený pre dialóg a schopný ľudí zmierovať – presne to, čo bude prezident SR potrebovať ako soľ!

Bol som naivný? Možno. Ja však viem, že som týmto smerom orientoval aj svoje modlitby, a to je sila, ktorá – ako verím – dokáže všetky tieto veci, zmeny zmýšľania a rozhodnutia celkom reálne dosiahnuť.

Prečo sa to nestalo?

No, Boh rešpektuje našu slobodu a na moje modlitby neznásilnil vôľu nikoho z mojich spoluobčanov. (To som ani nečakal a nechcel.) A moji spoluobčania, skrátka, uvažovali inak. Liberálne. Preto výsledky volieb charakterizujú Slovensko ako liberálne. Ak berieme vážne výsledky sčítania ľudu, tak treba povedať, že práve slovenskí kresťania ho urobili liberálnym. Už ich nesymbolizuje kríž, ale osika, na ktorej visí ...hocičo.

Bolo by dobré, keby sme si to už konečne uvedomili aj my, ktorí sme ešte svoje kresťanské hodnoty nepodriadili iným, „vyšším“ hodnotám, a aby sme začali konať ako kresťania v liberálnej spoločnosti. Prestaňme si už nahovárať, že „u nás to ešte nie je také zlé“, že „Slovensko má predsa len kresťanské ...neviem, čo“ a pod. – úplne zaslepenie voči realite, ktorá tu je okolo nás.

A začať budovať ako „maličké stádo“ nejakú zmysluplnú alternatívu. Svetlo ešte nezhaslo.

Lebo „liberálne“ nie je „slobodné“, aj keď by sa to na prvý pohľad a so slovníkom mohlo tak zdať. Sloboda sa totiž spája s pravdou, kým liberalizmus s relativizmom.