Tento pondelok som zhodou okolností letel do Moskvy spolu s ministerkou zahraničných vecí Karin Kneissl, ktorá letela v rámci bilaterálnej náštevy do Moskvy na stretnutie so Sergejom Lavrovom a prezidentom Ruskej Federácie Vladirmírom Putinom. Áno, ide o tú ministerku, ktorá pozvala Vladimíra Vladimiroviča na svoju svadbu, kde si s ňou aj zatancoval.

Nechajme teraz bokom či sú pri sankciách a súčasnej zahranično politickej situácii takéto návštavy vhodné alebo nie. Ale jedna vec za čo by som Andreja Danka neodsudzoval, sú jeho náštevy v Rusku. Stačí sa len pozrieť na počet náštev Angely Merkel v Moskve od čias pripojenia, alebo podľa niektorých anexie Krymu k Ruskej Federácií. Vyvážená zahraničná politika znamená orientáciu nielen na západ, ale udržiavanie aj dobrých vzťahov aj Ruskom, ktoré je vďaka svojej geografickej polohe a nerastným surovinám dôležitým hráčom na medzinárodnej scéne. 

Ale nechcem sa vo svojom článku venovať analýze zahraničnej politike štátov Európskej únie voči Rusku. Čo by som chcel zdôrazniť je spôsob cesty aký si zvolila rakúska ministerka zahraničných vecí. Dúfam, že Andrej Danko sa raz nechá inšpirovať rakúskym vzorom a bude cestovať na stretnutie so svojím priateľom Vjačeslavom (Viačeslavom Volodinovom predsedom ruskej Dumy).

Karin Kneissl som si všimol až pri  osobnej kontrole pred vstupom do "gate", keďže túto kontrolu prešla so svojím tímom, ktorý pozostával asi z piatich spolupracovníkov bez kontroly. Už len to, že letela komerčnou linkou bolo pre mňa ako odchovanca "karpatskej demokracie" veľkým prekvapením a príjemným šokom. Vynechanie osobnej kontroly a to, že nastúpila do lietadla ako prvá boli jedniné výhody, ktoré mala oproti nám "obyčajným pasažierom economy class". Áno, na moje veľké prekvapenie po nastúpení do lietadla, keď som ju očami vyhľadával v "business class", na moje veľké prekvapenie nemohol som ju medzi pasažiermi nájsť. A to Aeroflot oproti ostatným európskym leteckým spoločnostiam máva "business class" rozšírenú a väčšinou aj vypredanú. Na moje prekvapenie som Karin Kneissl našiel sedieť v ekonomickej triede medzi obyčajnými pasažiermi.

Takto asi nejak si aj ja predstavujem ako by mali fungovať státni úradníci, a to vrátane najvyších ústavných činiteľov vo vyspelých demokraciách. Ak je politik takto vysokého rangu tak pokorný, respektíve skromný, že nemusí letieť vládnym špeciálom, nemusí letieť v business class ale letí v ekomomickej triede spolu so svojími voličmi tak predpokladám, že takýto politik bude odolný aj voči korupcii, priateľstvám s "našimi ľudmi", ...
 

Dúfam, že raz budem mať česť takto v ekonomickej triede stretúť Andreja Danka, alebo Miroslava Lajčáka, poďakovať sa im za prácu pre štát a skonštatovať, že naozaj to robia hrdo, odborne, slušne a ešte aj s pokorou :-)