Jedna z beznádejne humorných vecí na svete je, keď nastane Biela sobota, oslávime vzkriesenie. Sme vyzvaní k radosti. Kdesi to stále je, tá výzva. Buď priamo, alebo aj z hudby, aj zo samotnej slávnosti cítiť, že je čas sa radovať. Na Vianoce čítame slová anjela, ktorý to povie rovno, čo je to za novinu: „Zvestujem vám veľkú radosť.“ (Lk 2,10-11)

Ten deň sa začal tak vydarene. Napokon aj zabudol, kde a ako sa to celé zbehlo. Títo dvaja kamaráti v družnom rozhovore obdivovali aj príbeh aj spracovanie tak zaujímavého príbehu ako bol ten Jerzyho Popieluzska. Samozrejme jeden z nich úplne nevinne podotkol, že veď aj u nás na Slovensku máme hrdinov, ktorí stáli za Cirkev a tvrdo vzdorovali komunistom. A nie jeden! Celá tá plejáda ľudí, ktorí vytvorili podzemnú Cirkev. A tu sa to vlastne zlomilo.

Koncil a rôznosť prúdov Poslednú dobu rozčerilo inak nie veľmi pohyblivú hladinu nášho katolíckeho komunitného diškurzu vyhlásenie o weboch, ktoré hierarchia vníma ako konšpiračné alebo neprinášajúce spoločne zhodné postoje. Ani zistenie, že v Cirkvi je viac prúdov nie je celkom nové. To nové je, že dochádza tak trochu k triedeniu duší, situácia mierne eskaluje.

Neostáva len blahoželať poľskému národu. Nielen že sa im podarilo zakázať interrupcie, ale v týchto dňoch sa posunuli ešte ďalej. Dospeli k zákazu eugenických interrupcií. Dostanú šancu narodiť sa aj deti, o ktorých lekári tvrdia, že sa narodia s nejakým poškodením.

Upriam svoju tvár proti obliehanému Jeruzalemu a s obnaženým ramenom prorokuj proti nemu. (Ez 4,7)

Začalo to schránkou Začalo sa to tým, že mi jedna moja sestra, meno chcem vynechať, poslala cez sociálnu sieť modlitbu. Bola vo forme obrázku a nechýbala akási výzdoba. Pozrel som na to a nechal som to tak. Ale potom sa to krátko na to opakovalo. Mám pocit, že treba k tomu povedať pár slov. Ani sa mi veľmi do toho nechce. Neskôr vysvetlím. Zmyslom tej modlitby bolo dokázať, že po jej prečítaní, pomodlení, ak to tak môžem povedať, sa naozaj stane, o čo sa prosí. Proste sama sebe dôkazom. A to ani nezačínam hovoriť o tzv, modlitbách, ktoré treba prečítať a za horúca poslať siedmym ľuďom. Potom má prísť šťastie. V opačnom prípade nešťastie. Kým to posielajú deti, tak sa človek usmeje a zvažuje, že to treba vysvetliť. Ale keď to robí dospelý človek, čosi nie je dobre. A zaváňa to v tomto konkrétnom bode magickou praktikou. Tá druhá modlitba, čo mi akože prišla, bola modlitba proti pandémii.

V týchto dňoch vychádza veľa výziev proti panike. Ja si myslím, že je to oveľa horšie. Mnohí medzi nami na Slovensku majú pocit, že prežívajú len nejakú novú zaujímavú reality šou. Večer si pozrú správy a píšu, ako sa boja, ako ich zachvacuje panika, že čo to len bude s nimi. Pritom veľká časť týchto ľudí robí všetko, aby sa vírus šíril.