Kvalita vs. reklama

Dnes sme v inej dobe. Reklama slávi úspech. V obchodoch i vo voľbách. Bez ohľadu na kvalitu produktu. Ale povedzme si úprimne: kampaň by nemala vytvoriť kvalitu produktu, len ju zviditeľniť. Inak je to lož. Problém je v tom, že reklama zaberá u dostatočného množstva ľudí, takže producentov netlačia rozhodnutia kupujúcich do vyššej kvality, ale len do lepšej reklamy. Teda dajú sa s ňou predať produkty, aj vyhrať voľby.

Ale nemuselo by to tak byť. V našom hypermarkete je maličký stojan s chlebom od lokálneho dodávateľa. V porovnaní s okolitými regálmi pôsobí takmer smiešne. Ale mne je to jedno – keď idem kupovať chlieb, nepozerám na reklamy a už ani na tovar okolo, ale idem na istotu k môjmu dodávateľovi. Lebo ten chlieb je najlepší. Alebo mám deťom doma za stolom vysvetľovať, že som kúpil niečo, čo je možno šmejd, ale malo to dobrú reklamu? Prípadne ich presviedčať, že šmejd je vlastne dobrý, lebo to tvrdí reklama?

Podobne sa chcem rozhodovať vo voľbách. Vlastnou hlavou, nie hlavami profesionálnych imidžmejkrov, ktorí sú zaplatení za to, aby predali svoj produkt, nech je to hocičo alebo hocikto. Je to biznis. Rozumiem, ale ja sa na ňom nemienim podieľať. Môj kandidát má v porovnaní s nimi kampaň asi ako môj chlieb v tom hypermarkete. Ale aj kvalitu má ako ten môj chlieb.

Rozumiem, že už som zašiel do poézie. Takže späť na zem.

Idú voľby. Dôležité. Budeme rozhodovať podľa kvality kandidáta, alebo kvality kampane? Budeme si nasledujúcich päť rokov hovoriť (a svojim deťom tiež), že „ale kampaň mal/mala skvelú“?

Ja nie. Je mi jedno, koľko údajne náhodne vybraných ľudí sa dosiaľ vyjadrilo, že ak by boli voľby vtedy a vtedy a ak by boli rozhodnutí pre toho alebo toho, výsledky by vyzerali tak alebo onak. (Príliš hypotetické!) Nie je mi však jedno, kto skutočne dostane ten môj hlas.

Keď sa otvoria hlasovacie miestnosti a každý kandidát bude mať rovnako 0 hlasov, bude kampaň už len taká dôležitá, za akú dôležitú ju budeme pokladať my, čo budeme držať v ruke hlasovací lístok. Ja pôjdem – podobne ako pri chlebe – tvrdohlavo po kvalite. Nenechám sa oblbnúť reklamou a to odporúčam všetkým (a vo všetkom).

Svoj hlas dám Františkovi Mikloškovi. V týchto voľbách nemá konkurenciu, pokiaľ ide o vlastnosti, aké by mal mať prezident republiky. Milan Krajniak celkom nepochopil, že nemôže z prezidentského úradu urobiť nátlakový orgán a vynútiť si od vlády, zvolenej v iných voľbách, aby plnila jeho program. Ostatní nemajú charakter, postoje, výsledky, aké by mohli byť zárukou, že v úrade prezidenta budú hájiť demokraciu, opretú o ľudskú dôstojnosť – len kampaň, v ktorej to tvrdia, aj to nie všetci.