Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Prvé slovo

 

 Catalina Rivas nám ponúka v knihe Zo Sinaja na Kalváriu úvahy o posledných slovách Pána Ježiša. Hovoria o jej dôvernom vzťahu s Bohom. Svojim rozjímaním prenikla do hĺbky božského bytia, a tak sa stala sprostredkovateľkou inšpirácií, ktoré sa zapáčilo Bohu jej udeliť.

Vieme, že v Božom slove je zahrnutá všetka nekonečná vznešenosť trojjediného Boha zjavená v osobe Krista. Z tejto svätej knihy, ktorá je slovom Boha, boli vytvorené nespočetné spisy s cieľom povzbudiť našu vieru a zabezpečiť, aby kresťanský život bol v zhode s Božou vôľou.

Svet potrebuje, ako hovoril pápež Ján Pavol II., novú evanjelizáciu.

Nová evanjelizácia nám pomôže opätovne priviesť svet ku Kristovi, našej nádeji, a k jeho milosrdenstvu. Nová evanjelizácia nás pozýva opäť pozerať na kríž, aby sme tak mohli upokojiť búrku, ktorú vo svete rozpútal náš spoločný nepriateľ, a narovnať cesty.

V jej knihe Zo Sinaja na Kalváriu nachádzame hlbokú meditáciu o umučení Krista, najmä o tých siedmich slovách, ktoré vyslovil zomierajúci Ježiš na kríži, aby vyzval ľudstvo na obrátenie.

Každý zo siedmich výrokov ma hlboký obsah, ktorý nás hlbšie vovedie do prítomnosti Krista. Vyberiem niektoré texty k prvému výroku:

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia

Keď Ježišovi strhli šaty, ľudia absolútnom tichu očakávali, že sa začne búriť alebo prosiť svojich protivníkov o odpustenie, o milosť. Niektorí očakávali, že sa vzbúri alebo požiada o odpustenie rozsudku. Iní zasa, že ako Boží Syn, ktorým, ako hovorí, je, poprosí Otca, aby z neba zoslal ohnivý dážď a potrestal tých, čo ho týrajú. Zdá sa, akoby sa čas pre nich zastavil; a jednako tento muž sotva hýbe perami, mlčky sa modlí...

No štyria ľudia, Ján, Mária Magdaléna, Mária Kleopasova a Panna Mária čakali niečo iné. A nazdávam sa, že aj Ježiš niečo iné... Aj on... Očakávajú, že uvidia tých, ktorých jeho ruky, teraz prebodnuté, uzdravili. Kde sú tí, čo počúvali jeho učenie na Hore blahoslavenstiev? Kde sú tí, ktorí dostali odpustenie z jeho úst? Kde sú muži, ktorí žili s ním takmer tri roky? Kde sú tí, ktorých vzkriesil na tele a na duši?

Ježiš na kríži, nemyslel len na nich, ale na celé ľudstvo, na nás všetkých v minulosti a v prítomnosti, ktorí napriek tomu, že ho poznali a dostali od neho mnohé dobrodenia, jedného dňa sa mu obrátia chrbtom. Niektorí tak urobia zo zbabelosti, zo strachu pred prenasledovaním, iní z obáv, že sa im budú posmievať, že priali kresťanstvo, ďalší z pohodlnosti a iní vo svojej namyslenosti, že si všetko zaslúžia a z egoizmu nevedia myslieť na iné, len na seba. Väčšina tak urobí z ľahostajnosti, z vlažnosti, či z pochybovačnosti alebo pre nedostatočnú vieru.

Potom zopakoval slová evanjelia: „...a nebojte sa, lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech...“

Vojaci dokončili ukrutné pribíjanie Ježiša na kríž. Niekoľko minút predtým bolo počuť iba zvuky úderov na klince, ktoré boli tlmené jeho prečistým telom, a neskôr tupé dunenie do dreva. Neodpovedal. Odpustil. Modlil sa v hrdlách tých, ktoré očakávali prvé slová alebo úzkostné kvílenie Ukrižovaného, šírilo sa iba ticho. Keď vyzdvihli kríž, ticho prerušil nárek žien, a potom hrôza začala nanovo: výkriky, urážky, výsmech, pľuvance. Vzdor voči Bohu práve vo chvíli konfrontácie medzi nenávisťou a Láskou, pýchou a Pokorou, tým diabolským a tým božským, vzburou a Poslušnosťou Božej vôli!

Krátko nato zaznel jeho prerušovaný, pokojný a mužný hlas. Nikto z prítomných nečakal, že bude počuť z úst tohto odsúdenca na smrť slová:

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Po týchto slovách všetci onemeli. Ich účinok nimi otriasol, lebo práve spoznali pred kým stoja.

Aká nespravodlivosť, aká irónia! Bol odsúdený za to, že sa vyhlásil za Božieho Syna! Pretože sa odvážil nazvať Boha „Otec“, „Abba“, alebo milovaný Otec, „Otecko“, akoby povedali mnohí z nás teraz. Preto ho odsúdili...

A jednako – napriek tomu prosí Otca o milosrdenstvo pre svojich katov.

Chcete aj vy odpustiť?

 Tajomstvo odpustenia sa nachádza v ukrižovanom Ježišovi Kristovi. Je to jeho slovo, jeho sila, patríte mu a jeho Duch je vo vás.

Neal Lozano vo svojej knihe Vyslobodenie píše: Aby ste odpustili, potrebujete dve veci. Tá prvá je ochota. Tá druhá je viera. Koľko viery? Viera, ktorá je veľká ako horčičné semienko, dokáže prenášať vrchy. Ježiš hovorí: „Nič vám nebude nemožné“ (Mt 17,20). Odpustenie môže byť tým vrchom. Zdá sa, že je to nemožné. Možno si myslíte, že tam nechcete ísť pre bolesť. Prosím, nezastavujte sa. Ježiš prišiel vykúpiť väzňov.

Niektorí povedia: „Môžem vysloviť tie slová, ale cítim sa ako pokrytec, pretože odpustenie nie je v mojom srdci.“ V niektorých prípadoch naozaj odpustenie nie je možné. Dokážeme len urobiť skutok vôle, vysloviť slová (ktoré narúšajú moc nepriateľa) a dôverovať Pánovi, že urobí to ostatné.

Keď odmietame odpustiť, je to hriech, z ktorého sa musíme kajať a prosiť o Božie odpustenie. Ježišove slová sú také naliehavé: „Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6,15). Síce hriech neodpustenia nie je na zozname veľkých a strašných hriechov, ale Ježišove slová o neodpustení sú také silné, že mnohí by sa im radšej vyhli, popreli ich moc a utiekli pred zodpovednosťou odpustiť.

Neal Lozano uvádza šesť jasných krokov na odomknutie dverí odpustenia.

1. Nájdite si niekoho, komu dôverujete, aby sa s vami modlil. Pomôže, ak je ten človek duchovne zrelý. Nájdite si niekoho, kto trpel ako kresťan a to mu dodalo silu. Nájdite si niekoho, o kom viete, že musel odpustiť; niekoho, s kým sa cítite v bezpečí.

2. Chváľte Boha a ďakujte mu. „Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými“ (Ž 100, 4). Proste Ducha Svätého, aby vás viedol.

3. Vnímajte Božiu prítomnosť. Uvažujte o Ježišovi pôvodcovi a zavŕšiteľovi našej viery. Uznajte jeho lásku a moc. Proste o príhovor Matku Božiu, anjelov a svätých.

Ako veriaci ste sa s Ježišom stotožnili, odovzdali ste mu život a váš život je ukrytý v ňom. Duch Svätý žije vo vás. Oblasti, ktoré ste neodpustili, sú oblasti, ktoré ste ešte neodovzdali tomu, ktorý vás miluje. Nahlas sa modlite. „Pane Ježišu, prosím, odpusť mi, že sa chcem sám spasiť, že ti nedôverujem.“ Pokorte sa.

4. Pamätajte na Ježišove slová: „Otče, odpusť im – nevedia, čo robia.“ Sú to večné slová a on vám ich dal. Večný Boh je ochotný uvoľniť silu týchto slov skrze vás.

5. Spomeňte si na človeka, ktorý vám ublížil, a čo ten človek urobil. Pocítite bolesť. Odpustenie sa v nás zakorení, keď odpúšťame z pozície bolesti. Povedať, odpúšťate, pričom popierate bolesť, nerieši podstatu. Keď ste zakúsili bolesť nahlas povedzte: „V Ježišovom mene odpúšťam...to...“  Vyslovte meno toho človeka alebo ho opíšte. Buďte veľmi konkrétni v tom, čo tomu človeku odpúšťate. Sú aspoň dva dôvody, aby ste to povedali nahlas. Po prvé, pomôže vám to sústrediť sa a nebudete nepresný. Po druhé, môžete sa počúvať. Ak dôverujete človekovi, ktorý sa s Vami modlí, môžete ho požiadať, aby bol konkrétny. Ak má dar rozlišovania alebo empatie, môže vám dať slová, ktoré vám pomôžu. Napríklad: „Odpúšťam...to, že si ma ponížil a odmietol si ma a mám pocit, že som nehodný.“

Nech sa váš priateľ modlí, aby ho vyslobodila Božia láska, aby ste boli jej nástrojom. Opakujte tieto kroky, ak si spomeniete na iných, ktorým tiež musíte odpustiť.

Ak máte problém odpustenia, skúste sa rozprávať s Pánom o svojom zranení a bolesti. Nech vás vedie na miesto odpustenia. On to urobí.

Proste Boha, aby ste si v mysli spomenuli aj na iných. Jeden alebo dvaja ľudia na začiatok stačia, keďže musíte byť ochotní dotknúť sa bolesti. Nezabúdajte, že by sme nemali žiadať viac, než ochotní dať. S každým požehnaním prináša Boh do nášho života zodpovednosť, aby sme to požehnanie používali v súlade s jeho plánom pre nás.

 Nemôžeme zabudnúť ani na seba. Odpustiť sebe znamená jednoducho vyhlásiť, že ste zhode s Bohom, že sa nedržíte vyšších štandardov než Boh a nevyžadujete od seba viac než Boh.

6. Vzdávajte vďaky Bohu za jeho dobrotu a proste ho, aby viedol vaše kroky. Používajte novozískanú slobodu, aby ste niekoho praktický milovali. Ovocím odpustenia je láska.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo