Pri zahraničnom smerovaní s chladnou hlavou

Ľudské vzťahy sú komplikované: máme priateľov, známych, kolegov, susedov, neprajníkov i nepriateľov. Chcieť byť s každým, vždy a za každých okolností za dobré je nemožné. Konfrontácia, nepochopenie alebo dokonca otvorený boj je jednoducho nechcenou súčasťou našich životov. To isté platí o vzťahoch medzinárodných.

Mier je bezpochyby ideálom, po ktorom všetci túžime. No všetkým nám je jasné, že trvalý mier je nemožný.

V súčasnosti pôsobí mnoho nadnárodných organizácií, ktoré navodzujú dojem, že ten mier nastoliť vedia. Je to ten povestný zlatý vek, v ktorom všetci zložíme zbrane a budeme jedna šťastná rodina. Žiaľ, ide len o vysnívaný ľudský ideál, ktorý je viac Zlatým teľaťom ako rajom. Nereflektuje padlú ľudskú prirodzenosť a realitu hriechu vo svete. Štáty, ako aktéri medzinárodných vzťahov konajú spravidla v prospech vlastných záujmov. Sebecky, iracionálne, pudovo. Inokedy ostražito a váhavo.

Presne ako ľudia.

Neexistujú dobré a zlé štáty. Tak ako my ľudia podliehame hriechu, a zároveň sa s Božou milosťou snažíme o naplnenie nášho najlepšieho ja, podobne aj štáty. Rovnako ľudia a štáty sa neustále vyvíjajú v čase. Glorifikovať alebo démonizovať jednotlivé štáty je znakom neznalosti medzinárodných vzťahov alebo účelové zavádzanie. To samozrejme neznamená, že tu a teraz nemôžeme mať vlastný postoj voči iným hráčom na medzinárodnom poli.

Oceňujem, že p. Matovič na včerajšej tlačovej besede zdieľal svoje pochopenie o širšom európskom priestore. Pre mnohé európske krajiny sú totiž zahranično-politické otázky rovnako dôležité ako tie domáce. Myslím si, že Slovenská republika by po 30 rokoch vlastnej existencie nemala zanedbať svoj vklad (hodnotový, politický, finančný) pre medzinárodnú komunitu a dianie vo svete. Je ľahké ešte stále vidieť Slovensko ako znevýhodnené alebo zaostalé, kde pomoc v prvom rade prijímame. Stačí prejsť východnú hranicu Slovenska, aby sme pochopili, že sme Bohom požehnaná krajina schopná tvoriť vo svete pozitívne hodnoty a pomáhať iným.

V hre je príliš mnoho.

A preto odmietam spôsob, akým p. Matovič celú tému uviedol. Zahraničné smerovanie členskej krajiny Európskej únie nie je volebný leták, ktorý zajtra už nebude platiť. Nečudujem sa zvoneniu na poplach mnohých expertov a politikov, že súčasné správanie Slovenska na medzinárodnej scéne môže byť pre našich zahraničných partnerov zmätočné. O to viac, ak v zahranično-politických otázkach nie sú traja najvyšší ústavní činitelia zjednotení.

Aby ma nikto nechápal zle: Naše zahraničné smerovanie nie je dogmou, má vychádzať z pragmatického postoja a hodnotového zaradenia. Nejde teda o slepé nasledovanie, ale dlhodobé formovanie našich pozícií. Pracujú na tom stovky slovenských diplomatov a expertov pozorovaním, zvažovaním a vyjednávaním. Uprednostňujme triezvy a zodpovedný prístup. Prihlásili sme sa ku Európskej únii a jej zakladajúcim hodnotám. Vydali sme na cestu kolektívnej bezpečnosti, ktorá v našom prípade dáva najviac zmysel. Pokračujme v nej.

Kritici nášho euroatlantického bezpečnostného ukotvenia radi argumentujú, že naše členstvo v NATO je ideologické a zaslepené. Argumentov v prospech členstva je mnoho. Dovolím si však povedať, že väčšina z nich vychádza práve z pragmatizmu a hodnotovej orientácie. V medzinárodnej politike nehľadáme spasiteľa, ale partnerov, s ktorými si najviac sedíme.

Pri debate o zahraničnej politike sa netreba báť otvorene pomenovať chybu. Povojnové dejiny Západnej Európy sú svedkami bezprecedentného mieru. No politici svetových i regionálnych mocností sa za toto obdobie dopustili veľkých chýb, ktoré boli zdrojom ľudského utrpenia a rozvratu celých národov. Ako kresťania nemôžeme prípustiť akékoľvek historické zľahčovanie alebo argumentáciu v prospech vyššieho cieľa. Výsledkom takéhoto spytovania svedomia sa však nemá byť rozklad medzinárodnej spolupráce, ale jej konštruktívne posilnenie.

A tu môže Slovensko zohrať svoju rolu.

Sme suverénny štát a tak by sme sa mali aj správať. Namietajme a pýtajme sa. Buďme však zodpovedným partnerom, ktorí si plní svoje bezpečnostné záväzky. Oplývame neuveriteľným duchovným potenciálom a verím, že aj dôležitým poslaním od Boha. Nezahoďme šancu „byť pri tom“.

Prvoplánovo spochybňovať partnerstvo so silným spoluhráčom alebo organizáciu kolektívnej bezpečnosti tak ako to spravil p. Matovič považujem za nezodpovedné žonglovanie s tým najdôležitejším: bezpečnosť našich rodín, našich zdrojov a našej krajiny. Našim najväčším nepriateľom je podcenenie strategických partnerov a neschopnosť rozpoznať bezpečnostné hrozby Slovenska. 

Sme príliš malý národ, aby sme si bez spolupráce obhájili našu suverenitu a samostatnosť. Sme príliš vzácni, aby sme sa stali rukojemníkmi politickej manipulácie.

Autor je kandidátom do EP za Kresťanskú úniu.