Prorok prekračuje hranice

Prorok prekračuje hranice

V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia.

Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel ( Lk 4, 21-30). Zdieľať

Okamžitá rekcia poslucháčov ukazuje zmiešané, ak nie rozčarované prijatie. „Prisviedčanie“ totiž nemusí automaticky znamenať pozitívnu odpoveď. Pozornosť davu sa z obsahu výkladu Písma rýchlo presunula na osobu hlásateľa.  Okamžite nastúpil proces škatuľkovania v rámci dedinského kozmu. Rodinná asociácia však vyvolala pochybnosti. Tento tu má byť naplnením prorokovho slova?

Ježiš to rýchlo pochopil a nastúpil do protiútoku. V ňom vyjavil dôležitú charakteristiku, ktorú mu evanjelista Lukáš prisudzuje. Ježiš sa v ňom štylizuje do roly proroka. Vykladajúc slova jedného, sa vracia k tým prvým.

Zhromaždeniu pripomína postavy Eliáša a Elizea. Ich príbehy sú starobylé a ľuďom známe. V príbehu obidvoch nachádza epizódy, ktoré majú vysoký potenciál stať sa rozbuškou. Konkrétne spomenul Eliášov pobyt u vdovy zo Sarepty (1 Kr 17,1-16) a uzdravenie Sýrčana Námana (2 Kr 5,1-14). Obidvaja sú cudzinci a obidvom proroci pomohli. Kristus ale zatlačí na pílu a kontrastuje to rovnakými prípadmi osôb v núdzi v tom čase v Izraeli.

Domáci to považovali za provokáciu. Ich odpoveďou je nahnevaná snaha o likvidáciu nepohodlného kazateľa. Z našej pozície by bolo zaujímavé poznať detaily. Evanjelium nás však iba stroho informuje, že tento zámer sa nepodaril. Prečo sa to však takto skončilo?

Ježiš verbálne prekračuje hranice. Ukazuje, až kam siaha spása. Miestna, či národná xenofóbia u neho nepochodí. Zdieľať

Zdá sa, že Ježiš chcel svojim rodákom ponúknuť dobrú zvesť, ktorú stelesňoval. Túto šancu však Nazaretčania pochovali. Ježiša videli iba vo svojich miestnych ambíciách. Ich rodák im ohlásil uzdravenie, vyslobodenie a svetlo, ktoré bolo ale určené pre všetkých ľudí. Presahovalo to miestnu mieru. Neboli ochotní prijať za vyššiu autoritu niekoho, kto pochádzal spomedzi nich. Ježiš im ale pripomína, že skutky prorokov sa vždy neobracali len na na domácich.

Ježiš verbálne prekračuje hranice. Ukazuje, až kam siaha spása. Miestna, či národná xenofóbia u neho nepochodí.

Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo