Programové vyhlásenie Mesiáša v Nazarete

Programové vyhlásenie Mesiáša v Nazarete

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Lk 1,1-4; 4,14-21) ponúka dva začiatky. Prvým je začiatok celého Lukášovho evanjelia a potom je to začiatok Ježišovej verejnej činnosti.

Prológ, ako voláme prvé štyri verše Lukášovho evanjelia, obsahuje viaceré dôležité detaily.

Lukáš nie je prvý, kto píše o Ježišovi. Spomína očitých svedkov a služobníkov slova, čím pravdepodobne naráža na ústne ohlasovanie Kristovho posolstva. 

Priznáva, že on sám nebol očitým svedkom udalostí, ale jeho dielo je ovocím dôkladného preskúmania prameňov, ktoré  jestvovali už pred ním. Možno má na mysli Evanjelium podľa Marka alebo niektoré ďalšie zbierky (Ježišových podobenstiev, zázrakov, opis jeho umučenia a pod.), ktoré kolovali v komunitách prvých kresťanov a stali sa podkladom pri napísaní štyroch evanjelií Nového zákona. 

Spoľahlivosť učenia

Identita vznešeného Teofila a jeho postavenie nám ostávajú neznáme. Asi mal vyššie postavenie, čo naznačuje oslovenie „vznešený“. Nie je vylúčené, že finančne pomohol Lukášovi pri zostavení diela (pergamen, písacie potreby, cestovanie za očitými svedkami).

Lukášovo želanie „aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili,” naznačuje, že Teofil bol novoobrátencom, ktorého Lukáš chce utvrdiť vo viere, ktorú prijal. 

Evanjelista kladie dôraz na vierohodnosť svojho diela (očití svedkovia, dôkladné overenie prameňov). Lukáš zdôrazňuje snahu opísať všetky veci „verne rad-radom”. 

Evanjelium ako napísaný dokument nie je jednoduchým poukladaním príbehov vedľa seba, ale starostlivo premysleným a usporiadaným dielom, čo sa prejavuje v niekoľkých smeroch. Evanjelista postupuje chronologicky. Začína Ježišovým narodením a detstvom, prechádza na jeho verejné pôsobenie a končí smrťou a zmŕtvychvstaním. Taktiež z geografického hľadiska má dielo svoju štruktúru.

Lukáš chce ponúknuť Teofilovi - čerstvému nasledovníkovi Krista – istotu o správnosti jeho rozhodnutia a spoľahlivosť Ježišovho učenia, ktoré sa rozhodol prijať. Zdieľať

Ježišovo ohlasovanie začína v Galilei, prechádza cez Samáriu a završuje sa v Jeruzalema. Napokon môžeme hovoriť aj o pripravenom teologickom zámere, ktorý sa prejavuje v posolstve pre svojich čitateľov (pozornosť voči chudobným, dôraz na modlitbu, pôsobenie Ducha Svätého, otvorenosť spásy pre všetkých atď.).

Celý prológ vrcholí v záverečnom štvrtom verši, kde sa hovorí o „spoľahlivosti učenia“. Lukáš chce ponúknuť Teofilovi - čerstvému nasledovníkovi Krista – istotu o správnosti jeho rozhodnutia a o spoľahlivosti Ježišovho učenia, ktoré sa rozhodol prijať.

Nech je to pre nás povzbudením čítať Božie slovo. Nech je pre nás kompasom na našej ceste života, lebo v ňom máme istotu Božej náuky.

Kristus ako naplnenie Písma

V nedeľnom úryvku sú vynechané prvé tri kapitoly Lukášovho evanjelia. Je to z toho dôvodu, že s väčšinou z nich sme sa už stretli vo vianočnom období v úryvkoch o Ježišovom narodení, detstve a krste (Lk 1-3), alebo sa ešte stretneme na 1. pôstnu nedeľu 10. marca 2019 v úryvku o Ježišovom pokúšaní (Lk 4,1-13). 

Ježiš si pre začiatok svojho verejného účinkovania vybral synagógu v rodnom Nazarete. Evanjelista hovorí o pôsobení Ducha Svätého v osobe Ježiša Krista, ktoré sa viditeľným spôsobom prejavilo pri krste v Jordáne, ale ktoré začalo už v okamihu jeho vtelenia pri zvestovaní.

Lukáš spomína Ježišov zvyk chodiť do synagógy. Evanjelista poukazuje na poslušnosť Božieho Syna, ktorý vtelením a narodením berie na seba vieru, náboženstvo židovského národa a jeho predpisy, ktoré prišiel naplniť. 

Podľa názoru odborníkov sobotná liturgia v synagóge začínala a končila modlitbami. Určite sa recitovalo vyznanie viery z Knihy Deuteronómium 6,4, tzv. Šema Israel – „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!“ Potom sa čítal úryvok (tzv. „paraša“) z Tóry, to znamená z niektorej z piatich Mojžišových kníh (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium).

Potom nasledovalo čítanie z Prorokov (tzv. „haftara“), po ktorom zaznel komentár k prečítaným textom, niečo ako homília. Čítanie mohol prečítať ktorýkoľvek dospelý muž a ten istý predniesol aj slová povzbudenia. V túto sobotu sa čítania z Božieho slova a jeho výkladu ujal ich rodák Ježiš.

Úryvok z Knihy proroka Izaiáša sa stal pre Božieho Syna programovým vyhlásením jeho pôsobenia. Pán Ježiš aplikoval na seba proroctvo Izaiáša 60,1-2 o Mesiášovi, ktorého poslal Boh, aby hlásal evanjelium chudobným, aby oznámil zajatým, že budú prepustení, slepým, že budú vidieť, utláčaným, že budú prepustení na slobodu a ohlásil Pánov milostivý rok.  

Dnes“ je naším stretnutím s Kristom, je naším záväzkom, ktorý od nás žiada kráčať za Pánom. Nie až keď deti vyrastú, nie až keď budeš mať viac času, nie až keď budeš na dôchodku, ale dnes. Zdieľať

Ježiš Kristus toto Izaiášovo proroctvo slávnostne prehlasuje za naplnené vo svojej osobe: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4,21). Kristus sa neopiera o nejaký citát rabína, ale vlastnou autoritou Božieho Syna vyhlasuje, že doba čakania sa skončila.  

„Dnes“ 

Ježišovo „dnes“ zaznieva nám. Pre nás sa Ježiš Kristus a jeho posolstvo stáva časom naplnenia. „Dnes“ je naším stretnutím s Kristom, je naším záväzkom, ktorý od nás žiada kráčať za Pánom. Nie až keď deti vyrastú, nie až keď budeš mať viac času, nie až keď budeš na dôchodku, ale dnes.

Sme učeníci, ktorí sme „dnes“ pozvaní žiť a hlásať Kristovo evanjelium, ktoré sa má naplniť v našom živote. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo