Zopár slov k povinnej vojenskej službe

S určitou pravidelnosťou sa na Slovensku objavujú úvahy o znovuzavedení vojenskej služby. Tému v poslednom čase opäť otvoril istý plagiátor s pochybne získanou vojenskou hodnosťou. Hoci tento pán premeškal jednu z mála príležitostí preukázať schopnosť samostatne a kriticky myslieť, dovolím si uviesť zopár myšlienok, prečo ma vyrušilo rýchle a jednoznačné zmetenie témy zo stola, ktoré som zaregistroval v ľavicovo-liberálnych médiách.

V prvom rade, tieto médiá spravidla vôbec neriešia hlbšie príčiny nelichotivého stavu, v ktorom sa naša armáda nachádza. Videli ste článok, v ktorom by sa niekto z komentátorov SME / Denníka N / Pravdy pozastavoval, že ani v najbližšom rozpočte nenaplníme svoj spojenecký záväzok na financovanie armády? ...a teda, že Trump má v niečom o Európanoch pravdu? Rieši niekto v médiách systematicky pohodlnosť našich detí a neschopnosť armády získavať nováčikov nad rámec vtipov o zaostalom marketingu?

Argumentuje sa tiež tým, ako fungovala tzv. základná vojenská služba v predchádzajúcom zločinnom režime a neberú sa do úvahy skúsenosti "civilkárov", prípadne tých krajín blízkeho zahraničia, kde tento systém funguje. Je také ťažké nájsť nejakého Švajčiara a pokúsiť sa predstaviť čitateľom systém, kde má povinná vojenčina svoje miesto v kultúre krajiny? Ešte sme mladý štát a myslím, že stále je tu priestor vytvoriť niečo výnimočné, čo nie je obvyklé v okolitých krajinách.

Moderná vojna, pokiaľ to zdiaľky sledujem, je v súčasnosti o vysokej špecializácii jednotlivých zložiek a využívaní najmodernejších technológií. Nemohol by byť toto spôsob, ako by ľudia zo znevýhodnených komunít (a nemyslím len Rómov) mohli pričuchnúť k modernému svetu? A naopak, nebolo by obohatením, keby sa (zdanlivo) zatuchnuté a rigidné vojenské štruktúry konfrontovali s vedomosťami a zručnosťami moderne vzdelaných mladých ľudí (aj takých na Slovensku máme, nielen plagiátorov).

Nakoniec, vo svojom okolí badám neschopnosť a strach mladých mužov prevziať zodpovednosť za seba a svoju perspektívnu rodinu. Potrebujeme viac mladých, ktorí sú ochotní ísť do rizika a založiť biznis aj viac takých, ktorí majú otvorené oči pre trpiacich a biednych okolo seba. Extrémistické strany vedia získať sympatie verejnosti aj tým, že robia charitu a vypomáhajú pri živelných pohromách. Nevedeli by sme nastaviť povinnú vojenskú službu aj tak, aby túto skúsenosť mladí získali inde, ako u Kotlebu?

Nie sme v situácii životného ohrozenia ako Izrael a ešte ani v situácii, keď súkromná sféra tlačí na využitie posledných rezerv efektivity, ako sa to deje vo Švajčiarsku. Som presvedčený, že jeden či viaceré argumenty, ktoré sa mne zdajú byť v prospech povinnej vojenčiny by pri podrobnom skúmaní neobstáli. Téma o znovuzavedení povinnej vojenskej služby si ale zaslúži poctivú debatu, nie ad hominem útoky.

-------------------------------------------

DOPLNENIE 22.1.2019 20:45

Keďže niektorí čitatelia blogov zámerne obchádzajú diskusie, doplním aspoň dva z podstatných argumentov, ktoré hovoria proti povinnej základnej vojenskej službe.

Prvým filozofickým je, že armáda by mala plniť tie funkcie, na ktoré je určená a nemá suplovať iné inštitúcie. Uznávam, že väčšina mojich úvah v prospech takéhoto inštitútu ide týmto smerom.

Druhým je, že v súčasnosti je armáda nejakým spôsobom nastavená - teda funguje podľa určitej vojenskej doktríny. Ak by sa zaviedla povinná vojenská služba, znamenalo by to zásadnú zmenu logiky jej fungovania a zrejme do veľkej miery (pri rovnakých finančných prostriedkoch) aj zníženie jej bojaschopnosti.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští.