Ako Jordan Peterson môže viesť k Freudovi a Darwinovi, ale nie k Bohu

Ako Jordan Peterson môže viesť k Freudovi a Darwinovi, ale nie k Bohu

Kniha Jordana Petersona, 12 pravidiel pre život, nie je obyčajná kniha. Bude sa vám páčiť, pretože útočí na dnes vládnucu politicky korektnú spoločnosť a nabáda ľudí, aby prijali zodpovednosť za svoje skutky. V tom je bezpochyby jej zásluha. Tiež sa vám bude páčiť predstava jestvujúcich pravidiel, pretože každý vie, že pre dobrý život je treba mať pravidlá. Pravidlá zvyčajne vyjasňujú a rozhodujú. Dávajú zmysel a cieľ tomu, čo robíte. A aj dnes sú potrebné. Zdá sa mi však, že týchto dvanásť pravidiel visí vo vzduchu. Nie je mi zrejmé, ako ich chápať a ani autorove vysvetlenie nepomáha, lebo je príliš nekonvenčné. Zrazu si uvedomíte, že ten, čo tieto pravidlá nastavil sa nimi neriadi. Vysvetľuje si ich ľubovoľne. Sám to vo svojej knihe pripúšťa. A preto je dosah jeho 12 pravidiel života veľmi obmedzený.

Spletené a ezoterické

Prvým znakom obmedzenosti tejto knihy je jej dopletenosť a ezoterický rozmer. Autor má sklon komplikovať jednoduché veci. Veľa námahy ho stálo citovať mysliteľov, ktorých považuje za dôležitých: Nietzscheho, Darwina, Freuda, Junga, či Heideggera. Ale všetci títo autori prichádzajú s vysvetlením reality podľa protikresťanských predstáv. Doktor Peterson používa tieto, dnes vládnuce filozofické a psychologické systémy, aby vytvoril svoje pravidlá bez pravidiel.

Za ezoterickým žargónom sa skrýva zmätočná zmes existencialistických doktrín, psychoanalytických predstáv a orientálneho, taoistického myslenia, ktorá len vzdialene pripomína niečo kresťanské. Jednoduché veci sú zrazu príliš zložité, pretože Peterson je presvedčený, že jednoduché odpovede na zásadné otázky nejestvujú. V obave pred zaškatuľkovaním a onálepkovaním jeho odpovede tancujú okolo otázok, ale neriešia ich. Pri čítaní tejto knihy túžite, aby sa postavil a povedal to, čo treba povedať, bez toho existenciálneho divadielka a bez posadnutosti Bytím s veľkým B. Keby dokázal povedať, čo si predstavuje pod pojmom "Boh" a ušetril by si prázdne abstrakcie, ktoré nás akurát tak znepokojujú. Keby sa dokázal prihlásiť k morálke a ľudskosti, namiesto odovzdaniu sa desiatkam miliónov rokov vývoja.

Nevýrazná obyčajnosť

Okrem toho, že jednoduché veci príliš komplikuje, trpí Dr. Peterson aj opačným problémom. Skutočne komplikované veci príliš zjednodušuje. Až príliš sa snaží byť módny, ľudový a „pochopiteľný“. Možno že predpokladá, že nie ste obyčajný človek žijúci v skutočnom svete, a že potrebujete niečo z pop-kultúry, aby ste pochopili niečo z reality - mobily, skateboardy, alebo recenzie k filmom, hocičo, čo dokáže, že ste moderní. Preto zaplnil svoju knihu príbehmi, príkladmi a odkazmi, ktoré vás majú očariť svojou presvedčivou obyčajnosťou.

Napríklad vás žiada, aby ste sa zastavili a pohladili mačku, ktorú ste stretli na ulici (#12). Iné pravidlo žiada, aby ste stáli vzpriamene, s vystretými ramenami (#1). Nezastavujte deti, čo jazdia na skateboarde (#11) je tiež každodenná požiadavka pre mnoho ľudí. Peterson vám tiež vyrozpráva veľa tragických príbehov o priateľoch z detstva a duševných problémoch jeho klinických pacientov.

Chcete pravidlá, ktoré budú reflektovať istotu a všeobecnosť mravného zákona. Dostanete na skúsenosti založené direktívy, ktoré reflektujú „proces Bytia“ a ktoré neprinášajú žiadne pevné zákony, v ktorých by bolo niečo isté. Dr. Peterson píše: „Pravé Bytie je proces, nie stav. Je to cesta, nie cieľ. Je to kontinuálna transformácia toho čo poznáte, skrze stretnutie s tým, čo nepoznáte. Nie je to zúfalé ľpenie na istote, ktorá je večne a v každom prípade nedostatočná.“

Nekresťanský prístup

A to nás privádza k poslednému problému Pravidiel pre život Dr. Petersona. Ich schopnosť zmeniť životy je veľmi obmedzená. Už ste mnoho počuli o tom, čo Peterson dokázal. Tí, ktorí si obľúbili jeho prácu a jeho videá argumentujú, že dokázal prezentovať kresťanské idey moderným, nekresťanským spôsobom. Mladí ľudia radi odkazujú na jeho prednášky. Sú nadšení z veľmi tradičných ideí a neuvedomujú si, ako konzervatívne sú. Hovoria, že vďaka Petersonovi veľa mladých konvertovalo naspäť k náboženstvu.
Mnohí hovoria, že tento nekresťanský prístup je tou najlepšou cestou, ako predstaviť kresťanstvo mládeži a skeptikom. Ale jeho koncept kresťanstva, ako vybájeného príbehu „vytvoreného kolektívnou predstavivosťou“ sa fundamentálnych kresťanských právd o Viere nijako nedotýka. Preto nemôže nikoho priviesť k Cirkvi, alebo viere v Boha, lebo sám ani do Cirkvi nepatrí a ani neverí. Momentálne ani nemá úmysel tak urobiť a sám to otvorene a poctivo priznáva.
Tí, ktorí sa začali neskôr zaujímať o Cirkev a konvertovali vďaka jeho antipostmoderným ideám, sú len výnimka z pravidla. Pravdou však je, že Dr. Peterson vedie ľudí k Darwinovi, Freudovi, Jungovi, Nietschemu a Heideggerovi, ktorých obdivuje a ktorých systémy vyučuje. Tam vás vedie, pretože tam sám je. A opäť, sám to pripúšťa ako prvý.
Dr. Peterson kladie dôležité otázky o postmodernej spoločnosti a snaží sa ju zachrániť pred devastáciou politickou korektnosťou. Ba dokonca prináša tak veľmi potrebné pojmy zodpovednosti a zbožnosti (ktoré označuje ako správne správanie). Ale nič viac.

Aktualizácia posolstva

Žiaľbohu, nie je nič neoriginálnejšie ako nepretržitá snaha prezentovať staré myšlienky novými spôsobmi. V histórii Cirkvi vždy jestvujú tí, ktorí chcú „pritiahnuť mladých“, alebo „aktualizovať posolstvo“ tým, že príjmu vládnucu kultúru. A dvadsiate storočie je jeden obrovský a neúspešný pokus Cirkvi, takto osloviť svet. Preto majú mnohí tendenciu hľadať v Petersonových prednáškach viac, ako tam skutočne je. Svet je plný ľudí, ktorí hľadajú niekoho, kto prináša „nekresťanské kresťanstvo“ v nádeji, že to bude pre svet príťažlivejšie a priateľskejšie. Preto ich uchvátil Peterson, napriek jeho očividným obmedzeniam.

Výsledkom je vždy veľká ilúzia. Takáto prezentácia Viery sa vždy snaží zmeniť kresťanské idey práve natoľko, aby prestali byť kresťanskými. Kresťanské idey dávajú zmysel len v kontexte Kristovho posolstva. Hoci Boh dokáže pracovať tajomnými cestami, tieto obmedzené metódy vo všeobecnosti ľudí nemôžu obrátiť.

Povaha pravdy

Pravda je vždy jednoduchá a nezahalená. Priťahuje vás svojou jednoduchosťou a vnútornou logikou. Musí byť správne prezentovaná, ale nepotrebuje byť halená do moderného jazyka ani do zmätených teoretických konceptov.

To sa týka predovšetkým právd Viery. Sú atraktívne pre všetkých, pretože rešpektujú ľudskú prirodzenosť, ktorá túži po vznešenom a božskom. Pravda sa nesmie skrývať, ale musí sa ukazovať v celistvosti a tak sa stáva ešte žiadanejšou.

Pravda si ale žiada vernosť, integritu a obetu, ktorá robí jej prijatie ťažké, najmä pre tých, ktorí sú pripútaní k svetu. Aby sme sa oslobodili od tyranie vášní a náklonností, potrebujeme všeobecné pravidlá nie len pre život, ale pre večnosť.

 

John Horvat II.
Autor je viceprezident a člen predstavenstva Americkej spoločnosti pre obranu tradície, rodiny a majetku (TFP), predseda Komisie TFP pre americké štúdiá a vyučujúci na Inštitúte TFP Sedes Sapientiae.

Pôvodný text: http://www.tfp.org/how-jordan-peterson-can-lead-to-freud-and-darwin-not-god/

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo