Obmedzme deťom čas strávený na mobile

Obmedzme deťom čas strávený na mobile

Keď čakám na vlak, deti sa hrajú na mobiloch, keď idem vo vlaku, deti sa hrajú na mobiloch, keď vystúpim z vlaku, nejaké deti, ktoré čakajú na vlak sa hrajú na mobiloch. Keď idem pre deti do školy, pred školou sedia ich starší spolužiaci a hrajú sa na mobiloch.

Je pár dní pred vianocami a myslím, že každý už má kúpený darček pre svojho milovaného , alebo pre svoje deti. Čo to bude tentoraz? Veľa z prianí, ktoré mi ľudia priali bolo, aby mali moje deti bohatého Ježiška a veľa darčekov.  Myslím, že by som sa nedopátral k žiadnej štatistike ohľadom toho, koľko detí minulý rok dostalo pod stromček mobilný telefón, aj keď by ma takáto štatistika veľmi zaujímala.  Našiel som na googli, že svoje prvé mobilné telefóny dostávajú deti vo veku 8-10 rokov. Neviem či som ten pravý, kto môže povedať, že na to tieto deti ešte nie sú pripravené, alebo že je to neskoro a už dávno mobilné telefóny mali mať. Ak sa opýtam rodičov vo svojom okolí, 95% z nich mi povie, že je to skoro. Napriek tomu som neustále zarazený tým, koľko detí aj v mladšom veku je neustále na mobiloch.

Keď idem pre deti do školy, pred školou sedia ich starší spolužiaci a hrajú sa na mobiloch. Keď idem so synom k doktorke, v čakárni sedí okrem iných čakajúcich aj Miškov spolužiak, ktorý si ho nevšimne, pretože sa hrá na mobile. Keď čakám na vlak, deti sa hrajú na mobiloch, keď idem vo vlaku, deti sa hrajú na mobiloch, keď vystúpim z vlaku, nejaké deti, ktoré čakajú na vlak sa hrajú na mobiloch. Keď prídeme ku rodičom, švagrove deti sa hrajú na mobiloch. Keď k nám príde Dorotkin spolužiak na návštevu, prvé čo povie je, že kde má Dorotka mobil, že si chce pozrieť, aké tam má hry. Prídem na vyučovaciu hodinu a žiaci sú na mobiloch. Idem na obed a trištvrtina detí na obede popri tom, že jedia, čumia do mobilov. Štatisticky deti, alebo mladí trávia na mobiloch 3-8 hodín denne.

A ja už neviem, či šibe mne, alebo niekomu inému. Áno, na niektoré z prípadov, ktoré som menoval vyššie by mi rodičia povedali, že to sa hrajú deti na ich mobiloch, to nie sú ich vlastné. Alebo ak už majú svoje telefóny, tak majú na to pádny dôvod (musia mať mobil, pretože chodia samé zo školy...). (Medzi nami, pravý dôvod prečo deti dostanú telefón je ten, že ich sebeckí rodičia si kúpia nový, lepší a starý ešte funkčný je im ľúto predať. Mimochodom, z tohto dôvodu má aj moja dcéra telefón, ktorý je položený doma na poličke a pravidelne kontrolujem, či sa tam ja naozaj nachádza.) To že my sme dostali svoj prvý telefón na strednej, alebo vysokej škole, neobstojí, pretože vtedy bola úplne iná doba.

Áno, bola úplne iná doba. Mňa na tom len zaráža, ako ustúpime deťom. V podstate nami neskutočne manipulujú. Povedia "môžem sa zahrať na mobile?" a my im ho hneď podáme odblokovaný do ruky. Keď boli menšie a trošku zamrnčali, utišovali sme ich mobilom. Ešte nemali ani rok a už sme im púšťali blbosti na youtube. Mylne si myslíme si, že rozprávka, alebo spievankovo dieťa dostatočne upúta na to, aby sme ho nakŕmili. Vytešovali sme sa ako naše ročné dieťa vie ovládať smartfón a neuvedomujeme si, že jeho jemná motorika sa absolútne nevyvíja.  My sme ich urobili závislými na mobiloch. Trávia na nich niekoľko hodín denne a my sa len chytáme za hlavu, keď si tieto štatistiky prečítame na internete, zatiaľ čo si náš puberťák chatuje s niekým, koho my absolútne nepoznáme.

Nedávno som si vypočul na vlakovej stanici rozhovor dievčaťa vo veku 14-15 rokov, ako mali s rodičmi krásny večer, pretože pozerali spolu film. Kamoš toho dievčaťa nechápal ako je možné, že jej dovolili pozerať film a popri tom chatovať. Odpovedala, že boli radi, že je tam s nimi. Keby jej to nedovolili, odula by sa a bola by sama zavretá v izbe.

U nás na škole je to niekedy šialenosť. Nejde nám internet, respektíve wifi a skoro všetci žiaci sú napriek tomu na mobiloch. Pýtam sa ich či im funguje wifi a oni, že nie, ale majú dáta. Inokedy sa žiačky rozprávajú, že majú niekoľko sto-eurovú faktúru za mobil a mne zastáva rozum. Keď sa so štvrtákmi rozprávam o tom, čo budú robiť po škole a nabádam ich, aby šli ďalej študovať odpovedajú mi niektorí, že určite nie, pretože oni potrebujú pracovať. Ono, mnohí pracujú už počas strednej školy. Potrebujú pracovať, aby si mohli kúpiť lepší mobil, novší iPhone a platiť si účty za to, koľko času strávia na mobile. Na základe toho, že pracujú, vymeškávajú školu, mne osobne nenosia fotografie, pretože, oni na to nemajú čas, musia predsa pracovať. Je to zamotaný kruh.  A kto za to môže? Rodičia.

My rodičia môžeme za to, koľko času strávia naše deti na mobiloch. Nie učitelia, nie technológie, nie Steve Jobs, alebo iná korporácia. My rodičia. My musíme držať deti na pomyselnej uzde a nedovoliť im hrať sa na mobiloch. My im musíme povedať nie. My musíme s nimi tráviť viac času, aby nepýtali mobily a v neposlednom rade sme to opäť my rodičia, kto musí dať našim deťom pozitívny príklad v tom, ako sa dá žiť bez mobilu.

PS1: Viem, že moja Janka mi bude tento blog veľa krát pripomínať a vravieť, že som si ho napísal predovšetkým pre seba, pretože trávim na mobile tiež veľa času. Aj keď robím vďaka aplikácii YouVersion Holy Bible (ráno mi príde notifikácia s veršom na deň a kým si nezapnem telefón, tak ju mám na ploche, takže sa snažím nezapínať ho, aby mi tam svietil tento verš čo najdlhšie) a najnovšej aktualizácii na iPhone menej času (ukazuje mi, koľko času som strávil týždenne pred obrazovkou). Viem, že deti sa učia najviac tým, že kopírujú svojich rodičov a tak sa snažím byť na mobile a tablete doma čo najmenej. V poslednej dobe zisťujem, že na facebooku nieje nič dôležité a že dokážem žiť aj bez instagramu.

PS2: Naše deti mali dovolené hrať sa na mobile, alebo na tablete pol hodinu dva krát do týždňa, no po tom, aký boli z toho závislí a v daný deň nerozprávali o ničom inom, iba kedy bude už ich pol hodina sme to zmenili a momentálne majú dovolené hrať sa  iba jednu polhodinu za týždeň. My sme pánmi času hrania sa na mobiloch našich detí.

Na záver ešte musím napísať, že keď si tento môj blog prečítala moja manželka, nesúhlasila celkom s tým, že je to chyba rodičov. Pozná jednu mamku, ktorej dcéra si cez telefón kontroluje domáce úlohy. Deti nie vždy rozumejú zadaniam učiteľov a chat je dobrá vec, aby si niečo pomerne rýchlo a lacno overili u spolužiakov. Z časti to môže byť pravda, aj keď si myslím, že to môžu žiaci aj zneužívať. Ak nerozumejú zadaniu, mali sa opýtať učiteľa, aby im to ešte raz vysvetlil a neverím, že deti používajú mobil len na overovanie si úloh. To by museli mať tých úloh šialene veľa, aby tam trávili toľko času. Zároveň viem, že týmto mojím rozmýšľaním nezmením to že deti budú na mobiloch menej. Chcem len povedať, že si myslím, že by sme mi rodičia mali mať väčšiu kontrolu nad tým, čo robia naše deti a koľko času trávia na mobiloch. Ale nie ako policajti, ktorí len kontrolujú a trestajú, ale ako milujúci rodičia, ktorí sa zaujímajú o svoje deti a sú s nimi radi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo