Komu pomáha vyrábanie nepriateľov? Najviac tým nepriateľom

Komu pomáha vyrábanie nepriateľov? Najviac tým nepriateľom

Chcem sa zastať svojich prezidentských protikandidátov Zuzany Čaputovej a Františka Mikloška. Pán Mistrík sa k nim správa ako tenista, ktorý pred začiatkom štvrťfinále Wimbledonu žiada súpera, aby sa vzdal v jeho prospech. S argumentom, že on potom bude v semifinále vládať lepšie behať a bude mať väčšiu šancu dostať sa do finále.

Určite ste už čítali alebo počuli viacerých slovenských novinárov a intelektuálov apelovať, že politika by mala byť o pozitívnom programe, že by mala spájať sily, že by nemala byť o hľadaní nepriateľov. Ale v tom istom čase tí istí ľudia robia presný opak. Ukazujú prstom na jedného nepriateľa za druhým a vyzývajú všetkých naokolo na svätú vojnu proti aktuálne najväčšiemu zloduchovi.

Pred desiatimi rokmi začali elity bojovať proti Kotlebovi. Bolo to po fyzickom útoku Rómov na obyvateľa v Šarišských Michaľanoch.  Kotlebovci tam urobili zhromaždenie, ktoré polícia rozohnala. Veď Kotleba je hrozba, treba mu ukázať, že si tu na Slovensku urobíme poriadok. Namiesto výziev na riešenie reálneho problému - kriminality v okolí rómskych osád – vyzývali elity na riešenie Kotlebu. Problém rómskej kriminality elity ignorovali.

Áno, Kotlebov program je neprijateľný, ale samotný Kotleba v tom čase žiadny problém nepredstavoval, nikto ho ani nepoznal. Vďaka médiám, elitám a ich boju PROTI Kotlebovi ho postupne spoznali všetci. Vtedy som varoval, že ak štát, média a elity nebudú riešiť rómsku kriminalitu, ale namiesto toho budú riešiť Kotlebu, jediným výsledkom bude Kotleba v parlamente. Vyrábanie nepriateľa problém nevyrieši, ale politicky nepriateľovi pomáha. V roku 2016 došlo na moje slová.

Nemýľme sa, ľudia nevolili Kotlebu za župana alebo do parlamentu kvôli tomu, že súhlasia s jeho programom, alebo že sú fašisti. Väčšina jeho voličov sa hrdo hlási SNP. Nevolili ho ani z akejsi katolíckej reminiscencie na vojnovú Slovenskú republiku, voliči Kotlebu chodia do kostola najmenej z voličov všetkých strán. Tieto fakty sú dávno dokázané, ale keďže elitám nesedia do ich schém o nepriateľovi a jeho podhubí, tak kašľať na fakty. Boj proti nepriateľovi je predsa svätý a kto spochybňuje boj proti nepriateľovi, je s nepriateľom.

Ľudia v skutočnosti volili Kotlebu z rovnakého dôvodu, ako volili Trumpa alebo za brexit. Z trucu voči elitám. Chceli si vychutnať, ako to elity “zabolí”. Ľudia si povedali asi toto: keď tí mudráci neriešia naše reálne problémy, kašlú na nás, tak im tam dáme toho, koho najviac neznášajú. Nech si užijú ten pocit, že sa môžu snažiť ako chcú a má to presne opačný efekt. My ľudia ten pocit bezmocnosti dobre poznáme, tak si ho užite aj vy - elity.

Výmena hlavného nepriateľa

Kotleba bol hlavným liberálnym arcinepriateľom na Slovensku až do polovice roka 2018. Kto nebojoval proti Kotlebovi, ten rozbíjal demokraciu, bol za fašizmus a za Rusko. Tesne pred letom sa zrazu situácia zmenila a hlavným nepriateľom sa stal Harabin. Prečo?

Časť slovenských liberálnych elít sa rozhodla, že do prezidentských volieb treba vyrobiť pána Mistríka, ktorého dovtedy nikto nepoznal. Nikto nepoznal ani jeho názory. O pánovi Mistríkovi nie je známe, že by sa ozval za komunizmu a nejako sa angažoval za slobodu. V deväťdesiatych rokoch nebolo známe, že by sa nejako angažoval v zápase proti Mečiarovi, aby pomohol Slovensku do EÚ. Takisto nie je známe, že by sa pán Mistrík verejne angažoval v boji proti korupcii Ficových vlád. Dokonca ani nie je známe, že by pán Mistrík robil charitu, ako pán Kiska pred oznámením svojej kandidatúry. Prvá známa vec, v ktorej sa pán Mistrík verejne angažuje, je jeho vlastná vec - vlastná kandidatúra na prezidenta.

Ako vyrobiť politika, ktorý sa nikdy za nič verejne nepostavil a dokonca ho ani nikto nepozná? Podobne, ako v Česku pána Drahoša, alebo v Bystrici pána Luntera. Je na to jeden starý marketingový trik. Treba národ strašiť nepriateľom a goebbelsovsky opakovať, že jedine pán X.Y. ho môže poraziť. Vladimír Palko kedysi tento typ kandidáta nazval “z dreva vystrúhaný panák.” Znamená to, že hlavnou charakteristikou kandidáta je, že NIE JE. Nie je Mečiarom, Ficom, Kotlebom, Harabinom - podľa aktuálneho hlavného nepriateľa, ktorým elity strašia spoločnosť.

A tak nás pred prezidentskými voľbami strašia Harabinom. Dokonca s ním robia rozhovory aj liberálne médiá: Pozrite sa, on naozaj existuje, to je hrozné, čo si on myslí, toho treba zastaviť. A čuduj sa svete, tak ako v Česku začali pred prezidentskými voľbami vychádzať prieskumy o tom, že jedine Drahoš môže poraziť Zemana, tak aj na Slovensku médiá zverejňujú prieskumy, že jedine pán Mistrík nás zachráni pred Harabinom. Teda - tie prieskumy v skutočnosti ukazujú, že pred Harabinom nikoho zachraňovať netreba. Lenže ak hrozba nie je reálna, prečo by niekto pána Mistríka volil? Takže elity ľuďom radšej tie prieskumy dovysvetlia, aby ľudia konečne pochopili, že sa treba zomknúť za tým správnym kandidátom.

Komu takéto vyrábanie ďalšieho nepriateľa pomáha? Najviac samotnému nepriateľovi. Odkedy sa stal hlavným arcinepriateľom elít pán Harabin, jeho podpora u protestných voličov rastie a podpora Kotlebu klesá. Aj v tomto prípade platí, že slovenské elity nakoniec toho nepriateľa politicky vyrobia. Možno to pomôže aj pánovi Mistríkovi, určite to však nepomôže ľuďom a Slovensku. Prezidentské voľby budeme mať o pár mesiacov za sebou, lenže vyrobený nepriateľ zostane. Ale o fakty a zdravý sedliacky rozum tu už dávno nejde...

Prečo o tom píšem?

Som známy tým, že robím aj veci, ktoré mi marketingovo poškodia. Keď niečo považujem za správne, tak to urobím bez ohľadu na to, či sa to práve “vypláca”. Teraz považujem za správne zastať sa svojich protikandidátov Zuzany Čaputovej a Františka Mikloška. Časť médií a elít ich naháňa ako štvanú zver, že kedy sa už konečne vzdajú v prospech pána Mistríka. Je to voči ním úplne nefér.

František Mikloško bojoval proti komunizmu, nebál sa postaviť ŠtB. Po roku 1989 bojoval proti Mečiarovi, siskárske komando ho zmlátilo tak, že skončil v nemocnici. Zuzana Čaputová sa postavila proti pezinskej skládke v čase, keď bol Kočner na vrchole svojej moci a vplyvu. A títo ľudia, ktorí nasadili svoju tvár a riskovali, aby presadili verejný záujem, sa majú teraz vzdať svojej kandidatúry? V prospech pána, ktorého jedinou kvalifikáciou na funkciu prezidenta je, že sa nevolá Harabin?

Nesúhlasím s mnohými názormi pani Čaputovej a pána Mikloška. Nezdieľam ich predstavy o európskej integrácii alebo o migrácii. Myslím si, že prezident nemá byť len na ozdobu, ale má reálne pomáhať ľuďom a byť silným politickým hráčom. Moje diskusie s nimi sú živé, polemické, ale kultivované, ako bola aj naša ostatná debata v Košiciach. Ale rešpektujem ich ako súperov a ľudia rozhodnú, kto z nás dostane ich dôveru.

Ak sa nám nepáči, že žijeme v dobe konfrontácie, osobných útokov a hoaxov, riešením nie je pridať do kotlíka vášní tú svoju trošku politickej špinavosti a manipulácie. Prezidentský kandidát by mal úroveň politickej debaty dvíhať a nie ju znižovať na úroveň tých, pred ktorými nás akože zachraňuje. Skúsme byť radšej viac gentlemanmi.

Nikoho neporazíme tým, že ho postavíme doprostred kruhu, budeme okolo neho tancovať, budeme na neho kričať a ukazovať na neho prstom. Postavme pozitívny program a získajme pre tento program aj ľudí, ktorí sú sklamaní a frustrovaní, že na nich spoločnosť doteraz zabúdala. Nebojujme PROTI nepriateľom, bojujme ZA ľudí.

Milan Krajniak, autor je kandidátom na prezidenta a poslancom NR SR za Sme rodina

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo