Púť v Svätej zemi

Púť v Svätej zemi

Cestopis (Šiesta časť)

Betánia

Ráno po raňajkách sme sa autobusom presunuli okľukou do Betánie. Z vrchu Olivovej hory smerom do tejto dediny je len dvadsať minút cesty. Je to posledná dedina pred Judskou púšťou. Bola miestom, kde sa Ježiš cítil doma. Vnímam tu skrytý kontrast medzi veľkým mestom Jeruzalemom a maličkou dedinkou Betániou – na jednej strane miesto sporu a definitívneho zavrhnutia, na druhej strane miesto pokoja a bezpečia.

Tu sa odohral slávny príbeh o Martinej sťažnosti pre domáce práce. Tu sa odohral aj príbeh intuitívneho pomazania. Meno ženy, ktorá pomazala Ježiša v dome Šimona Malomocného, z nejakého dôvodu Marek neuvádza, ale Ján píše, že to bola Mária (Jn12,3). Toto pomazanie bolo súčasne prorockým symbolom jeho vlastného pohrebu. Ježiš naznačil, že o tomto zvláštnom, tichom akte pri jedle v „zapadákove“, akým bola Betánia, sa bude hovoriť „kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mk14,9). A tak sa aj stalo.

Ale Betánia je podľa tradície evanjelia najväčšmi preslávená scénou Ježišovho najpôsobivejšieho zázraku – vzkriesenia Lazára (Jn1,1-42). Stručne povedané v Betánii nie je smrť, ale život. Príbeh je naplnený žiaľom a ľudským citom. Ľudia videli Ježiša plakať. A vzápätí sa Ježiš predstavil ako ten, ktorý vládne jedinečnou mocou nad hrobom; on sám je „vzkriesenie a život“ (Jn11,25). Táto dedinka s hrobom za ňou je miestom nového života a svedkom Ježišovej životodarnej sily.

Kostol v Betánii

Navštívili sme tu moderný františkánsky kostol, v ktorom sú pekné nástenné maľby, znázorňujúce niektoré scény súvisiace s Betániou. Tu sme slávili Eucharistiu s otcom Mojžišom.

Vrch pokušenia

Po svätej omši sme nasadli do autobusu a ďalej sme pokračovali v putovaní cez Jeruzalem smerom na Judskú púšť. Začali sme míňať beduínske usadlosti, stáda kôz, deti.

 Uprostred púšte sme sa zastavili. Peši sme prešli okolo beduínov, ktorí nám neodbytne predávali šatky, klobúky, pestré náhrdelníky a náramky. Odolávajúc ich ponuke sme sa dostali na púštny balkón so zábradlím. Odtiaľ sme sa zahľadeli na Vrch pokušenia, kde bol náš Pán pokúšaný. Na tom mieste teraz stojí mužský Kláštor svätého Juraja.

Kláštor svätého Juraja

V tejto púšti biblické ozveny a história uľahčujú rozmýšľanie o biblickom Bohu. Boh, ktorý podľa Písma viedol svoj národ cez púšť, ktorý povolal prorokov do púšte, aby počuli jeho Slovo a ktorý napokon poslal Ježiša do púšte; a tu Boh víťazí nad silami temnôt.

 V púšti, môžeme byť aj my navonok sami, no neskôr zistíme, že možno predsa nie sme úplne sami. Je tu Niekto, kto pozná drsné kamene púšte, ktoré ho akoby približujú –  Niekto, kto skutočne znáša našu ľudskú slabosť a môže nás posilniť v hodinách slabosti.

S novými dojmami sme sa vrátili a cestovali sme ďalej, až sme prišli k najnižšiemu bodu svetových oceánov Sea Level 0. Urobili sme si tam pár fotiek a pokračovali sme v ceste. Niekoľko metrov pod úrovňou mora nás začali bolieť uši, ale sivohnedá, divoká krajina s pustými, rozčesnutými skalami nás očarila.

Jordán

Opäť sme si urobili zástavku pri brehu rieky Jordán. Aj keď sa rieka na prvý pohľad zdá malá a bezvýznamná, nemožno podceňovať jej trvalý význam. Voda je základom prežitia a počas celej histórie Izraela bol Jordán hlavným zdrojom, z ktorého sa studené vody zo zasneženej hory Hebron dostali na juh krajiny.

Jordán má aj veľký symbolický význam. Cez jeho príbeh v biblickej dráme je možné  nazvať ho kľúčovým symbolom prechodu z jednej etapy života do druhej. Je symbolom krstu, prechodom od smrti k životu, alebo pre fyzickú smrť, prechod cez smrť do večného života. Na brehu rieky Jordán sme si pripomenuli tento akt krstu, keď každého z nás otec Mojžiš symbolicky pokrstil.

Našu pozornosť zaujali pravoslávni veriaci z Ruska. Boli oblečení do bieleho rubáša a tak sa celí ponárali do vôd rieky.

Veriaci z Ruska

Mladá dievčina z ich skupiny mala zrejme fóbiu z vody. Dve ženy ju držali a nasilu ťahali. S plačom zmizla pod hladinou vody. Medzi  našimi pútnikmi niekto zahlásil: „Takto veriaci kresťan môže prísť o vieru!“ Napriek tomu, obdivovali sme ich hlbokú vieru. Úkon každého z týchto pútnikov bol sprevádzaný prežehnaním sa a tichou osobnou modlitbou.

Jericho

 Od rieky Jordán sme cestovali ďalej. Keď úrodné údolie Jordánu vystriedali holé skaly púšte, začali sme sa približovať k mestu Jericho. Po ľavej ruke sme míňali ostatný drôt, šlo o arabské osady, po pravej ruke Jordánsko oddelené znova ostatným drôtom. Míňali sme dlhé kilometre datľových plantáží, potom mangových, potom banánových a potom zasa všetko dookola. Približovali sme sa k beduínskej usadlosti,  a začali sme míňať opäť stáda kôz a hrajúce sa deti. Približovali sme sa k mestu Jericho. Z diaľky sa javilo ako fatamorgána na obzore, ale pozvoľna sa nám mesto odkrývalo ako fantastická oáza v púšti.

Jericho ako oáza v púšti

 Zastavili sme sa na mieste, kde stál malý stánok. Pod ním, dvaja tunajší ľudia, vyrábali na malom strojčeku stopercentnú šťavu z granátových jabĺčok. Niektorí z našich ľudí sa nápojom aj osviežili a opäť sme pokračovali cez starobylé mesto Jericho. Dnes, vďaka archeologickým rezom, možno vidieť stopy po niektorých starých múroch a veľkej kamennej veži vysokej deväť metrov, ktorá má vo vnútri dvadsať schodov a podľa rádiouhlíkovej metódy patrí do obdobia osemstopäťdesiat rokov pred Kristom.

Po príchode moslimov do Svätej zeme sa mesto prevažne stáva arabským. Kým sme prechádzali jeho uličkami a sledovali okolie, spomenula som si ako tu kedysi prišiel Jozue do očakávanej Zasľúbenej zeme. Podobne tadiaľ prichádzal Ježiš založiť Božie kráľovstvo, a poraziť Božích nepriateľov. Vyliečil tu nevidomého muža, ktorého Marek nazýva Bartimej.

A predovšetkým sa tu odohral slávny príbeh Zacheja, muža, ktorý sa vyškriabal na planý figovník, aby aspoň letmo uvidel Ježiša. Tento zámožný židovský mýtnik, nenávidený vlastnými, lebo stál na strane Rimanov, bol jedným z tých, na ktorého navštívení trval. Ježiš nedbá o vlastnú povesť. Stará sa o každého jednotlivca, stavia sa proti peňažnej korupcii, víta cudzích, boháčov, kolaborantov, aktívne hľadá „a zachraňuje, čo sa stratilo“.

Planý figovník

Hoci tu stojí aj ortodoxný kostol zasvätený svätému Zachejovi, nezastavili sme sa v meste, lebo mesto je prevažne moslimské. Za zmienku stojí fakt, že sa tu nachádzajú zvyšky Herodesovho paláca s dvoma plaveckými bazénmi, ktoré poskytujú dostatočne jasný obraz o jeho prepychu.

Sprievodca nás upozornil na strom, ktorý možno pokladať za údajný figovník spomínaný v evanjeliách. Zastavili sme sa pri ňom len na toľko, aby sme si ho odfotili. O čosi dlhšie sme sa zdržali vo veľkom obchode, kde sme nakupovali datle a iné tunajšie plodiny, kozmetické výrobky vyrobené zo slaných vôd mŕtveho mora a iné veci.

Qumran (Kumran)

V Judskej púšti sa nachádza Kumran, vzácne nálezisko z minulého storočia. Tu sa odohrala príhoda, ktorá potvrdila autentickosť Biblie.

Raz malý beduínsky pastierik pásol svoje ovce. Jedna sa mu prepadla do nespočetných trhlín a jaskýň vo vápenci v Judskej púšti. Pastier začal do otvoru hádzať kamene, veď čo keď ju vyprovokuje natoľko, že vybehne von. Nechodila, no ako hádzal kamene, začul, že narážajú na hlinené nádoby, ktoré sa rozbíjali. Následne sa do otvoru pretiahol a objavil nádoby so starodávnymi zvitkami. Dostali sa k opátovi sýrskeho kláštora, ktorý ich vyviezol do Ameriky, dal do New York Times inzerát, že zvitky Písma predá. Profesor Yadin ich odkúpil a vrátil do Izraela.

Mnohé ďalšie jaskyne a zvitky boli neskôr objavené hlavne beduínmi. Išlo o podstatný a prevratný nález, keďže obsahovali prepis textov z r.150-70 pred Kristom o židoch,  ich živote, tradíciách, spoločenských pravidlách, ako aj chválospevy a samozrejme i  biblické texty ako napríklad knihu Genesis. Boli potvrdením nielen starodávneho pôvodu Starého zákona, ale aj toho, že Biblia neprešla počas storočí zmenami, ako to dovtedy tvrdili kritici a oponenti Biblie.

 Pre túto exponovanú oblasť je tento fakt mimoriadne dôležitým dôkazom toho, že židovské náboženstvo a teda aj základy kresťanského náboženstva majú oveľa starší pôvod ako islam, ktorý vznikol v siedmom storočí. Najcennejší text je Izaiášovo proroctvo, ktoré vraví o príchode mesiáša, ktorý na seba vezme hriechy a bolesti ľudí a prinesie im spásu. Izaiáš svoje proroctvo napísal roku 500 - 600 pred Kristom.

Zvitky sa pripisovali Esejcom, ktorí žili na Kumráne a keď mali byť napadnutí Rimanmi, tieto zvitky starostlivo uložili do hlinených nádob a poschovávali do okolitých jaskýň.

Vykopávky na Kumráne naznačujú rituálne kúpele, cisterny, jedáleň, ako aj sklady Esejcov, ktorí tu podľa všetkého pôsobili.

Masada

V pláne našej púte bol fakultatívny výlet na Masadu. Je to samostatný strmý vrch, vypínajúci sa v Judskej púšti asi 80 – 90 kilometrov južne od Jeruzalema a štyri kilometre od západného brehu Mŕtveho mora. Masada je asi dva a pol kilometra dlhá a vyše dvesto metrov široká a týči sa šesťsto metrov nad hladinou Mŕtveho mora. Herodes tam postavil obdivuhodnú pevnosť. Vo vnútri pevnosti sa nachádzali rozľahlé sklady, domy, paláce, veľké cisterny pitnej vody, výnimočné kúpele.

Masada nevošla do dejín židovského národa ako pevnosť po stavebnej stránke. Odohrala sa v nej totiž najdramatickejšia udalosť v histórii Izraela. V roku sedemdesiat po dobytí Jeruzalema sa na pevnosť uchýlili Židia. Keď bolo takmer isté, že ich Rimania po trojročnom obliehaní dobyjú i v pevnosti, dostal každý muž príkaz zavraždiť svoju ženu a deti. Potom medzi sebou vylosovali desiatich mužov a tí zabili ostatných a nakoniec sa tí desiati navzájom pozabíjali. Napokon zostal jeden, ktorý spáchal samovraždu. Keď Rimana vošli do pevnosti, nenašli nič, iba mŕtve ticho.

Masadu sme síce videli len z diaľky, lebo sme chceli viac času stráviť pri Mŕtvom mori, no, so svojim príbehom sa evidentne zapísala do našej pamäte.

Mŕtve more

Nádherný program na koniec úmornej cesty po púšti. Príchod k pláži lemujú opustené budovy, hotely v rozpade, ostnaté drôty a malé obchody. Určite - nie je to tak všade.

Hladina Mŕtveho mora každý rok klesne takmer o jeden meter. Tak si viete predstaviť, že vláčiť tobogany, sadiť palmy a stavať hotely každých 5-6 rokov “na pobreží” nie je žiadna veľká zábava.

Existujú plány, alebo skôr nápady, ako vysychajúce more zachrániť. Prvý počíta s prekopaním kanála zo Stredozemného mora a napájania z mora do mora. Žiaľ, Stredozemné more je tak znečistené, že Mŕtve more by bolo takmer okamžite znehodnotené.

Druhá alternatíva je napájanie z Červeného mora. Je čistejšie a teda vhodnejšie. Nanešťastie - nestačí prekopať kanál, ale treba vybudovať ďalšiu technológiu na prečerpávanie vody a rátať s ďalšími ekologickými dôsledkami, ktoré vybudovanie takýchto stavieb prinesú. Vládne tu všeobecný názor, že na záchranu Mŕtveho mora musí prispieť celý svet.

Na druhej strane, devastácia rieky Jordán, jeho úplné odčerpávanie pre poľnohospodárstvo a priemysel nepovažujem za kolektívnu vinu alebo za dôsledok globálneho otepľovania. Izrael, ale aj Jordánsko a Sýria žije, okrem iného, z vývozu poľnohospodárskych produktov a textilného, chemického, farmaceutického a strojárskeho priemyslu. Ako všetci vieme, toto všetko sú odvetvia, ktoré vodu nadmerne  odčerpávajú a znečisťujú.

Na chvíľku som zostúpila po vymytej pláži k vode. Pláž bola piesková, ale miestami aj ílovitá s celkom mastnými miestami, ktoré sa doslova podo mnou prepadávali. Na tomto mieste bolo  dobré, liečivé bahno. Mŕtve more však nesklamalo. Bolo ozaj slané. Nechcená kvapka do očí, ich môže úplne paralyzovať, dve minúty nevidíte vôbec nič.

Niektorí naši ľudia sa obliekli do plaviek a čoskoro sa nám stratili z dohľadu. Plávali len s veľkou námahou, neustále im hustá voda vyhadzovala nohy do neba, takže mali dve možnosti pádlovať na psíka alebo hodiť sa do vody hore pupkom. To bola asi najpohodlnejšia poloha. Vrátili sa odtiaľ šťastní a s nádejou, že slaná voda im vyťahala všetky neduhy z tela.

My sme sa rozhodli zostať na pláži. V otvorenom altánku sme sa usadili na pohodlné kreslá.

Pohľad z altánku na Mŕtve more

Slnečný jarný deň nám umožnil dovidieť na koniec sveta. Nasávali sme chladný, soľou presýtený, ale čistý vzduch. Uprostred ničoho sme sa ponorili do božského pokoja a modlitby. Spoločne sme sa pomodlili ruženec. K našej modliacej skupinke sa pridávali i ostatní, ktorí zostali na pláži.

Stihli sme prejsť i malými obchodíkmi, ktoré boli zásobené kozmetikou obsahujúcou výťažky z Mŕtveho mora. Nastal stanovený čas na návrat do Betlehema. Čoskoro sme cestovali cez Judskú púšť.

Za šera sme prechádzali Jeruzalemom, kde sme sa zastavili na jednom vysokom vrchu. Odtiaľ sme mali krásny výhľad na celý Jeruzalem ponárajúci sa do noci a blikotajúcich svetiel pouličných lámp. Lúčili sme sa so Svätým mestom a zabáčali sme do Betlehema k nášmu hotelu, kde sme mali ešte raz prenocovať.

Po večeri sme sa všetci v hale rozlúčili s naším sprievodcom, s vdp. Martinom Mojžišom. Poďakovali sme sa mu za zdarný priebeh našej púte a za všetku jeho námahu. Napokon sa naša lumenácka skupina stretla v malej reštaurácii. Pri malom občerstvení sme sa navzájom ešte viac spoznali a srdečne porozprávali o svojich osobných zážitkoch. Veselá hudba a tanec nás podnecovali zostať spolu do rána. Avšak na druhý deň nás čakala náročná cesta na Slovensko a potrebovali sme sa aj pobaliť. Opustili sme spoločnosť a odišli do svojej izby.

 Len čo sme si začali baliť veci, zaklopal na naše dvere náš sprievodca. Rozprávali sme sa s ním o priebehu púti i o mojich zápiskoch. Avšak veľa vecí som nestačila zachytiť. Zaumienila som si, že ich dopíšem doma. Mala som dokument vo forme fotografií. On moju snahu posilnil a daroval mi svoju knihu Putujeme spolu po svätej zemi aj so svojim venovaním a  podpisom ako pomôcku pri písaní.

Opäť na Slovensku

Ráno po raňajkách sme naposledy prešli očami z okna našej izby po betlehemskej ulici. Vzali sme svoje kufre a zniesli ich k autobusu. Keď sme ich uložili do úložného priestoru, vyrazili sme na dlhú cestu. Prešli sme cez bezpečné stanovište, cez mesto Jeruzalem, skalnatú Negevskú púšť a so zvláštnym pocitom sme sa blížili k letisku Eliat.

 Na letisku sme pred zatvorenou bránou chvíľku čakali a pozorovali sme ťavu pod vysokou palmou. V tomto svete ničoho vyzerala veľmi zaujímavo. Otvorila sa brána a my sme sa mohli presunúť do areálu letiska. Čakala nás prehliadka batožín. Niektorí museli otvárať kufre, iní nie. Naplnené fľašky  a prenášané blato z mŕtveho mora sa javili ako podozrivé veci.

Nástup pútnikov do lietadla

Vďaka Bohu, všetci sme dobre obstáli a mohli sme nastupovať do lietadla Ryanair. Potešila som sa, že som mala sedadlo s označením 21F. Bolo to miesto pri okne. V slnečnom dni som mohla opäť pozorovať svet zhora. O 12.05 h lietadlo vzlietlo a v Bratislave na letisku sme boli o 15,05 h, s posunom + jedna hodina.

 Formality pri okienku na slovenskom letisku prebehli veľmi rýchlo. S tými, ktorí boli blízko okolo nás sme sa rozlúčili, a prešli sme na parkovisko. Tam nás so svojím autom čakal Pavol, Máriin brat. Viezol nás cez slovenské mestá, dediny a naše zelené lesy do svojho rodinného domu, kde nás čakala jeho rodina. Manželka s tromi dievčatami. Pri slovenskej, večeri sme sa spolu dlho rozprávali na tému Svätá zem. Hovorili, že i oni sa v blízkej budúcnosti plánujú vybrať na spomínané miesta.

 U nich sme aj prenocovali a na druhý deň ráno sme vlakom cestovali do našich domovov. Mária na stredné a ja na východné Slovensko.

Zakončenie

Svätá zem je Bohom poznamenaná krajina a opísať božské sa dá iba božskými slovami, preto sa často vraciam ku Knihe kníh, k Biblii. V nej nachádzame odpovede a otázky, ktoré sa nám pri čítaní týchto riadkov alebo sledovaní fotografií, ktoré sme si tam nafotili, vynoria.

Jedna fotka možno nahradí tisíc slov. Avšak ani najlepšia fotka nemôže nahradiť osobný zážitok. Nie každý má možnosť stať sa pútnikom po Svätej zemi a nie každý pútnik môže obsiahnuť veľké množstvo jej významných miest, ktoré sme mali možnosť navštíviť v krátkom čase.

Vychádzajúc z týchto realít, pokúšala som sa svojimi úvahami vrátiť na tie miesta, ktoré sme navštívili. Tieto zápisky poslúžia ako skromný doplnok a spomienka pre tých, ktorým sa táto túžba splnila.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo