Púť v Svätej zemi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Púť v Svätej zemi

Cestopis (Štvrtá časť)

Učiteľ

V tomto prostredí som sa zamyslela nad svojim poslaním. Povolanie učiť, katechizovať nemáme od seba. Do tejto úlohy nás uvádza sám Boh. Postaral sa o to, aby nové generácie dostali do vienka vedomosti a výchovu nielen od svojich rodičov, ale i od učiteľov.

Dostala som sa do kategórie učiteľov. Ako katechétka som ohlasovala Božie kráľovstvo deťom v školách. Často s veľkým strachom, neistotou som odovzdávala evanjeliové pravdy, ktoré ma ďaleko presahovali. Výsledok mojej práce zostal neviditeľný a bez zjavného úspechu. Nasledovala som svojho Majstra Ježiša, ktorý v evanjeliách vystupuje ako veľký učiteľ s veľkou mocou a s úspechom.

Podľa evanjelií bola jeho činnosť v Galilei poznačená absolútnou autoritou, s ktorou učil: „I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci“ (Mk 1,22). Ježiš hovoril o Bohu priamo a jasne ako niekto, kto presne, vie, o čom hovorí. A autoritu potvrdzovali aj jeho skutky: jeho sila nad veľkými nepriateľmi ľudských skúseností, naháňajúca strach - nad chorobou, nešťastiami, démonmi a prípadne samotnou smrťou.

Ježišovo učenie nebolo abstraktné, ale obsahovalo zaujímavé, každodenné príklady. Zdieľať

 Na druhej strane evanjeliá zdôrazňujú základnú jednoduchosť Ježišovho učenia a jeho prijateľnosť pre jednoduchých ľudí. Ježišovo učenie nebolo abstraktné, ale obsahovalo zaujímavé, každodenné príklady. Bohatý materiál k nim nachádzal Ježiš v  Galilei a vo svojom okolí.

Jednoduché, všedné veci sa stali šíriteľmi duchovných hodnôt. Napríklad: svadobné šaty a tradície, mechy a víno, ukradnuté šaty, smietka v oku, plané ovocné stromy, zlé stavebné základy, pokrikujúce deti na trhovisku, rôzne druhy pôdy, domové lampy a podobne.

Obrazne nám priblížili Božie kráľovstvo. Táto veľká jednoduchosť, doslova zemitosť jeho učenia, vzbudzovala u ľudí a myslím si, že i naďalej vzbudzuje názor, že jeho učenie nie je náročné. Neuvedomovali si, ba ani teraz si mnohí neuvedomujú radikálny cieľ, kvôli ktorému používal takéto podobenstvá.

Božie kráľovstvo

Vo vtedajšom čase si utvorili o Ježišovi obraz ako o potulnom filozofovi, hlásajúcom neškodné pravdy v domácich obrazoch, a poukazujúceho na božskú realitu, ktorá nemá veľa požiadaviek. Pravda je celkom opačná. Ježiš hlása nové, radikálne posolstvo – Božie kráľovstvo. Inými slovami, izraelský Boh sa konečne stával kráľom.

Samotný Ježiš je kráľom, dlho očakávaným Mesiášom. Zdieľať

Ježišovi poslucháči dychtili so zbraňou v ruke zriadiť kráľovstvo, len nech sa skončí nadvláda rímskych pohanov. Do tejto nestálej, priam elektrikou nabitej situácie, prišiel Ježiš. Priniesol pravé posolstvo – o Božom kráľovstve. Preto ho davy spočiatku nasledovali a dozvedáme sa, že z neho chceli urobiť svojho kráľa. Lenže všetko bolo tak trochu „postavené na hlavu“ a nebola to správna cesta.

Ježiš nás vyzýva na krajnú poslušnosť - voči nemu! Jemu máme dôverovať. Zdieľať

Po prvé, Ježiš hlásal, že nemá zmysel bojovať proti Rimanom, práve „pokojatvorci“ sú tí, ktorých Boh požehná. Namiesto toho aj pohania budú prijatí do tohto nového Božieho kráľovstva. A niektoré zo starých zvykov z čias Izraela, budú prekonané.

Po druhé, hlásal, že kráľ tohto kráľovstva je uprostred nich; to on ich učil, na ich uliciach (Lk 13,26). Samotný Ježiš je kráľom, dlho očakávaným Mesiášom. Ale keby o tom hovoril otvorene, davy by ho celkom zle pochopili. Preto im hovoril v podobenstvách a hádankách, naznačoval pravdu a postupne zasväcoval ľudí do tajomstva. Ale nebolo pochybností o jeho zámeroch.

Ježiš nás vyzýva na krajnú poslušnosť - voči nemu! Jemu máme dôverovať. Volá nás na cestu a máme ho nasledovať. „Nasledujte ma !“

Vzor učiteľov

Ani pri najlepšej predstave som nikdy nebola tak blízko pri Ježišovi Učiteľovi ako v tejto chvíli, na mieste jeho pôsobenia, v Galilei. Konečne som pripustila konkrétne kritické body protirečenia, ktoré boli v tejto hraničnej oblasti. Sú však trochu iné ako sa neskôr objavili v hlavnom meste Jeruzaleme.

No, Ježišove pôsobenie v Galilei nebolo vždy radostné a nemalo len svetlé stránky. Zdieľať

Jeho posolstvo o Božom kráľovstve bolo od začiatku radikálne a náročné. Ježiš hlásal príchod nového veku a prinášal ho on sám. Galilea nebola miestom idylického pokoja, ako som si doteraz namýšľala, ale miestom nadchádzajúcej búrky.

Evanjelista Lukáš najprv hovorí o Ježišovej popularite – ako ľudia prichádzali „zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema“ (Lk 5,17), aby ho počuli. No, Ježišove pôsobenie v Galilei nebolo vždy radostné a nemalo len svetlé stránky. Ľudia od neho odpadávali a strácali záujem. Keď začali chápať výzvu Ježišovho posolstva, toľkých ľudí odradila, koľkých pritiahla. Neustávali ani kritické výpady protivníkov a polemiky, najmä zo strany náboženských vodcov, ktorí odhalili radikálne smerovanie Ježišovho učenia.

Tmavý tieň, ktorý sa ukázal v Jeruzaleme, sa mohol objaviť už v Galilei. „Prídu dni“, výslovne učí Ježiš už na samom začiatku svojho účinkovania, „keď im ženícha vezmú“ (Lk 5,35).

Genezaretské jazero

Po raňajkách sme sa v hustej dopravnej špičke previezli na pobrežie Genezaretského jazera. Celkom nás zaujali prírodné krásy jazera a jeho okolia. Nebol tu hluk a ani budovy ako v Betleheme a v Jeruzaleme. Mali sme tu dosť priestoru, aby sme sa v pokoji zamysleli a roznietili svoju predstavivosť. Pri pohľade na nemenné obrysy pevniny si možno celkom ľahko predstaviť scény z evanjelií a uvedomiť si, že aj Ježiš kedysi hľadel na túto panorámu.

 O 8,30 h sme nastúpili na drevenú loď, ktorú obsluhovali tunajší ľudia. Na začiatku našej plavby, brázdil hladinu jazera prudký vietor. Skúsený kormidelník vedel, že po chvíli sa hladina utíši, preto sme mohli s istotou nastúpiť na loď. Pomohli nám vstúpiť a vyplávali sme na jazero.

V tejto chvíli som si spomenula na tri príbehy z evanjelia; na rozpútanú búrku a spiaceho Ježiša v loďke a tiež na vietor, ktorý vystrašil Petra kráčajúceho po hladine jazera. Hladina jazera sa postupne uspokojila a niektorí cestujúci sa mohli presunúť do otvorenej, prednej časti lode. Vietor bol stále prítomný, i keď trochu strácal na sile.

Mesto Tiberias

Vzďaľovali sme sa od moderného mesta Tiberias, ktoré leží asi osem kilometrov od pobrežia a našu pozornosť zaujal zasnežený vrchol Hermonu na severe, vzdialený od nás asi sto kilometrov. Naši sprievodcovia na lodi vyzdvihli vedľa izraelskej vlajky i slovenskú vlajku. Vytiahli sme fotoaparáty a fotili sme si tento historický fakt.

Izraelská a slovenská vlajka 

Pekný deň a tichý zvuk vody špliechajúcej o boky lode mi dali príležitosť zamyslieť sa nad príbehom z evanjelia, ktorý hovorí o Ježišovom učení z lode. Stalo sa to niekde tu. Marek nám hovorí, že pri jednej príležitosti sa okolo Ježiša „zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu.“ Očami som blúdila po hladine a hľadala záliv s akustickým stredom, nejaké ideálne miesto na vyučovanie.

Zaznela pekná, rytmická, židovská muzika a mladí židovskí chlapci nás vyzvali tancovať ich tradičné tance. Najprv nám sami ukázali v rytme hudby kroky a otočky. Potom sa mnohí z našej skupiny k nim pridali a tancovali s nimi nenáročný tanec. Tí, ktorí zostali stáť alebo sedieť, im tlieskali. Vznikla vynikajúca atmosféra.

Židovský tanec

Na oplátku naše dievčatá zatancovali židovským chlapcom slovenské tance. Priblížil sa koniec našej krátkej plavby a zábava sa musela skončiť. Dorazili sme k pobrežiu a opatrne sme vystúpili z lode. Na pevnine sme sa stretli s našimi pútnikmi, ktorí sa z Tiberiasu doviezli do tohto prístavu autobusom.

Vrch blahoslavenstiev

Pokračovali sme v ceste autobusom, malou okľukou sme sa dostali na kopec. Ďalej sme prešli peši cez nádherný park ku Kostolu blahoslavenstiev. Taliansky architekt Anton Barluzzi postavil oktagonálny kostol, aby pripomínal Ježišovu kázeň.

Kostol blahoslavenstiev

Pravda, pokoj tohto úchvatného miesta nás trochu zavádzal, vnucoval nám predstavu, že Ježišove slová adresujúce ľudom boli mierne a upokojujúce, zatiaľ čo v skutočnosti boli radikálne, náročné, autoritatívne, priekopnícke a mimo rámca vtedajšej kultúry. Ježiš vyzýval celý Izrael na novú cestu života; jeho kráľovstvo je prekvapujúce. „Málo je tých“, ktorí nájdu „úzku cestu, čo vedie do života“ a tí, ktorí Ježišove slová neuskutočňujú nájdu svoje domy zrútené, len veľké rumovisko (Mt 7,14;26 -27). Kázanie na hore zostalo jeho najsilnejším prejavom. 

Na otvorenom priestranstve, v očarujúcej záhrade, pri jazere skvejúcej sa v zlatých lúčoch slnka, sme slávili s otcom Mojžišom svätú omšu.

Tabcha (sedem prameňov)

Po svätej omši sme sa presunuli na pomerne veľké, kostolné nádvorie. Na tomto nádhernom, zbožnosťou dýchajúcom mieste, sa mi zdá nevhodné zaoberať sa historickou autenticitou Ježišovho pôsobenia. V benediktínskom kostole sa pred oltárom nachádzala najdôležitejšia mozaika zo 6.storočia znázorňujúca košík s piatimi chlebmi a dvoma rybami, čo je symbol zázraku, ktorý tu urobil Ježiš počas svojho účinkovania pri jazere. Pod oltárom vyčnieva časť kameňa, na ktorom – podľa tradície – sedel Pán Ježiš, keď rozmnožoval chleby a ryby.

Kameň a mozaika znázorňujúca košík s chlebmi a rybami

Opis evanjelia nám naznačuje, že nasýtenie päťtisíc ľudí sa odohralo „na druhej strane jazera,“ hovorí „o opustenom mieste“ ďaleko od akýkoľvek dedín a miest. Teda, v tom čase tu bolo opustené miesto, na ktorom bola iba križovatka obchodných ciest Viamaris.

Na tom istom pozemku sa nachádza aj druhý kostol, ktorý spravujú otcovia františkáni. Je to kostol, už piaty v poradí, ktorý stojí na tomto mieste, kde sa Pán Ježiš tretíkrát zjavil apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní a jedol s nimi rybu po ich neúspešnom rybolove. Preto skala vo vnútri kostola dostala názov Mensa Christi – Kristov stôl. A je to miesto aj potvrdenia primátu svätého Petra po jeho trojnásobnom vyznaní lásky Ježišovi. Toto miesto navštívil pápež Pavol VI. a tiež i pápež Ján Pavol II.

        

Kostol Mensa Christi                              

Vošli sme do kostola, aby sme si uctili kameň, na ktorý „Pán položil chlieb“. Dlhý rad ľudí mi umožnil spomenúť si na príbeh, opísaný len v Jánovom evanjeliu (Jn,21). V duchu som pozorovala Ježiša po vzkriesení, na pobreží jazera, ako pripravuje raňajky pre svojich unavených učeníkov, ktorí boli loviť ryby. Potom oslovuje Petra, ktorý ho predtým tri razy zaprel a spýtal sa ho: „Máš ma rád?“

Stretnutie Petra s Ježišom znázorňuje moderné súsošie, ktoré je vonku pred kostolom. Pravdepodobne bolo vytvorené podľa Jánovho evanjelia, ale môže znázorňovať ešte jeden príbeh zo začiatku Ježišovho pôsobenia, keď Peter po zázračnom hojnom rybolove žiadal Ježiša, aby sa od neho vzdialil: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk5,1-8). Tieto silné príbehy evanjelia, spolu s atmosférou miesta, ma primäli usadiť sa v kostole na stoličku a chvíľku o tom rozmýšľať.

Kafarnaum („Nahumov dom“)

Po prejdení malého úseku cesty sa nám naskytol pohľad na miesto, kde Ježiš po odmietnutí v Nazarete začal svoje účinkovanie - v Kafarnaume. Väčšina starovekého Kafarnauma patrí františkánom; len biely kostol s červenou kupolou v klauzúre za ním patrí gréckej ortodoxnej cirkvi.

Pozerala som sa na ruiny mesta, ktoré si Ježiš vybral ako základňu svojho pôsobenia. Všimla som si malé rozmery väčšiny domov postavených z čierneho čadiča. Vytipovala som si dom, v ktorom Ježiša z vyučovania vyrušil muž, ktorého cez strechu spustili na rohoži jeho priatelia (Lk 5, 17 – 26).

Múry týchto chudobných domčekov asi nemohli udržať okná alebo ťažkú strechu, takže bola zrejme urobená z konárov pokrytých blatom a slamou. Na hrubej dlažbe čiernych podláh sa určite ľahko dali zašantročiť veci - ako napríklad vzácna minca, ktorú stratila žena v jednom Ježišovom podobenstve (Lk 15, 8-10).

Ruiny mesta Kafarnaum

Miestnosť postavená bokom od ostatných sa asi nevyužívala na bývanie, ale na iné účely. Podľa nájdených nálezov boli jej steny v tom čase omietnuté a na niektorých boli nápisy, vzťahujúce sa na Ježiša ako na Pána a Mesiáša. Je to silný dôkaz, že miestnosť sa používala na kresťanské pobožnosti. Takmer s istotou sa domnievali, že ide o miestnosť v Šimonovom dome, ktorú pravdepodobne používal Ježiš (Lk 4, 38). Nad touto miestnosťou stál už v štvrtom storočí kostol. V siedmom storočí bol zničený. Nedávno ho prekryla osemuholníková stavba kostola. Pôvodná miestnosť je stále viditeľná, ako aj neskoršie kostolné múry.

Je to miesto, kde sa Ježiš zdržiaval – v dome svojho hlavného apoštola Petra. Ježiš tu pôsobil ako učiteľ a tiež ako remeselník - tesár. Pravdepodobne pomáhal svojim priateľom - rybárom opravovať člny. Tridsaťpäť metrov severnejšie sa nachádzajú pôsobivé zrúcaniny synagógy.

Zrúcanina synagógy

Vieme, že Ježiš vyučoval v Kafarnaumskej synagóge, a mohlo to byť na tomto mieste. No, synagóga, vystavaná rímskym stotníkom (Lk 7, 2-5), bola pravdepodobne skromnou záležitosťou. Táto impozantná stavba, s dovezenými bielymi blokmi, je datovaná do tretieho alebo štvrtého storočia. Jej blízkosť pri kostole postavenom nad Petrovým domom môže rozpačito dosvedčovať súžitie a rivalitu židovských a kresťanských komunít.

Z Galiley národov mohlo v pravý čas prísť svetlo pre svet. Zdieľať

Kafarnaum bolo tiež posledné miesto pred novou hranicou medzi Galileou a Gaulanitidou na východe. Hranica bola pri prechode cez rieku Jordán.

Pravdepodobne sa v ňom nachádzala colnica a malá vojenská posádka – preto Lukáš spomína rímskeho stotníka, ktorý pomohol Židom postaviť synagógu (Lk 7, 2-5). Ježiš sa rozhodol umiestniť základňu svojho pôsobenia tu, lebo Kafarnaum mal výbornú polohu. Nazaret bol „za vodou“, zatiaľ, čo Kafarnaum nie. Hoci bol malý a celkom chudobný, mal vynikajúcu polohu – vhodnú pre kazateľa, ktorý chce, aby jeho kázne počulo čo najviac ľudí. Z Galiley národov mohlo v pravý čas prísť svetlo pre svet.

Keď sme opustili Kafarnaum, pokračovali sme autobusom v  ceste k veľkej reštaurácii, kde sme si mohli objednať Petrovu rybu. Verila som, že apoštol Peter určite pochopí to, že za hodinu nevykostím rybu a preto sa nenahnevá, že som si ju neobjednala. Na zjedenie ryby s kosťou potrebujem oveľa dlhšiu chvíľu ako hodinu. S Máriou, mojou spoločníčkou, sme zjedli to, čo sme mali a potom sme sa prechádzali okolo jazera.

Krása Genezaretského jazera

Galilea pravdepodobne dostala meno z hebrejského slova galil, znamenajúceho kruh. Geografický bola rozdelená na dve celkom rozdielne časti - na Hornú Galileu a dolnú Galileu. Horná Galilea je vysoká hornatá oblasť a na severe tvorí prirodzenú hranicu s územím Libanonu. Táto Galilea sa miestami týči až do výšky tisíc metrov nad morom. Dolná Galilea sa rozprestiera okolo jazera, leží stoosemdesiat metrov nad úrovňou mora a má aj úrodné oblasti. Väčšina Ježišových vystúpení sa odohrala v Dolnej Galilei.

Stredom tejto oblasti je Genezaretské jazero. Nemohla som odtrhnúť oči od tohto vnútrozemského sladkovodného „mora“, ktoré je napájané vodou z topiaceho snehu z hory Hermon stekajúcej do rieky Jordán. Jazero je obklopené množstvom prístavov a je strediskom živého rybárskeho priemyslu. Pri pohľade z vtáčej perspektívy má tvar harfy: zo severu na juh meria dvadsaťšesť kilometrov a zo západu na východ má v najužšom mieste štrnásť a pol kilometra. Hlboké je päťdesiat metrov.

Ježišovo jazero

Jedno z jeho najstarších mien – „Kinneretského more“ – môže súvisieť s hebrejským menom kinnor; ktoré znamená harfa. V evanjeliách nachádzame viac názvov, ktoré sa vzťahujú k jazeru: Genezaretské jazero, Galilejské jazero a Tiberiatske jazero. Viac sa nám prihováralo ako „Ježišovo jazero“.  Tak ako nám ho predstavil sprievodca. Jordán tečie do celkom odlišného, soľou presýteného Mŕtveho mora.

Pobrežie jazera je obklopené pomerne strmými kopcami, a tak je zvyčajne chránené pred vetrami a búrkami. Ale ak vietor zmení smer, ženúc sa niektorým údolím, jazero môže byť rozbúrené a nebezpečné. Keďže leží vo výške dvestodesať metrov pod úrovňou Stredozemného mora, v letných mesiacoch v týchto miestach môže byť neznesiteľne teplo a dusno. V ostatných ročných obdobiach býva pre tých, ktorí prichádzajú z hôr, miestom, kde sa môžu zohriať.

Prechádzali sme sa po chodníku cez rad okrasných stromov a rastlín. Tu i tam sa nám otvorila malá pláž pokrytá väčšími i menšími mušľami. Nazbierali sme si ich plné vrecká. Po chvíľke nás prírodné krásy jazera a jeho okolia pohltili. Niektoré zákruty malej cestičky, i zátoky jazera upútali celú našu pozornosť. Pôda, ako sa zdá, je tu veľmi úrodná pre všetky druhy rastlín. Podporuje kráľovské plodiny – hrozno a datle. Ochutnali sme datle kúpené od jedného pouličného obchodníka a žasli sme nad ich lahodnosťou a chutnosťou.

Okrasné stromy a rastliny

  Pomaly sme sa dostali až k rieke Jordán. V pokoji sme sa zamysleli nad tým, ako Ježiš spolu s apoštolmi kráčal týmto chodníkom a hľadel na túto istú panorámu. Naša duša nadobudla nezmerateľný pokoj a tu naša predstavivosť nemala konca. Jeho prítomnosť sa nás priamo dotýkala a priviedla k vrúcnej modlitbe. Vyrušil nás jeden náš spolupútnik, Rasťo. Naliehal na nás, aby sme sa ihneď vrátili, lebo vraj na nás čaká celý autobus pútnikov.

Zdalo sa nám, že prechádzka trvala iba pár minút. V skutočnosti sme aj mali ešte pätnásť minút na našu promenádu. No, našim pútnikom sa podarilo zjesť rybu skôr a preto boli pripravení na odchod. Sprievodca nám so zdvihnutým prstom ukazoval na hodinky a dodal, že keby nás Rasťo nenašiel, odišli by bez nás. Tým nás nezaskočil. Nadchnuté z pekného kraja, ktorý bol presýtený prítomnosťou Ježiša, sme si v duchu aj želali, aby na nás pri jazere zabudli. Zmohli sme sa iba na ospravedlnenie a rýchlo sme nastúpili.

Vyrazili sme na spiatočnú cestu do Betlehema. Zastavili sme sa ešte na moste, odkiaľ sme si urobili pekné zábery z tečúcej rieky Jordán.

Rieka Jordán

Zástavku sme zopakovali pri motoreste. Tu sme boli ohúrení ponukou – povoziť sa na dvojhrbej ťave. Ťava musela slúžiť na prevážanie turistov zrejme už dlhšie. Svedčili o tom jej zodraté kolená. Naše zdravotné sestričky by jej ich najradšej ošetrili a obviazali.

Dvojhrbá ťava 

Niektorí sa predsa odvážili vysadnúť na ňu a zveriť jej na chvíľu svoj život. Po malej príhode s ťavou sme opäť pokračovali v ceste a čoraz viac sme sa približovali k nášmu hotelu. Plní hlbokých dojmov a dotknutí blízkosťou Ježiša sme sa stretli pri večeri. Po nej sme sa ponorili do hlbokého spánku.

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo