Púť v Svätej zemi

Púť v Svätej zemi

Cestopis (Tretia časť)

Cesta do Galilei

V Jeruzaleme a Betleheme sme získali počas cesty mnohé námety na premýšľanie. Tu však naše cestovanie nekončí, ale pokračuje do Galilei, kde sa máme na jednu noc ubytovať v hoteli Bali v Tiberiase.

Vyrazili sme z Betlehema po raňajkách o 6,30 h. Ak sme chceli naplniť plán cesty, bolo dôležité, aby sme boli všetci presní. Na odštartovanie našej cesty dával pokyn sprievodca. Vydali sme sa najprv vyprahnutým údolím Judskej púšte. Trasa pokračovala povedľa ostnatého drôtu k Cézarei Prímorskej – Herodesovmu - mestu nachádzajúcom sa na Izraelskej pobrežnej planine pri Stredozemnom mori neďaleko väčšieho mesta Hadera.

Plot s ostatným drôtom

Cézarea Prímorská

Mesto Cézarea bolo založené samotným Herodesom Veľkým, krutým kráľom rímskej provincie Judea. Bolo to v rokoch 22 až 10 pred Kristom. Cézarea sa stala rezidenciou rímskeho prefekta a po zničení mesta Jeruzalem v roku 70 hlavným mestom provincie Judea, čo malo za následok veľký rozmach dovtedy maličkej dediny. V období Ježiša Krista tu bol najznámejší palestínsky prístav. Neskôr sa stáva javiskom činnosti apoštolov svätého Petra a Pavla.

 Azda jednou z najzaujímavejších pamiatok je vápencový  kameň, na ktorom je uvedený nápis v latinčine:  „Obyvateľom Cézarei Pilát Pontský, prefekt Judska“. Tento archeologický nález bol objavený v roku 1961 a jedná sa o jediný dochovaný priamy dôkaz o prítomnosti Piláta Pontského na území Judey. Podľa Biblie, je to muž, ktorý odsúdil Ježiša na smrť. Nebyť toho, čo sa stalo piatkového rána v Jeruzaleme roku 30, len malo ľudí, s výnimkou čitateľov Flavia, by počulo o Pilátovi Pontskom, vtedajšom miestodržiteľovi v Judsku. Teraz však jeho meno spomínajú každú nedeľu tisíce ľudí, keď odriekavajú vyznanie viery v Ježiša, ktorý bol „ukrižovaný za vlády Poncia Piláta“.

Pôvabné pobrežie sme si prezreli zblízka. Nohami zabárajúc sa do piesku sme sa dostali až ku skalám vyčnievajúcim z vody. Vlny vyplavovali okrem piesku i mušle a tie sme si nazbierali a kládli do vrecka.

Obdivovali sme ešte  jednu výraznú a vzácnu pamiatku. Je ňou dvojitý akvadukt  na cézarejskej pláži, ktorý prinášal vodu z prameňov na úpätí hory Karmel až k pobrežiu Stredozemného mora. Jeho dĺžka dosahovala 20 kilometrov a stavebnú precíznosť tohto diela neskôr využívali aj križiacke výpravy.

Akvadukt na cézarejskej pláži

Vietor naberal na intenzite a nútil nás vrátiť sa do autobusu.

Haifa

V meste Haifa (v preklade „krásne pobrežie“) už od nepamäti spolunažívajú rozličné etniká a náboženské skupiny v mieri. Nebudem sa o ňom rozpisovať príliš dlho, pretože nepatrí medzi biblické mestá. V tomto meste sa zastavujeme, lebo máme na pláne trasu popri Stredozemnom mori. Je to najvýznamnejšie prístavné mesto v Haifskom zálive.

 Okrem iných náboženstiev je tu prítomný i bahaizmus. Spája všetky viery dohromady. Zakladateľom bahájskej viery je Bahá’u’lláh (1817-1892), ktorého baháji považujú za posledného z radu Božích Prejavov, do ktorého patria napríklad Abrahám, Mojžiš, Budha, Zoroaster, Kristus a Mohamed.

Bahájske záhrady

Z autobusu sme sa pozerali na Bahájske záhrady, ktoré nám vyrážali dych. Patria k jedným z najnavštevovanejších miest v Izraeli. Denne ich navštívia tisíce turistov a pútnikov z celého sveta. Rozprestierajú sa na hore Karmel (Carmel), čo v preklade znamená „Pánova vinica“. Terasovité záhrady boli vystavané z dôvodu vyzdvihnutia duchovného významu Bahájovej svätyne. Postavené sú takpovediac v sústredných kružniciach, akoby vyžarovali zo svätyne. Vďaka takejto výstavbe vznikla nevšedná trojkilometrová promenáda a oddychová zóna zároveň, ktorá patrí k najdlhším a najatraktívnejším stavbám v oblasti Stredomoria.

Karmel

Zamierili sme ku karmelitánskemu kostolu Stellamaris na úpätí svahu Karmel. Kostol je zasvätený Panne Márii, ale je postavený ku cti svätého Eliáša. Chrám bohato vyzdobený maľbami vyjadroval to, čo sa tu kedysi odohralo. Pannu Máriu, i celú Svätú rodinu, ktorá sa podľa tradície po návrate z Egypta nejaký čas zdržiavala v oblasti Karmelu. Ďalší výjav zachytáva proroka Eliáša a štvrtý jedno zjavenie Panny Márie Karmelskej. Na menších obrazoch sú zobrazení proroci a štyria evanjelisti.

Modlili sme sa na mieste, kde si Eliáš uctil Boha vierou, lebo na jeho prosbu bol potupený pohanský bôžik Bál pred kráľom Achabom.

Kána Galilejská

Pokračovali sme v ceste do Kány Galilejskej, kde Ježiš urobil prvý zázrak - premenil vodu na víno. „Svadobný zázrak“ je vychýrený. Podľa Písma vyše štyristo litrov dobrého nového vína by udržalo dedinčanov v dobrej nálade i niekoľko dní. Hostiteľa to uchránilo pred trvalou hanbou.

Je tu rozhovor medzi Ježišom a Máriou, ktorý naznačuje, že toto je Ježišovo rázcestie. Predovšetkým je to znamenie Ježišovej slávy a zjavenie Ježišovej jedinečnej identity a moci. Zdieľať

Evanjelista Ján nám však odhaľuje dôležitejšie posolstvo: predstavuje nám prekypujúcu Božiu veľkorysosť a nové víno Ježišovho kráľovstva, ktoré symbolizuje novú éru, ktorú Ježiš prináša. Je tu rozhovor medzi Ježišom a Máriou, ktorý naznačuje, že toto je Ježišovo rázcestie. Predovšetkým je to znamenie Ježišovej slávy a zjavenie Ježišovej jedinečnej identity a moci.

Vystúpili sme z autobusa a úzkou cestou okolo malých domov a obchodíkov sme prišli ku františkánskemu kostolu, kde sme mali mať o dvanástej hodine svätú omšu. Bola práve obedňajšia prestávka, preto bola svätá omša preložená na jednu hodinu.

V Jánovom evanjeliu (4,46-56) Ježiš, nachádzajúci sa v Káne, oznámil kráľovskému úradníkovi, že jeho syn, umierajúci na zimnicu v Kafarnaume, neumrie, ale bude žiť. Zdieľať

 Kostol má dve vysoké veže a bol postavený z bieleho pieskovca. Všimli sme si pekne vyzdobenú fasádu kostola. Posadali sme si na lavičky. Dlhú chvíľu sme si krátili rozprávaním a jedením toho, čo sme si priniesli, ohrievaním sa na slniečku, nakupovaním alebo prechádzkou po okolí. Z Kány pochádzal aj apoštol Natanael, kým ho Pán nepovolal za apoštola. Na pamiatku jeho povolania stojí neďaleko kostola zázraku aj jeho kaplnka, ktorá je pre verejnosť zatvorená.

V Jánovom evanjeliu (4,46-56) Ježiš, nachádzajúci sa v Káne, oznámil kráľovskému úradníkovi, že jeho syn, umierajúci na zimnicu v Kafarnaume, neumrie, ale bude žiť. Poslovia prichádzajúci z Kafarnauma mužovi oznámili, že jeho syn sa predchádzajúceho popoludnia o jednej hodine uzdravil.

Zhodou okolností sme sa aj my mali uzdraviť o jednej hodine pri Ježišovom svadobnom stole – pri svätej omši. Keď sme vošli do chrámu, našu pozornosť upútal veľký obraz na oltári znázorňujúci dominujúce postavy Ježiša a Márie na svadbe a nádoby, ktoré kopírovali tvar a veľkosť vtedajších nádob pri zázraku. Počas svätej omše si vykonalo z našich pútnikov 12 párov – manželov obrad obnovenia manželských sľubov

Po skončení liturgie sme pokračovali v ceste smerom na horu premenenia. Cez okná sme videli bruchatý vrch nazývaný hora Tábor, ku ktorému sme sa približovali.

Hora Tábor

Čakali sme na taxíky medzi šiatrami obloženými čímkoľvek. S pribúdajúcimi autobusmi na parkovisku sa skupina čakajúcich ľudí na odvoz stále zväčšovala. Len čo prišiel prvý taxík, trinásť ľudí vošlo dovnútra a potom sa viezli po serpentínach na vrchol hory.

Vedela som si predstaviť, aký to musel byť šok pre učeníkov, keď im Ježiš odhalil skutočnú identitu, prevyšujúcu jeho mesiášstvo. Zdieľať

Prišli ďalšie tri taxíky, do ktorých sme postupne rad radom nastupovali. Pomocou nich sme sa veľmi rýchlo ocitli na vrchu Premenenia. Vystúpili sme na rovné priestranstvo, cez ktoré sme prešli  k areálu kostola.

Kostol na vrchu Premenenia

V kostole, pri skale, na ktorej sa Ježiš premenil, sme si pokľakli a nahlas sme sa pomodlili desiatok, so štvrtým tajomstvom ruženca svetla. „Ježiš, ktorý sa tu premenil a ukázal učeníkom Božskú slávu.“

Vedela som si predstaviť, aký to musel byť šok pre učeníkov, keď im Ježiš odhalil skutočnú identitu, prevyšujúcu jeho mesiášstvo.  Skupina jeho učeníkov sa scvrkla len na troch: na Petra a jeho bratrancov Jakuba a Jána. Na samotného Ježiša, táto zvláštna udalosť pôsobila ako vhodné povzbudenie vydať sa na osamelú cestu smerom svojho odchodu, doslova exodu, do Jeruzalema.

Muselo to v nich zanechať hlboký a trvalý dojem. Zdieľať

Podobným spôsobom ako pri krste v rieke Jordán, aj teraz dostal od Boha otcovské potvrdenie. „Toto je môj syn, počúvajte ho!“(Lk 9,35) Učeníci videli Ježiša spolu s Mojžišom a Eliášom, starozákonnými postavami predstavujúcimi zákon a prorokov, ale Ježiš s nimi nie je na rovnakej úrovni. Je oveľa viac. Vypočuli si slávnostný príkaz: „Počúvajte ho.“ Je to rozkaz Boha. Neprekvapuje ma, že držali v tajnosti to, čo videli. Muselo to v nich zanechať hlboký a trvalý dojem.

A o niekoľko týždňov neskôr, v Jeruzaleme, Ježiš vzal so sebou tých istých učeníkov na svah hory na úpätie Olivovej hory – do Getsemanskej záhrady. Ale vtedy videli plačúceho muža sužovaného veľkým, hlbokým žiaľom.  Pravdepodobne zvyšok života strávili tým, že si súčasne predstavovali dva silné obrazy - utrpenie v Getsemanskej záhrade a slávu premenenia.

Krivka procesu Petrovho chápania strmo stúpala. Ešte však nebola na vrchole. Na vrchu vykríkol prvé slová, čo mu prišli na myseľ: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky“ (Lk9,33). No božský hlas ho prerušil a prikázal mu mlčať a počúvať. Chcel sa chopiť tejto vzácnej príležitosti, možno ju dokonca obsiahnuť alebo rovnako ovládnuť; ale o ňu prišiel rovnako rýchlo, ako prišla.

Nové chápanie sa ponúka tým, ktorí „sú ochotní počúvať“. Prípravná fáza Ježišovho pôsobenia skončila. Keď schádzal z vrchu „pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk9,5) a nepochybne povedal svojim učeníkom, v čom spočíva jeho úloha v hlavnom meste: „Syn človeka musí trpieť...zabijú ho...“ (Lk9,22). V jednom mieste, uprostred tohto rozprávania, Ježiš stručne sumarizuje svoju cestu a cieľ. „Ale dnes, zajtra, pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema“ (Lk13,33). Ježiš vedel, kde a ako sa to skončí.

Pravdepodobne zvyšok života strávili tým, že si súčasne predstavovali dva silné obrazy - utrpenie v Getsemanskej záhrade a slávu premenenia. Zdieľať

Obrazy na stenách kostola približujú tajomstvo udalosti Pánovho premenenia. Vzadu sú aj dve kaplnky. Jedna kaplnka, prestavuje stánok Mojžišov a druhá Eliášov. Navštívili sme stánok Mojžiša, v druhej kaplnke bola práve svätá omša, tak sme nerušili. Vyšli sme z kostola a po kamenných schodoch sme sa dostali na plošinu starej hradby z križiackeho obdobia. Z vrchu sme mali pekný výhľad na nekonečné a úrodné roviny tejto krajiny.

Úrodné roviny

Taxíkmi sme sa vrátili naspäť a pokračovali sme autobusom v ceste do mestečka Nazaret.

Nazaret

Sprievodca nám hovoril o starovekom meste Seforis. V časoch Ježišovho detstva bolo Seforis hlavným mestom Galilei a ležalo iba 6,5 km od Nazareta. Keď v roku 4 pred Kristom zomrel Herodes, stalo sa, toto mesto ohniskom povstania, ktoré Rimania pod vedením Vara potlačili. Herodes Antipas sa rozhodol mesto od základu prebudovať a urobiť  z neho hlavné mesto.

To znamená, že v časoch Ježiša mesto Seforis ponúkalo veľké možnosti zamestnania pre takých ľudí, akým bol Jozef. Jozef bol „dávidovec“ a v Nazarete bolo takých viac, i keď boli po materiálnej stránke veľmi chudobní, postarali sa o to, aby ich rodokmeň bol čistý tým, že sa nesobášili mimo „kráľovskej línie“.

Zastavili sme na parkovisku neďaleko Kostola Zvestovania, ktorý je dominantnou stavbou, s kužeľovitou, zďaleka viditeľnou kupolou v Nazarete. Nedávno tu bola polemika o tom, či postaviť v tejto časti mešitu, ale zatiaľ tu stojí len tento moderný kostol postavený františkánmi nad starovekými ruinami, ktoré mohli byť Ježišovým domovom v detstve. Je postavený vo viacerých úrovniach. Na múroch kostolného nádvoria sú vystavené obrazy Panny Márie z celého sveta. Medzi nimi je aj slovenský obraz Panny Márie Sedembolestnej.

Sedembolestná Panna Mária

Vstúpili sme do horného priestranného kostola s farebnými maľbami Márie od rôznych národov po stenách, ktoré prispeli k výstavbe tohto chrámu. Táto časť sa využíva na bohoslužby. Dolná časť sa vyznačuje atmosférou ponurej, tajomnej krypty. Sú tam stopy po starých byzantských stavbách zoskupených okolo niekoľko jaskýň, ktoré mohol obývať Ježiš. Na sever od kostola je múzeum, kde sme mohli uvidieť lisy na olej, základy domov, ktoré mohli byť časťou Nazareta, ktoré poznal Ježiš.

V evanjeliách máme len tri či štyri príbehy, ktoré súvisia s Nazaretom. Jeden sa odohral ešte predtým ako sa Ježiš narodil - volá sa „Zvestovanie“. Zastavili sme sa a pokľakli na mieste, kde „Slovo sa telom stalo“. Bolo to, keď „poslal Boh anjela Gabriela do Galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret“ zvestovať mladej Márii dramatickú udalosť, ktorá zmení jej život. (Lk1,26-38). Predstavovala som si udalosť odohrávajúcu sa v prvom storočí v tomto kamennom domci, alebo možno na neďalekom poli.

Kamenný dom

Tradícia hovorí, že sa to stalo vtedy, keď Mária prišla ku studni na severnej strane Nazareta. Pôsobivý príbeh, plný prekvapení, končiaci sa dvoma veľkými vyjadreniami. Na jednej strane istotou, že „Bohu nič nie je nemožné“, na druhej strane oddanosťou a poslušnosťou: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk1,37–38).

A vzhľadom na chudobu a bezvýznamnosť Nazareta nás neprekvapuje, že Mária toto všetko vidí ako Božie znamenie meniace ľudské hodnoty: „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice... rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú... a povýšil ponížených“ (Lk1,48, 51-52). Môže niečo také dobré vzísť z Nazareta? Je to naozaj to miesto, kde sa začne uskutočňovať Boží plán?

Neskôr, keď bol Ježiš v nazaretskej synagóge, keď čítal kapitolu Izaiáša, povedal, že toto Písmo sa naplnilo na ňom. Predstavila som si, aké vtedy zavládlo ticho, že by bolo počuť muchu ako kráča po skle. Ježiš povedal, že starozákonné nádeje sa naplnili na ňom. Ohlas bol najprv priaznivý, ale situácia sa obrátila, keď Ježiš naznačil, že toto očakávané naplnenie zahrnie Božie požehnanie aj pre pohanov. Je tu i pre mňa. To nebol vhodný program pre zbožných židov. Preto ho dedinčania vyhnali von a viedli na „zráz hory“.

Nazaret môže vyzerať ako zapadákov, z celosvetového pohľadu bezvýznamný, ale je to Bohom vybrané miesto medzi skromnými ľuďmi, z ktorého teraz vyšlo evanjelium a začalo sa šíriť „na koniec sveta“. Zdieľať

Sprievodca nám ukázal to miesto, keď sme prechádzali autobusom okolo skalnej steny. Bol to strmý svah, týčiaci sa nad Jezreelským údolím. Išlo o krátky, prudký spád jedného z blízkych terasovitých kopcov, na ktoré sme upreli zrak. Každopádne, bol to dramatický koniec Ježišovho návratu domov do Nazareta. A Ježiš nám z tejto situácie dal užitočné ponaučenie: „ Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“ (Lk4,24).

„Môže z Nazareta prísť niečo dobré?“ Áno, to čítame u Lukáša. Je tu východiskový bod pre dobrú správu, ktorá je myslená ako požehnanie pre celý svet. Nazaret môže vyzerať ako zapadákov, z celosvetového pohľadu bezvýznamný, ale je to Bohom vybrané miesto medzi skromnými ľuďmi, z ktorého teraz vyšlo evanjelium a začalo sa šíriť „na koniec sveta“.

Navštívili sme aj stredoveký kostol svätého Jozefa s podzemnou komorou, ktorá sa v minulých storočiach spájala s Jozefovou stolárskou dielňou. Zastihla nás už noc a my sme sa presunuli autobusom do Tiberiasu. V hoteli Bali sme sa navečerali a ubytovali. Bol to trojhviezdičkový hotel, v ktorom nás čakal pekný apartmán a stravovanie podľa židovských tradícií. Z pestrej ponuky jedla sme si vybrali niečo na zjedenie a pobrali sme sa na odpočinok.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo