Púť v Svätej zemi

Púť v Svätej zemi

Cestopis (Druhá časť)

V obchode

Dnes sme po raňajkách boli v rodinnom obchode nášho šoféra Jorga. Zobrala som si iba šesť dolárov. Nemala som v úmysle nakupovať. Mala som všetko, čo som potrebovala. Vstúpili sme do obchodu, kde okrem náboženských predmetov bolo aj zlatníctvo a potraviny.

Zamierila som k vyrezávaným umeleckým predmetom, ktoré boli v životnej veľkosti. Zaujala ma svätá rodina na úteku do Egypta. V mojej mysli postavy náhle ožili a už o chvíľku som kráčala so svätou rodinou po Negevskej púšti. Z myšlienok ma vyrušil obchodník a ponúkal mi tento skvost v zmenšenej podobe za polovičnú cenu. Napriek výraznej zľave som si ho nemohla kúpiť. Cena výrobku presahovala sumu, ktorú som dostala na celú cestu. Rozhodla som sa zobrať pre moje spolusestry malý krížik a desiatkový ruženec – pre radosť. Avšak ružence boli balené po štyridsiatich kusoch a tak som si ani tie nemohla dovoliť. Dokonca ani na jeden krížik som nemala potrebnú sumu pri sebe.

Zobrala som si štyri predmety po jednom dolári a chystala som sa zaplatiť pri pokladni. Pristúpil ku mne obchodník a pridal mi do košíka celý balík ružencov, súsošie a krížiky. Povedal: „Toto všetko za sto dolárov.“ Odpovedala som, že peniaze nemám so sebou. Uistil ma, že večer príde za mnou na hotel a peniaze si odo mňa vyzdvihne. Dojala ma jeho dôvera. Na znak dobrej obchodnej dohody zvesil z regála dlhý, drevený ruženec a daroval mi ho. Obchod bol uzavretý. Nevychádzala som z údivu.

Pred cestou do Izraela ma mnohí upozorňovali na zlodejov, ale nikto ma neupozornil na sympatických a štedrých ľudí. Okrem toho, Jorger ma každý deň obdaroval fľaškou vody, ktorá stála dva doláre. Ani v jednom obchode nemali pevné ceny. Správny obchod sa urobí jednaním.

Po ukončení nákupu sme nastúpili do autobusu a zamierili sme na Pole pastierov. Cestou sme sa zastavili v ženskom kláštore Karmel. Miesto kde bol pomazaný Dávid, Izaiho syn, za kráľa. Kláštor založila blahoslavená Mária od Ukrižovaného Ježiša. Zoznámili sme sa s jej životným príbehom a s jej mystikou. Sám Ježiš naprojektoval stavbu budovy kláštora a dohľad nad stavbou mala sama blahoslavená Mária, i keď seba nazývala „malé nič“.

Bazilika narodenia

Odtiaľ sme prešli k najstaršej Bazilike na svete, k Bazilike Narodenia Pána. Pred bazilikou usilovne fotografoval starší pán. Na počkanie urobil veľkú fotku, formátu A3. Niektorí si ju objednali. Alenka objednala aj pre mňa a darovala mi ju so svetlom radosti v očiach. Potešila som sa, lebo je to jediná fotka, na ktorej sme spolu celá skupina.

Pred "Bazilikou narodenia"

Vošli sme do Baziliky. O chvíľu mala byť svadba. Svedčila o tom pompézna, kvetinová výzdoba vo svätyni. Vo vnútri baziliky prebiehali rozsiahle opravy. Starobylé pamiatky na stenách zatienilo lešenie. Priestor lode bol zaplnený dlhým radom pútnikov, ktorý sa pomaly posúval smerom k Jaskyni narodenia.

S Katkou sme vystúpili z radu a prešli sme do vyzdobenej svätyne. Uctili sme si oltár a prešli sme do františkánskeho kostola zasväteného svätej Kataríne Alexandrijskej. Pred oltárom sme sa v tichosti modlili.

Podzemné jaskyne v Bazilike narodenia

Všimli sme si, že ľudia pri bočnom oltári schádzali dolu schodmi do Jaskyne svätého Jozefa. Prechádzal okolo nás ruský kňaz a pozval nás, aby sme išli za ním. A tak sme ho nasledovali. Za nami sa pohla aj skupina ruských pútnikov. Poprechádzali sme sa po všetkých častiach jaskyne. Vpravo sme prešli Jaskyňou svätého Hieronyma a vľavo sme si všimli Jaskyňu zasvätenú Neviniatkam zabitých Herodesovými vojakmi.

Po chvíli sme odtiaľ odišli, aby sme sa vrátili k svojej skupine. Na veľkú radosť aj naša skupina prišla za nami a s nimi sme sa opäť vrátili do jaskyne. V tejto jaskyni bývala svätá rodina pred útekom do Egypta. Neskôr, v 5. storočí, v nej býval svätý Hieronym a tu písal Sväté Písmo pod názvom Vulgata v latinčine.

Jaskyne boli bez výzdoby, čo mi pomáhalo v duchu sledovať udalosť, ktorá sa tu pripomínali: ako ju navštívili mudrci a ako Mária, ktorá vedela viac ako mohla povedať, „zachovávala všetky tieto slová v srdci“ (Lk2,19). 

Nášteva mudrcov

V priestore vykopanej skaly je prázdny hrob svätého  Hieronyma. Dozvedeli sme sa, že s touto jaskyňou sa spája Jaskyňa narodenia. Tento prechod sa dennodenne otvára o 12 –stej hodine pre každodennú procesiu františkánov.

Do Jaskyne narodenia sme mohli ísť z inej strany. Tú sme navštívili neskôr. Sprievodca nám v nej zabezpečil svätú omšu v utorok o piatej  ráno. Kto chcel, mohol si týmto spôsobom uctiť miesto narodenia Pána Ježiša. Vyšli sme z Baziliky Narodenia a kamenným bludiskom sme sa dostali do Jaskyne mlieka.

Jaskyňa mlieka

Narodenia a kamenným bludiskom sme sa dostali do Jaskyne mlieka. Údajne sa v nej svätá rodina zastavila na úteku do Egypta, aby v nej matka nakojila dieťa. Jaskyňa je vo vnútri biela, akoby bola z vápna, vyzdobená výjavmi Panny Márie a dieťatka. Spojená je s kláštorom, kde je 24-hodín vystavená Sviatosť Oltárna. Rehoľné sestry sa striedajú a zotrvávajú pred Ňou v tichej adorácii. Ich poslaním je modliť sa a odprosovať Pána za zabité deti v matkiných lonách. Modlia sa aj za neplodné manželstvá, aby im Pán požehnal deti. Z tejto jaskyne sme si zobrali biely prach s modlitbou pre manželov skúšaných neplodnosťou. Chvíľu sme tam zotrvali v modlitbe.

Káplnka 24-hodinovej adorácie

Pole Pastierov

Presunuli sme sa na Pole Pastierov. Zo sakristie sme priniesli vonku pod prístrešok na obetný stôl veci potrebné k liturgii i sošku malého Ježiška, kde sme mali vianočnú, pastiersku svätú omšu.

Na malú chvíľu som si ho vzala do svojich rúk a usilovala som sa v tomto dieťati vidieť samotného Boha vchádzajúceho do svojho vlastného stvoreného sveta v ľudskej podobe. Zdieľať

Do tohto priestoru nedosiahli lúče slnka a preto tu bola veľká zima. Myslím, že nám Pán dal trochu zakúsiť z tej zimy a – chudoby, akú kedysi pocítil On ako malé dieťa. Po skončení liturgie sme si uctili malého Ježiška. Na malú chvíľu som si ho vzala do svojich rúk a usilovala som sa v tomto dieťati vidieť samotného Boha vchádzajúceho do svojho vlastného stvoreného sveta v ľudskej podobe. Bol to naozaj skromný vstup do života.

Po chvíli sme prišli na miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo o narodení Ježiša. Na tom mieste, tesne vedľa jaskýň pastierov, postavili kostol „Gloria in excelsis“ v tvare beduínskeho stanu.

Kostol "Gloria execelsis"

Zvonku i zvnútra bol vyzdobený výjavmi udalostí s radostným podtónom, ktoré sa tu odohrali. Areál kostola bol elegantne upravený a vyhriaty slnkom. Kým sme sa tu ohrievali, pozerali sme sa na široké pole, ktoré vlastnil Bóz a počúvali sme výklad sprievodcu. Bol už večer, keď sme sa vrátili do hotela Nativity. Po večeri sme sa cítili unavene a snažili sme sa čím skôr uložiť na odpočinok.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo