Ježišova tvrdá výčitka náboženského formalizmu

Ježišova tvrdá výčitka náboženského formalizmu

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 12,38-44) stavia do konfrontácie zbožnosť oficiálnych náboženských predstaviteľov a konkrétne konanie chudobnej vdovy. Zákonníci očakávali obnovenie pozemského Dávidovho kráľovstva a s tým boli spojené ich pozemské očakávania – materiálne zabezpečenie a prvé miesta. Pán Ježiš sa však svojim ohlasovaním Božieho kráľovstva jasne dištancuje od týchto predstáv

Dej sa odohráva v prostredí jeruzalemského  chrámu. Dlhšia verzia nedeľného úryvku najskôr ponúka prvú časť (Mk 12,38-40), v ktorej Ježiš varuje zástup pred zákonníkmi. Za ich falošné správanie ich stihne prísnejší Boží súd. Najskôr Ježiš kritizuje ich osobné ambície. Dovolávajú sa zvláštnej pozornosti na verejnosti - majú radi pozdravy, prvé miesta, prechádzajú sa v dlhých rúchach. Potom Ježiš dvoma konkrétnymi príkladmi poukazuje na ich pomýlené správanie - vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. 

Pravá nábožnosť obsahuje sociálny rozmer 

Pre svoju bezbrannosť bola vdova a  sirota (niekedy sa uvádza aj kategória cudzinca) indikátorom spravodlivosti v spoločnosti. Už v Starom zákone boli vzorom Božej starostlivosti o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Vdova stratila manžela, sirota rodičov, cudzinec vlastnú krajinu. Predovšetkým v prorockých knihách vystupuje Boh ako obranca ich práv, lebo často boli prvým terčom nespravodlivosti. Nemôžeme hovoriť o pravej nábožnosti toho človeka, u ktorého sa ľudia nemôžu dovolať spravodlivosti. Náboženstvo a kult bez sociálnej spravodlivosti a snahy žiť vieru v každodennom živote je nezmyslom. Skutočná nábožnosť teda nevyhnutne zahŕňa aj starostlivosť o chudobných a núdznych. Autor Jakubovho listu nám pripomína: Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.“ (Jak 1,27) 

Žitá viera vdovy

Ešte pred chvíľou Pán Ježiš varoval pred zákonníkmi, ktorí navštevujú vdovy nie z dôvodu pomoci, ale využívajú ich ľudskú zraniteľnosť a neľahkú situáciu. V druhej časti evanjeliového úryvku (Mk 12,41-44) Kristus predkladá svojim učeníkom chudobnú vdovu ako príklad, ktorý majú nasledovať. V priestoroch jeruzalemského chrámu bolo tzv. nádvorie žien, kde boli aj pokladnice, do ktorých sa dávali peniaze pre potreby chrámu. Evanjelista Marek spresňuje, že vdova vhodila dve drobné mince, v celkovej hodnote 1 kvadransu. Bola to rímska minca, ktorá mala hodnotu 1/64 denára. 1 denár bol v časoch Ježiša Krista bežnou dennou mzdou robotníka. 

Ak Ježiš vyzdvihuje dar vdovy, nie je to z pohľadu absolútnej hodnoty. 1/64 denára bola mizerná suma. Pán však vyzdvihuje skutočnosť, že z pohľadu jej sociálnej situácie dala všetko, čo mala, kým ostatní dávali zo svojich prebytkov. Pred Bohom ide kvantita bokom, dôležitá je kvalita nášho vnútra. Veľkosť vdovy spočíva v jej dôvere v Boha. Darom dvoch drobných mincí vyjadruje svoju veľkú lásku k Bohu, ktorému dáva všetko. Tu sa v praxi realizuje príkaz lásky k Bohu celou silou, celým srdcom, celou dušou, o ktorom sme počuli v predchádzajúcu nedeľu. Dar vdovy sa vymyká akýmkoľvek pozemským kritériám. Dala všetko Bohu a teraz ju pravdepodobne čaká žobranie, čo je v úplnom protiklade s mladíkom, ktorý od Krista odišiel, lebo mal veľa majetku, ktorého sa nechcel vzdať. Príbeh sa nachádza krátko pred opisom Ježišovho umučenia. Preto v rámci štruktúry evanjelia sa dar vdovy stáva pre evanjelistu Marka predobrazom Kristovej obety, ktorý sa zriekol všetkého, seba samého, z lásky k človeku. 

Pichľavé otázky

Vdova zastupuje tých, ktorí napriek ťažkej situácii, úderom života, osobným zlyhaniam, podrazom zo strany druhých, ostávajú otvorení, lebo celým srdcom dôverujú Bohu. Nezneužívam situáciu slabších? Čo ja obetujem Bohu? Len to, čo mi zvýšilo? Ak mi zvýši čas na modlitbu, ak mi zvýši čas na sv.omšu... Neponižujem ľudí vo svojom okolí? Neocitol sa niekto kvôli mne v ťažkej životnej situácii? Príklad chudobnej vdovy otvára aj problém tzv. „kostolnej“ zbožnosti. Je moja viera úprimná? Nevyhováram sa na pretvárku veriacich, aby som mal pred sebou a druhými „alibi“, prečo nepraktizujem vieru? 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo