Slovenská politika skĺzla do mantinelovej polohy – do politiky, ktorá možno prináša body politickej strane, ale nie občanom. Jeden mantinel tvorí vládna koalícia, ktorá zhodí zo stola každý opozičný návrh a druhý mantinel tvorí opozícia, ktorá zvozí pod čiernu zem všetky vládne návrhy. Medzi týmito mantinelmi prebieha neľútostný politický boj. Ľahšie je nájsť ihlu v kope sena ako výnimku z mantinelovej politiky. Ostatný príklad je návrh obedov zadarmo pre žiakov v škole.
Pozrime sa na opozičné výhrady.
Niektoré ďalšie argumenty sú skôr úsmevné a nemá zmysel sa im venovať. Mala by teda opozícia akceptovať toto opatrenie? Veď existujú aj argumenty pre jeho podporu. Iste niektoré už zazneli z úst sociálnych pracovníkov. Na jednom argumente by sme sa mohli väčšinovo zhodnúť. Ak sa slovenskej ekonomike darí, ak je väčší výber daní, mali by to pocítiť aj občania. “Obedy v škole zadarmo” je spôsob, aby mali priame benefity z prosperujúcej ekonomiky aj občania. Námietka, že sú aj lepšie opatrenia v prospech občanov je oprávnená. No oveľa viac je spôsobov ako tieto peniaze premrhať. A osobne nepochybujem o tom, že keď má vláda zvyšné peniaze, vždy sa objavia “vplyvní lobisti”, ktorí vymyslia opatrenie, aby oni z neho mali osobný prospech. Priam ma straší predstava ďalších nezmyselných stavieb!
Opozícia by sa mala skôr usilovať návrh zlepšiť. Myslím si, že by bolo dobré, aby pri tomto opatrení vláda trvala na tom, že určitý percentuálny podiel z nakúpených potravín na školské obedy musí byť z produkcie slovenských potravinárov. To je podpora našich farmárov. Rovnako aj ja sa domnievam, že úplne bezplatné by obedy nemali byť. Je totiž v ľudskej povahe nevážiť si to, čo dostane bezplatne a mrhať tým. Aj minimálny – doslova symbolický - poplatok stačí na to, aby sme sa správali zodpovedne. Boli by to obedy “skoro zadarmo”.