Eurovoľby 2019 a KDH

Eurovoľby 2019 a KDH

Uznesenie Rady KDH (z r. 2016), podľa ktorého nikto nemôže kandidovať na tú istú funkciu viac než trikrát po sebe, má svoju logiku. Generačnú obmenu na volených miestach totiž potrebuje každá strana, ktoré chce byť dlhodobo úspešná. Paradoxne, v kontexte blížiacich sa eurovolieb je toto uznesenie pre KDH samovražedné.

Vzniklo po prehraných voľbách 2016, teda v dobe, keď mnohí členovia aj voliči cítili potrebu prirodzenej obmeny kádrov, najmä poslancov v NR SR. Žiaľ, to v súčasnosti v KDH na úrovni Európskeho parlamentu neplatí. 

Celkom konkrétne: Ak o pol roka do EP nebude kandidovať Anna Záborská, reálne hrozí nielen to, že by KDH mohlo získať iba jeden poslanecký mandát, ale že KDH sa do EP vôbec nedostane. Bolo by dobre, keby mala za seba primeranú náhradu – ale nemá. Je pritom isté, že zlý výsledok v eurovoľbách bude mať negatívny dopad aj na šance KDH v nasledujúcich parlamentných voľbách, dokonca môže stranu prakticky pochovať.

1. Značka a hodnoty

V eurovoľbách KDH dosahovalo vždy vyššie výsledky ako vo voľbách do NR SR. Čím nižšia bola celková volebná účasť, tým lepšie boli výsledky KDH. Prečo? Nuž preto, lebo slovenské médiá i voliči – s výnimkou kresťanov - majú tendenciu podceňovať význam eurovolieb.

Voľby do NRSR

Rok

2002

2006

2010

2012

2016

Volebná účasť %

70,06 %

54,67 %

58,83 %

59,11 %

59,82 %

KDH absolútne (tis.)

237,20

191,44

215,76

225,36

128,90

KDH %

8,25 %

8,31 %

8,52 %

8,82 %

4,94 %


Voľby do EP

Rok

2004

2009

2014

Volebná účasť (tis)

701,6

826,8

560,6

Volebná účasť %

16,96 %

19,64 %

13,05 %

KDH absolútne 

113655

  89905

  74108

KDH %

16,19 %

10,9 %

13,21 %

AZ absolútne

  25936

  43356

  42976


Pre médiá eurovoľby nemajú tému, europolitika neexistuje. S istou mierou zjednodušenia sa dá povedať, že za hlavnú úlohu europoslanca pokladajú to, aby robil dobré meno Slovensku a získal eurofondy. Pre väčšinu Slovákov sú eurovoľby o tom, kto sa bude povaľovať v Bruseli a poberať vysoké poslanecké platy.

Preto je volebná účasť tradične nízka, preto na kandidátkach sú stranícke béčka alebo céčka. S dvomi výnimkami: KDH a SaS, t.j. kresťania a Sulík.

Slovenskí kresťania vedia, že hlavným bojiskom kultúrnej vojny v Európe je Európsky parlament. Preto voliči KDH volia aj v eurovoľbách: počet hlasov, ktoré v nich KDH priemerne získava, predstavuje asi polovicu hlasov, ktoré dostáva vo voľbách do NR SR, pričom u ostatných strán je to sotva tretina. Preto tiež pri vyššej celkovej volebnej účasti má KDH horšie výsledky, ako pri nízkej.

Stranícka značka však nestačí. Predovšetkým, eurovoličom nie je jedno, kto bude za ich stranu v EP. Napríklad v r.2014 v každej strane, ktorá sa dostala do EP, 81 až 89 % voličov udelilo aj preferenčný hlas.

A preto aj v ostatných stranách získavajú poslanecké mandáty angažovaní kresťania a známi proliferi. Napr. r. 2014 sa prekrúžkovali – získali najviac preferenčných hlasov Jana Žitňanská (Nova, pôvodne na 2. mieste kandidátky získala 48%; Branislav Škripek (OĽANO, pôvodne na 4. mieste, získal 37% hlasov odovzdaných pre jeho stranu. Aj v rámci KDH najviac získali proliferi Záborská (58%) a Mikolášik (36%), potom býalý europoslanec  ekonóm Hudacký (15%), ale prolifer Dilong (13,6%) pôvodne na 5. mieste, predbehol Klapicu (5,4%). Podobné príklady by sa našli i v minulosti. V r. 2009 Záborská a Mikolášik, nominovaní na 3. a 4. miesto kandidátky, predbehli jej lídrov Fronca a Hudackého, pričom s piatym najlepším výsledkom skončil Pavol Kossey, kandidujúci až z 8. miesta.  

Po prehraných voľbách do NR SR v r. 2016 hrozí KDH mimoriadne nízky počet voličov v eurovoľbách. Ak má mať nádej, že jeho „skalní“ voliči prídu vo väčšom počte, než u ostatných strán, tak, ako to bolo vždy doteraz, musí si zachovať kontinuitu svojej europolitiky. Ak sa vzdá svojej pro-life agendy, stane sa jednou z tých 20 politických strán, ktoré to všetky „myslia so Slovenskom dobre“. Preto lídrom kandidátky KDH musí byť známy prolifer. Taký, ktorý bude dostatočnou zárukou, že bude zastupovať kresťanov. Inak hlasy KDH vezmú populisti, Kotleba, alebo SNS.

2. Líder  

Kto by mal byť lídrom európskej kandidátky KDH, ak nie Anna Záborská? Mal by to byť niekto, kto je ochotný, schopný, jazykovo zdatný, známy, hodnotovo ukotvený, ale zároveň nie úplný nováčik v europolitike. Poznáte takého?

Prirodzeným nástupníkom Záborskej by mohol byť Miroslav Mikolášik – ale nebude, lebo ani on (z rovnakých dôvodov) nemôže kandidovať, a navyše oznámil, že už kandidovať nechce. Treba priznať, že ani tretí europoslanec za KDH, Ivan Štefanec, pri všetkej úcte k jeho odbornej erudícii a skúsenostiam Záborskú nenahradí. Nielen preto, že v tričku KDH ešte neprešiel žiadnymi voľbami, pričom tie sú akýmsi bojovým testom popularity medzi voličmi strany. Ale predovšetkým kvôli tomu, že podobne, ako bývalý europoslanec Ján Hudacký, ani Štefanec nie je vo verejnosti vnímaný ako prolifer.

Uvažovať sa dá samozrejme aj o ďalších: o tých, ktorí už v eurovoľbách za KDH kandidovali a získali slušný počet preferenčných hlasov, alebo o proliferoch kandidujúcich do NR SR (Dilong, Grey, Ocilková, Kossey, Čaučík), prípadne o niekom z okruhu Záborskej spolupracovníkov, alebo dokonca o známych osobnostiach z iných strán, medzi ktoré patrí napr. Braňo Škripek. Žiaľ, ani jeden z nich nedokáže osloviť a presvedčiť toľko voličov, ako Záborská.

3. Fenomén Záborská

Bolo by dobre, keby sa našiel niekto, kto by teraz mohol Záborskú vystriedať a pritom bol zárukou kontinuity kresťansko-demokratickej europolitiky. Nie je to ľahké zadanie, lebo Anna Záborská je najúspešnejšia politička KDH s európskym renomé, známa na celom Slovensku i v zahraničí. Napriek svojmu veku, patrí medzi najaktívnejších europoslancov vôbec. Hádam najlepšieho vyznamenania sa jej v tomto smere dostalo od extrémistov zo Skupiny zelených a Európskej slobodnej aliancie v správe E. Zacharenko o „anti-choice lobbingu v Európe“ (http://www.heidihautala.fi/wp-content/uploads/2017/01/SRHR-Europe-Study-_-Elena-Zacharenco.pdf) z roku 2017, kde sa jej meno spomína spolu 8 krát.

Niet pochýb, že relatívne úspechy KDH v eurovoľbách treba pripísať predovšetkým jej (cf. Tabuľka) - asi polovica voličov, ktorí v nich dali svoj hlas KDH, ho volili preto, lebo chceli v Európskom parlamente vidieť práve ju. Počet preferenčných hlasov, ktoré ona osobne získala, by jej v rokoch 2009 aj 2014 stačil na to, aby sa dostala do EP aj sama bez politickej strany (ak by to zákon umožňoval).

Porovnanie vybraných kandidátov uchádzajúcich sa o hlas kresťanského voliča, eurovoľby 2014

Anna Záborská (KDH)

42 976

Miroslav Mikolášik (KDH)

26 705

Ivan Štefanec (SDKU)

19 439

Jana Žitňanská (Nova)

18 409

Branislav Škripek (OĽaNO)

15 583

Andrej Danko (SNS)

11 134

Veronika Remišová (OĽaNO)

9 106


Volebná kampaň pred eurovoľbami 2019 bude vrcholiť počas majstrovstiev sveta v hokeji (Bratislava a Košice, 10.-26.5.2019). Kto okrem Záborskej je schopný presvedčiť dostatočný počet voličov, aby deň pred finále MS v hokeji (25.5.2019) vstali od televízorov a išli voliť kresťanskú stranu?  

Záver

Výsledky nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu sa neodvážim prognózovať. Ak lídrom KDH nebude prolifer v situácii, kedy budú proliferi na kandidátkach iných strán, pri vyššej účasti môže KDH reálne skončiť pod 4%. Naopak, so známym a výrazným proliferom na čele kandidátky by KDH mohlo - s prihliadnutím na súčasné preferencie - získať 8-10% odovzdaných hlasov. To treba považovať za dobrý výsledok. Preto, kým nie je neskoro, Predsedníctvo KDH resp. Rada KDH by mala požiadať Annu Záborskú, aby úlohu líderky do EP vo voľbách 2019 vzala ešte raz na seba.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo