Dnes sme v Národnej rade prerokovali zákon o tzv. životných partnerstvách z dielne SaS. Liberáli v ňom navrhujú uzákoniť inštitút životných partnerstiev pre homosexuálne páry a pre heterosexuálne páry žijúce spolu bez manželstva. Myslím, že celkom dobrú analýzu tohto návrhu poskytol už kňaz Anton Ziolkovský.
Keď som avizoval, že prídem s návrhom, ktorý by mal zásadne obmedziť potraty bez uvedenia vážneho dôvodu, niektorí ma kritizovali, že načo vyťahujem túto tému, ktorá len rozdeľuje spoločnosť a vytvára napätie. Nuž verte mi, že to nerobím s cieľom vytvárať napätie. Tí, čo ma poznajú, vedia, že som nekonfrontačný človek.
Jeden účastník internetovej diskusie podráždene reagoval, že nech dáme pokoj s tými potratmi, koho to zaujíma a či nemáme iné problémy. Iný mu veľmi trefne odpovedal: „Povedali by ste počas vojny: Dajte už pokoj s tými Židmi, zaujímajú vôbec niekoho, to nemáme iné problémy?“ Zastať sa deportovaných Židov, ktorým hrozila smrť, bol akt ľudskosti a morálna povinnosť.
A podobne je to aj pri potratoch. Denne na Slovensku zabijú 20 nenarodených detí. Máme byť ticho, tak ako boli mnohí ticho, keď pripravili celé židovské rodiny o domovy, o majetok a nakoniec aj o život?
Tí istí kritici sú ale ticho, keď prichádza strana SaS s návrhom, ktorý by mal riešiť právne problémy homosexuálnych párov. Prečo nekričia, že takáto téma rozdeľuje spoločnosť, koho to už len zaujíma a či nemá Slovensko vážnejšie problémy?
A pritom homosexuálne cítiace osoby požívajú dnes na Slovensku neporovnateľne vyššiu ochranu ako Židia počas vojny alebo ako nenarodené deti. Neexistuje žiaden predpis, ktorý dovoľuje siahať na ich majetok, zdravie či život. Zákon im zabezpečuje plné práva a dokonca až nadštandardnú ochranu pred všetkými možnými útokmi – fyzickými aj slovnými. A ja s tým plne súhlasím a podporujem to. Každý jeden človek – Žid, nenarodené dieťa i homosexuál – má ako jednotlivec plnú ľudskú dôstojnosť a nárok na úctu. Ak má niekto právo na sťažnosť v tejto veci, sú to nenarodené deti a nie homosexuáli.
Uznávam rovnocennosť všetkých jednotlivcov. To však neplatí o rovnocennosti zväzkov. Manželstvo muža a ženy a prirodzená rodina tvorená otcom, matkou a deťmi, nemá žiadnu rovnocennú alternatívu. V našej demokratickej spoločnosti si môže každý jednotlivec zariadiť život podľa svojich osobných preferencií, ale nikto nemá „právo“ na zrovnoprávňovanie svojich zväzkov s manželstvom a na ich podporu.
Presne k tomu by však viedol spomínaný návrh SaS. Nemusíme predpokladať, nemusíme sa domnievať, to vieme celkom určite. V nejednej európskej krajine, v ktorej zaviedli registrované partnerstvá, prišli veľmi skoro na rad homosexuálne „manželstvá“, adopcie detí homosexuálnymi pármi a trestanie tých, ktorí majú na to iný názor. Nedávno aj v susednom Rakúsku.
Slovenská Ústava i zákon o rodine hovoria o manželstve muža a ženy, o ich hodnote a podpore prirodzenej rodiny. Ak majú liberáli dosť hlasov, aby zmenili Ústavu, nemôžem im v tom brániť. Ale nedovolím, aby sa pokúšali potichu, pod rúškom riešenia právnych problémov, legitimizovať homosexuálne zväzky a dehonestovať manželstvo a rodinu na ich úroveň.
Veľmi rád podporím návrh zákona, ktorý uľahčí a zjednoduší život všetkých občanov v oblasti zdravotnej dokumentácie, dedenia či ošetrovného. Nech však platí pre všetkých; pre akýchkoľvek jednotlivcov, ktorí sa chcú takto dohodnúť. Napríklad pre dve susedky vdovy alebo pre blízkych priateľov. Ak si takto upravia svoje právne pomery aj dve homosexuálne cítiace osoby, nemám nič proti.
Ich reálne právne problémy sa tak vyriešia, avšak bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom čo i len o milimeter legitimizovali a podporovali homosexuálne spolužitie a zrovnoprávňovali ho s manželstvom.
A to by sa bez najmenších pochýb postupne stalo, keby prešiel súčasný návrh z dielne SaS.
Preto som jednoznačne PROTI a tak budem aj hlasovať v parlamente.