Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. 08. 2018, 11:50

Rutina a vyhorenie kňaza pri slávení liturgie

Riziko, že do každodenného slávenia svätej omše vstúpi s postupom času rutina a vyhorenie, ohrozuje asi každého kňaza. Duchovným osviežením môže byť publikácia „Presbiteri: parola e liturgia“ z pera Enza Bianchiho, známeho talianskeho autora duchovnej literatúry, ktorá v roku 2012 vyšla aj v českom preklade pod názvom Kněžím: Slovo a liturgie.
Rutina a vyhorenie kňaza pri slávení liturgie

Zvláštnosťou tejto publikácie je, že odporúčania kňazom dáva „laik“, keďže Enzo Bianchi nie je kňaz. Je však mníchom a zakladateľom mníšskej komunity Bose pri talianskom meste Magnano a uznávaným exercitátorom duchovných cvičení. Podnetom pre napísanie bola žiadosť jeho priateľa, ktorý sa pred svojou kňazskou vysviackou na neho obrátil s prosbou, aby ho naučil dobre sláviť svätú omšu. Preto celá publikácia je písaná osobným štýlom s oslovením „ty“, čo prídava na pútavosti. Východiskom úvah je liturgia, ako ju vo svojich dokumentoch predkladá učenie Druhého vatikánskeho koncilu.

 

Východiskové zásady

Taliansky mních kladie hneď v úvode jednoduché ale nekompromisné pravidlo. Na slávenie eucharistie sa kňaz potrebuje pripraviť modlitbou už v predvečer dňa slávenia svätej omše. V modlitbe kňaz prerozjíma nielen biblické úryvky, aby si pripravil homíliu, ale aj liturgické texty, ktoré obsahuje Rímsky misál.

 

Príchod na svätú omšu v dostatočnom čase má byť pre kňaza samozrejmosťou, aby sa mohol stíšiť a pripraviť na svätú omšu. Sakrestia, ako priestor na prípravu slávenia svätej omše, nech nie je miestom neporiadku a zbytočných rečí, ale stíšenia a modlitby. Liturgické oblečenie nemá byť extravagantné a luxusné. Na druhej strane liturgia bez krásy nie je liturgiou, preto liturgický priestor, omšové rúcha, výzdoba, spev, majú byť skutočne krásne.

 

Rozsahom síce útla, ale myšlienkovo nesmierne bohatá publikácia, sa zameriava na tri oblasti. Prvou je vysvetlenie predovšetkým duchovného významu jednotlivých častí svätej omše (vstup, prežehnanie, úkon kajúcnosti, úvodná modlitba, Bohoslužba slova, vyznanie viery, modlitby veriacich, prinášanie obetných darov, modlitba nad obetnými darmi, eucharistická modlitba, Otčenáš, znak pokoja, sväté prijímanie, modlitba po svätom prijímaní, záverečné obrady).

 

Kňaz a Božie slovo

Druhou oblasťou je vzťah kňaza k hlásaniu Božieho slova. Kňaz má rozvíjať v sebe vedomie, že jeho prostredníctvom chce Boh zasiahnuť srdcia zhromaždených veriacich. Vysvätený služobník Cirkvi je podľa vzoru prvých Kristových učeníkov služobníkom Slova. Prejavuje sa to tým, že v prvom rade tomuto Slovu načúva, to znamená on je jeho prvým adresátom.V opačnom prípade „by Božie slovo znesväcoval a robil ho iba obyčajným „nástrojom“ k hlásaniu iným,“ varuje mních.

 

Homília má byť ovocím prípravy, ale predovšetkým má vychádzať z trvalého vzťahu kňaza k Svätému písmu, ktoré je pre neho každodenným pokrmom. Kňaz nemá kázať seba samého, ale jedine Božie slovo, ktoré má prenášať do aktuálnej situácie konkrétneho spoločenstva. Veriaci potrebujú cítiť, že kňaz má vášeň pre Božie slovo podľa vzoru emauzských učeníkov, ktorým Kristus cestou vysvetľoval Písma, až sa im „rozhorelo“ srdce. 

 

Ars celebrandi

Tretiu oblasť Enzo Bianchi nazýva „ars celebrandi – umenie sláviť“, ktoré nemá nič spoločné s teatrálnosťou. Ide o slávenie svätej omše takým spôsobom, ktorým kňaz privedie zhromaždených veriacich k aktívnej účasti a k ich duchovnému zvnútorneniu. Všetko to stojí a padá na vzťahu kňaza k samotnej Eucharistii. Kňaz cez svoje slová, gestá a úkony sa stáva znamením, nástrojom a sprostredkovateľom Kristovej prítomnosti vo sviatosti spásy. V spôsobe, akým kňaz slávi svätú omšu, sa odráža, či má lásku k všetkému, čo táto služba zahŕňa. „Kto nemá lásku a vášeň pre liturgiu, nemôže dosiahnuť ars celebrandi,“ konštatuje autor publikácie.

 

Publikáciu odporúčam každému, kto má túžbu prehĺbiť slávenie eucharistie, aby mohla opätovne zažiariť plnosť milosti tak v osobe samotného kňaza, ako aj všetkých zhromaždených veriacich.

Odporúčame

Blog
Keď učiteľom je samotný Boh

Keď učiteľom je samotný Boh

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Jn 6,41-51) ponúka ďalšiu časť Ježišovej eucharistickej reči v synagóge v Kafarnaume. Evanjelista zaznamenáva námietky a nesúhlas náukou Ježiša Krista, ktorý trvá na svojom označení Chlieb života.

Blog
Ututláva sa „McCarrickova špina“ aj na Slovensku?

Ututláva sa „McCarrickova špina“ aj na Slovensku?

Biblia a dejiny Cirkvi sú plné nehodných synov a dcér všemohúceho Boha, Stvoriteľa. A napriek tomu si ich Boh povoláva a volí. Často tých čo sú v očiach sveta chorí, slabí. Práve preto, aby skrze ich slabosť ukázal svoju moc a silu. Náš Boh nemá šablónu vhodnosti, či hodnosti podľa ľudských mier. Všetci sme poznačení dedičným hriechom. Všetci máme svoju temnú stránku. Na ktorú sa diabol môže naviazať ak mu to dovolíme. Len skrze Boha, Jeho vykúpenie, Sviatosti, sme schopní, vlastne len On je schopný skrze naše podriadenie sa a odovzdanosť Jemu, tvoriť z našich nedostatkov naše prednosti. Len On má moc sa v nás osláviť. Bez ohľadu na naše deviácie, choroby.

Blog
T. G. M. v časopise Matice slovenskej

T. G. M. v časopise Matice slovenskej

Na večných hodnotách zbudovali svoje štáty aj sv. Václav, sv. Ľudovít, sv. Štefan. Na kráľovský palác vo Viedni tiež napísali: „Spravodlivosť je základom štátov!“ A práve pohreb prvého prezidenta samostatnej Československej republiky pripomenul celému svetu, že s tou spravodlivosťou je to smrteľne vážne. Ak sa ona stratí, stratí sa základ štátu a štát padne.