Nanebovzatie Panny Márie a Biblia: Rozpor alebo súlad?

Nanebovzatie Panny Márie a Biblia: Rozpor alebo súlad?

15. augusta slávia katolíci sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Veriaci sa na blížiacu slávnosť môžu pripraviť modlitbou, rozjímaním o úlohe Márie v Božom spásnom pláne, ako aj tým, že budú vedieť, čo sa to vlastne slávi. Existuje námietka, že o tomto Nanebovzatí Biblia nič neučí a môžeme ho chápať len ako ľudský prídavok. Akú spojitosť katolíci nachádzajú medzi touto udalosťou a svedectvom Biblie?

Nanebovzatie a Biblia
Dňa 1. novembra 1950 bola apoštolskou konštitúciou Munificientissimus Deus  (Najštedrejší Boh) pápeža Pia XII. slávnostne vyhlásená dogma o Nanebovzatí Panny Márie. Znenie učenia: 
Napokon bola Nepoškvrnená Panna - uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod: 966)

Biblia Nanebovzatie skutočne priamo nespomína. Biblia mlčí aj o tom kedy, kde a za akých okolností táto udalosť nastala. V tomto článku však budem vychádzať aj z myšlienky emeritného pápeža Benedikta XVI: „Dogma nie je podľa definície nič iné ako vysvetlenie Písma.“ Písmo a skutočnosť Nanebovzatia sú prepojené, ale nie jednoduchým a na prvý pohľad zrejmým spôsobom. Skôr je to dané celkovým chápaním Písma a Kristovho spasiteľského diela, v ktorom Mária hraje kľúčovú úlohu ako Ježišova učeníčka a vzor pokory a poslušnosti. (porov. napr. Lk 1,46-56 alebo Jn 2,1-12) To, čo prvá žena Eva pokazila svojim hriechom (porov. Gn 3,6) to Mária napravila svojou poslušnosťou. Katolíci veria, že práve v Máriinom živote sa splnil Boží prísľub o spáse daný už v knihe Genezis. (Gn 3,15) Mária ako nová Eva a ako prvá z Kristových učeníkov zakúsila ovocie Vykupiteľskej milosti - vzkriesenie tela a nebeskú slávu. Vidíme to v knihe Zjavenia apoštola Jána: „Veľké znamenie sa ukázalo na nebi: Žena slnkom odetá stojaca na mesiaci a na jej hlave veniec dvanástich hviezd.“ (Zjv 12,1) 

Jedným z obhajcov Nanebovzatia bol svätý Ján Damascénsky (žil v rokoch 676-749). Ján poukazuje na predobrazy Panny Márie v Starom zákone, konkrétne na Prvú knihu kroník. „Kráľ Dávid v nej zhromažďuje celý Izrael, aby priniesol Pánovu archu tam, kam patrí, čiže do Jeruzalema. Ján opakovane Máriu nazýva archou a opisuje, ako Dávid okolo nej tancoval pri jej príchode do neba. Toto spojenie pokračuje v responzóriovom žalme na vigíliu Nanebovzatia: „Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.“ (Ž 132,8) Scott Hahn sa pýta či „existuje verš, ktorý by dokonalejšie zhrnul presun archy kráľa Dávida, čiže nanebovzatie novej Archy Dávidovho Syna?“ Niektorí vyčítajú katolíkom, že Máriu príliš zvelebujú. Klaňanie a adorácia skutočne patrí iba Bohu, ale úcta patrí aj tejto obdivuhodnej žene. Sám Ježiš naplnil štvrté Božie prikázanie. Kresťania majú nasledovať príklad Jeho dokonalého života aj v tomto smere - v úcte k Jeho matke. Mariánske dogmy nijako nespochybňujú, že „je jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“ (1 Tim 2,5) V pláne spásy je prvoradý Ježiš a človek s ním spolupracuje. Kresťania sú „Boží spolupracovníci.“ (1 Kor 3,9) Panna Mária je pre katolíkov vzor tejto spolupráce, ale nemožno ju stavať na roveň Boha. Pravá mariánska úcta totiž privádza k Bohu, nie k Márii. Mária svojim súhlasom otvorila cestu Ježišovmu vteleniu a tým aj Božej záchrannej misii. Jej „áno“ (porov. Lk 1,38) je pre túto misiu kľúčové. Preto nie je dôvod ju len tak odignorovať.

Kameňom úrazu je však otázka autority. Ako som už spomenul Biblia sa o Nanebovzatí priamo nevyjadruje, ale vyslovene nespomína aj iné dôležité pravdy kresťanskej viery. (Trojica, dedičný hriech, Vtelenie) Paradoxne, Biblia neučí ani to, že Biblia je jedinou autoritou. Rovnako nevieme z Písma samého vydedukovať, ktoré biblické spisy tam majú patriť a ktoré nie. Kto vlastne rozhodol, že práve tie knihy, ktoré sú v Novom zákone, tam budú patriť a nie iné? Bola to Cirkev na základe vedenia Ducha Svätého, ktorého jej prislúbil Ježiš, že ju bude viesť a hlbšie vovádzať do pravdy. (porov. Jn 16,13) Cirkvi, „stĺpu a opore pravdy“ (1 Tim 3,15) bola daná úloha autenticky vykladať Písmo. Biblia jasne odsudzuje súkromné a svojvoľné výklady. (porov. 2 Pt 1,20) Katolícka Cirkev učí, že „nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba obidve (Tradíciu a Sväté Písmo) prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.“ (KKC 82) Ježiš Tradíciu neodsudzoval. V skutočnosti, v sporoch s farizejmi kritizoval iba prekrútenú Tradíciu. Tradícia a Písmo úzko súvisia. O Nanebovzatí Panny Márie preto budeme uvažovať (spoločne s Bibliou) aj na základe Tradície a autority Cirkvi. 

Apoštolská Tradícia a stručné dejiny sviatku
Učenie o Nanebovzatí Panny Márie nepadlo ako blesk z jasného neba v roku 1950. Povedomie o Nanebovzatí bolo v Cirkvi prítomné od najstarších čias. Archeológovia objavili dve hrobky Márie - jednu v Jeruzaleme a druhú v Efeze. Podľa dávnej tradície je práve Efez miestom Máriinho nanebovzatia. Zaujímavé je, že v hroboch nie sú stopy po tele a niet ani relikviáru. Nemecká mystička blahoslavená Anna Katarína Emmerichová vo svojich súkromných zjaveniach opísala posledné roky života Márie. Emmerichová opisuje aj smrť a nanebovzatie. Cirkev sa však definitívne nevyjadrila k tomu či Mária skutočne zomrela alebo nie hoci prevažujúca mienka teológov je tá, že zomrela. Prvé zmienky (dokument O smrti svätej Panny) o Nanebovzatí sa objavujú už v 3. a 4. storočí. Z obdobia šiesteho storočia sú známe tzv. Transitove príbehy o Nanebovzatí alebo svedectvo svätého Gregora z Tours. Približne v tom čase bol už v celej Cirkvi slávený sviatok Nanebovzatia. Z 19. storočia je známa táto modlitba: „Pri svojom pôrode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“ (KKC 966) 

Alan Schreck: „Sto rokov pred vyjadrením pápeža Pia XII. dostali pápeži petície od 113 kardinálov, 250 biskupov, 32 000 kňazov a rehoľníkov, 500 000 rehoľníc a osem miliónov laikov so žiadosťou, aby Nanebovzatie bolo uznané ako katolícka náuka. Pápež zjavne rozpoznal, že prostredníctvom tohto Božieho ľudu o tejto záležitosti prehovoril Duch Svätý.“ Treba zdôrazniť, že hoci napríklad učenia o nepoškrvnenom počatí Panny Márie alebo o neomylnosti pápeža vo veciach viery a mravov boli oficiálne vyhlásené až v 19. storočí, viera katolíkov sa v tieto pravdy datuje do začiatkov Cirkvi. Cirkev totiž definuje konkrétne učenie aj v obdobiach kedy je  spochybňované. 

Aké je posolstvo sviatku Nanebovzatia Panny Márie? 
1) Cirkev učí, že vzkriesený a oslávený bude celý človek - nielen duša ale aj telo. 2) Boh nanebovzatím svojej vernej učeníčky Panny Márie ukazuje, že to isté čaká každého kresťana, ktorý sa ho snaží nasledovať celým srdcom aj napriek prekážkam a ťažkostiam. Kristovi učeníci majú nádej, že „smrť bola víťazne premožená.“ (1 Kor 25,24) a že ich čaká podobná sláva ako tá, ktorú už okúsila Panna Mária.        

Informačné zdroje
Hahn, Scott - Kto si Mária?
Schreck, Alan - Katolíci. Čemu opravdu věří? 
http://www.zivotopisysvatych.sk/nanebovzatie-panny-marie/

https://www.catholic.com/magazine/online-edition/the-assumption-of-mary-in-history

Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Assumption_of_Mary

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo