Slovenský národ pred Večným Sudcom (časť 1)

Postavil sa jedného dňa padlý archanjel menom ZloDej pred Večného Sudcu s nástojčivou požiadavkou: „Žiadam ťa – Spravodlivý! – Vydaj mi Slovenský národ, nech ho môžem zahubiť, ako som to už urobil s viacerými národmi, ktoré sa od teba odvrátili. V tomto národe už v teba takmer nikto neverí a všetci idú – vedome, či nevedome – za mnou. Dnes to už ani nie je národ, ale banda dopletených a rozmaznaných jednotlivcov, stlstnutých srdcom, ktorí sa rútia nezadržateľne do mojich osídiel. Načo ešte čakať? Daj mi plnú moc nad nimi – Spravodlivý!! Zaslúžia si to!“

Sipel škripľavým hlasom ZloDej, ktorý už dlhé veky pracuje na zvádzaní národov, najmä tých, čo majú povesť veriacich. Povzbudený zásadnými úspechmi o duše niektorých národov západnej Európy sa so škodoradosťou a plnou podlosťou vrhol na strednú Európu, ktorá mu už veľmi dlho leží v žalúdku. A Slovensko? Ten národ je pre ZloDeja obzvlášť nepríjemný. Už viac krát v dejinách ho totiž mal na lopatkách no, stále – akoby zázrakom – sa z toho, ten počtom neveľký národ, akosi pozviechal. A toto ZloDeja omína, ako kamienok v topánke.

Usporiadal teda Všemohúci proces. Na lavicu žalobcu sa posadil ZloDej syčiac hnevom, závisťou a nekonečnou zlobou, ktorá ho stále viac zožiera a ktorú túži natisnúť všetkým ľuďom. Obhajobu zastupoval archanjel menom DobroVed, ktorý od pradávna je strážnym anjelom ľudu Slovenského. Jeho zjav bol plný jasu, života a krásy, vzbudzujúci rešpekt a radosť zároveň. V sále bolo aj zopár svätcov, predovšetkým Slovenského pôvodu, ktorí boli na proces zvedaví.

Všemohúci zasadol na trón a vyzval žalobcu, aby predniesol obžalobu.

Tu povstal ZloDej plný nenávisti voči všetkým prítomným v sále i voči národu, ktorý začal obžalovávať:
„Žalujem, Spravodlivý!!, žalujem na Slovenský národ!! :  

Dal si im do užívania zem. Zem tak krásnu a štedrú, že mám čo robiť, aby som prehlušil jej hlasné svedectvo o tebe. A oni?? – len sa pozri! Nnechali druhých gazdovať na zemi, čo si im ty dal. A keby len gazdovali iní, ale tá slovač je ochotná za pár deravých grošov len tak nechať zem neobrobenú. Spravodlivý!!, veď ako sa postavili muži Slovenskí k svojej svätej povinnosti a zodpovednosti ochraňovať a zveľaďovať zem, ktorú si im prepožičal? Vezmi im ju!! Veď sami ju dávajú druhým.

Dal si tomuto národu mimoriadnu krásu a plodnosť žien..., že im ich celý svet závidí. Dal si ich slovenským mužom, aby ich milovali, chránili ich a starali sa o ne. A hlavne, Spravodlivý! chceš im cez tie devy dať plno požehnania v synoch a dcérach, aby národ vzrastal v počte a v radosti z detí. A oni?? Hehe – oni pri tom všetkom vymierajú!“ Tu sa ZloDej s odpornou škodoradosťou rozrehotal. Po chvíli pokračoval: „Veď už hádam ani na Slovensku nenájdeš muža, ktorý necháva tebe priestor dať mu dieťa, kedy ty chceš! Ženy majú len za mizerný nástroj na uspokojovanie svojich chlípností, prípadne ako vizitku svojho bohatstva. Dovoľujú – ba vyžadujú – zámerné zneplodňovanie ich žien, aby si ich ty, Spravodlivý!! nemohol požehnať na deťoch. Spravodlivý!! – vari sa ti to nehnusí?? Vezmi im tie ženy!! Veď si ich ničím nezaslúžia a sami sa vzdávajú požehnania, ktoré im skrze ne dávaš!! Vezmi im to požehnanie, Spravodlivý!!!

Dal si im jazyk, tradície a prirodzené vedomie dobra, čo si pestovali dlhé tisícročia. Pozri teraz na mladú slovač. Veď oni vôbec nevidia nevyčísliteľnú hodnotu a bohatstvo ich jazyka (a už vôbec nie nárečí). Jazyka, ktorý v sebe nesie dávnovekú múdrosť a siaha až kamsi k tvojmu prahu. Len sa započúvaj! Radšej rozprávajú cudzím jazykom – a hrdí sú práve len na ten cudzí jazyk – svoj berú ako nutnú príťaž a skôr sa zaň hanbia.
A pri tom – aby som nezabudol - piesne im zober!! Jooj, tie ma mučia, lebo často v nich prebudia city, ktoré som už roky zasypával! Uši ma z tých piesni bolia! Znič ich, veď už aj tak takmer vôbec nespievajú, len si púšťajú tie moje plytké zábavky. Vezmi im ten jazyk a piesne, Spravodlivý!! Vezmi!!, Veď sami sa od toho odcudzujú!!

Dal si im velikánov dejín. Och, to boli muži a ženy – ja sám som sa ich bál!! Čoby ich, ale teba v nich!! – lebo boli ochotní nechať teba cez nich pôsobiť a zachraňovať národ, hlavne vtedy, keď som ho už-už mal na lopatkách. Dal si im týchto hrdinov. A oni??? – Len sa započúvaj – Spravodlivý!!! o kom dnešná slovač hovorí? Koho majú za hrdinov? Smiešne postavičky - niektoré mnou vymyslené, iné mnou znetvorené – nešťastných, úchylných, plytkých... samému mi je z tých maškar zle!!! Ale oni, slováčkovia, snažia sa vyzerať, rozprávať a myslieť podobne, ako tie karikatúry. A o velikánov, ktorých si im poslal, čo hovoria? Veď uverili všetkým mojim klamstvám o osobnostiach slovenských dejín a už sa ani snažiť nemusím, lebo tie klamstvá ešte viac rozširujú a obhajujú pomaly lepšie ako ja!!  Vezmi im ich Spravodlivý!!, vezmi im ich históriu a jej velikánov, veď o tom aj tak už nič nevedia a ak niečo vedia, tak sa za to len hanbia. Vezmi im akúkoľvek hrdosť na to, kým sú, Spravodlivý!!!!

Dávaš im aj teraz kazateľov a prorokov ohlasujúcich tvoju vôľu ... eeejh, nebudem o nich nič hovoriť, lebo ma z nich trasie... A čo robia slováčkovia? Tí lenivejší veria mojim výmyslom a ohováračkám, ktoré tí snaživejší a hlavne pokrokovejší šíria. Podobne ako z velikánov minulosti, tak aj z týchto súčasných sa vysmievajú, nálepkujú ich všakovakými názvami, no hlavne – nepočúvajú ich a nechcú sa otvoriť na tvoje slovo, ktoré im cez nich dávaš. Vezmi im tých prorokov, Spravodlivý!! Aj tak im už nepomôžu!!!

A hlavne Spravodlivý!!!, dal si im vieru, ktorá ich viedla, rozvíjala a chránila od všakovakých mojich úlisností. Vieru, ktorú Sloveni vedome prijali (i keď spočiatku nie všetci – ejj, tam to vtedy bol tuhý boj...). Ich predkovia spravili niečo neslýchané a mne veľmi odporné – dokázali skĺbiť pravú vieru s pôvodným dobrom a tradíciami, ktoré v sebe už tisícročia pred tým mali. A tá ich súčasná viera? Veď absolútna väčšina z nich v teba vôbec neverí. A z tých, ktorí o sebe povedia že sú veriaci, sa väčšina pridŕža akejsi hlúpej karikatúry teba, ktorú som vykreslil ja, alebo moji vedomí, či nevedomí prisluhovači. Táto slovač si nedáva žiadnu námahu hľadať tvoj skutočný obraz. Dokonca aj tí, ktorí z času na čas príjmu eucharist... (ach, toto nevyslovím!!), tak ani len nepripúšťajú, že je to skutočne tvoje telo, a majú ju za oblátku spojenú s akýmsi symbolom – veď kto by aj veril už dnes takým neracionálnym skutočnostiam? – veď sa ich len spýtaj, či sú schopní uveriť niečomu – podľa nich – nadprirodzenému!! Neveria ani zázrakom, ktoré majú exaktne potvrdené – radšej o nich ani počuť nechcú. Myslíš, že tam ešte niekto skutočne verí, že si vstal mŕtvych!!?? Vezmi im tie zvyšky viery, Spravodlivý!!! Vezmi, veď sami sa jej silou-mocou vzdávajú!!!

Keby to bolo málo, Spravodlivý!! – len pripomínam...:

Zabíjajú svoje deti ešte pred tým ako by sa mohli nadýchnuť. Ospravedlňujú si to hlúposťami, podobne ako iné národy, kde som to úspešne presadil; a ľudí, ktorí sa tieto deti snažia chrániť majú za fanatikov.

Mnohých – najmä tých, čo si o sebe myslia, že sú najpokrokovejší – sa mi podarilo tak dopliesť, že aj základné pravdy – ako napríklad, že muž je muž – nerešpektujú a mudrujú o totálnych bludoch. Kde je ten ich povestný gazdovský rozum? Veď ich predkovia sa pri tom mudrovaní musia v hrobe otáčať. No, Spravodlivý!!! – nie je toto jasný dôkaz, že už ani oni nerešpektujú, že existujú absolútne pravdy? – a že teda existuješ aj ty, a tebou zriadený prirodzený poriadok??

preklínajú! Na každom kroku, a pri každej drobnosti ťa urážajú Spravodlivý!!! – Zatrúbi na nich nejaké auto ? – hanobia tvoje meno! Buchnú sa kladivom po prste? – hanobia tvoje meno!! Dostanú gól – len tak pri stolnom futbale počas prestávky v práci?? I za to urážajú teba – teba Spravodlivý!!!

Neveria v teba, nechcú ťa, urážajú ťa neodpustiteľnými ohavnosťami. Nechráň ich už teda a daj mi voľnú ruku, nech ich zahubím!! Veď už k tomu nemám ďaleko. Vydaj mi ich, SPRAVODLIVÝ !!“

ZloDej skončil s odporným škrekotom, s akýmisi nepodarenými náznakmi hrdosti na svoj výkon. Rýchlo si sadol a prikrčil sa, aby ho nezasiahol priamy pohľad Všemohúceho a čakal na svoju ďalšiu príležitosť.

 

Tu Všemohúci dal pokyn DobroVedovi, nech povie obhajobu.

Postavil sa archanjel. Sálu naplnil jas a pocit, ako keď si dlhoroční priatelia potľapkajú po pleci – otvorenosť, láska, pokoj, radosť. Otvoril ústa a hlasom tak zvonivým, že by ho bolo možné snáď až objať, povedal:

„Nech Ti je sláva a česť naveky, Otče večnosti. Chválim Ťa v tvojej vznešenosti a vzdávam vďaky za všetko. Ďakujem Ti aj za národ Slovenský a za to, že práve mne si ho zveril do ochrany od vekov. Tebe, Vševediaci, nebudem hovoriť argumenty, či vyvracať rad-radom ZloDuchové body obžaloby. Veď pred Tvojím majestátom aj on, ako otec lží musí hovoriť pravdu. Nepopieram teda, že stav popísaný obžalobou je do istej miery pravdivý. Nie je to ale celá pravda, ako sám najlepšie vieš. Ty sám najlepšie poznáš mnohých, ktorí sa na Slovensku aj napriek prefíkaným nástrojom ZloDucha stále držia Teba. Že ich snaha je ťarbavá a ich boje končia so striedavými úspechmi predsa nemení nič na pravde, že sú Tvoji, Trojjediný. Tvoji tak, ako je Tvoj aj národ Slovenský.

Chcem, Najláskavejší, upriamiť Tvoje oči na tohto muža ...“ i ukázal prstom na jeden kostolík na strednom Slovensku, do ktorého práve vchádzal muž o barlách a viedol na omšu aj svoje tri malé deti.

 „Pozri, Milosrdný, tu je muž, ktorý – ako vieš – pochoval minulý rok svojich rodičov a pred pár mesiacmi mu zomrela aj žena. Zostal s malými deťmi sám a hľa – nezanevrel na Teba. Ešte ani keď ho potom ZloDej potkol pri športe a dolámal si nohy, ani vtedy nepreklínal. Vari to nevyváži tisíce malicherných chlapcov, ktorí kľajú aj pri hlúpostiach? Nezanevrel na Teba, Najmúdrejší, ani vtedy, keď sa staral o svoju chorú manželku a s dôverou Ťa prosil o jej uzdravenie. Nevyváži to tisícky nezodpovedných chlapcov, ktorí netušia, aký poklad majú vo svojich manželkách? Pokoril sa pred Tvojou vôľou aj vtedy, keď napriek jeho modlitbám, i modlitbám jeho priateľov, si si tú ženu zobral k sebe (aha tu sedí v sieni - spolu s ďalšími slovenskými svätcami sa prišla pozrieť na súd s jej národom a orodovať zaň). Tento muž privádza k Tebe aj svoje deti a je ako maják viery nie len pre tie deti, ale aj pre široké okolie. Môžeš, Milosrdný, ponechať k záhube Zlému národ, ktorý má – aj keď len zopár, ale má – aj takýchto mužov?

Alebo pozri tuto, hneď vedľa manželky spomínaného muža, v sále sedí mladá matka, ktorá len nedávno bola ochotná v záujme prežitia dieťaťa, prijať ohrozenie svojho vlastného života. Tu je pri Tebe, ako žiarivý dôkaz hrdinskosti slovenských matiek.

Nemusím Ti, Najvyšší, pripomínať, že tento národ Slovenský má ešte stále aj kňazov, biskupov, rehoľníkov a rehoľnice, ktorí sa Ti pripodobňujú a dávajú svoje životy do služby Tvojmu ľudu a neodrádza ich ani únava ani výsmech; že má stále mužov a ženy, ktorí hľadajú Tvoju vôľu a keď ich posielaš, tak idú aj do otvorených súbojov za Teba Bože aj za svoj národ. Ovocie ich práce sú ako nádherné kvety kvitnúce uprostred šedej púšte vytvorenej ZloDejom. Aj keď po tých kvetoch mnohí dupú, a všelijako ich nivočia, tie nehynú, lebo korene majú u Teba, Prameň Nekonečný.

Z Tvojej milosti, Otče Najštedrejší, takýchto kvetov na Slovensku pučí stále viac a viac, aj keď púšť je stále rozľahlá a temná. Ty vieš, že ZloDuch prišiel s touto žalobou a žiadosťou o vydanie národa Slovenského teraz, lebo vidí, že sa mu tento národ vzpiera. Vidí, že ak nedostane nad ním väčšiu moc, tak sa  Slovensko možno zachráni od tej smršte, ktorú ZloDuchové légie rozdúhavajú po Európe. Vidí ochotných a odvážnych ľudí burcujúcich svoj národ k modlitbe, ale aj k aktívnej obrane Tebou daného poriadku – a vidí aj to, že to burcovanie má odozvu v Slovenskej duši, ktorá je vo svojej hlbokej podstate stále s Tebou spätá. Bojí sa a nenávidí – takto si plní svoj večný údel – a z toho strachu a nenávisti Ťa teraz, Milosrdný, žiada o plnú moc nad národom Slovenským, dúfajúc, že množstvo hriechov, ktorými Ťa ten národ uráža, vzbudí Tvoj spravodlivý hnev.

Prosím Ťa teda, Najveľkorysejší a Najmilostivejší Bože – prosím Ťa spolu s mnohými svätými modliacimi sa v nebi i na zemi – nedopusť skazu Slovenského národa. Ty sám najlepšie vieš, že aj keď bol častokrát pomýlený a oklamaný; inokedy zas priamo utláčaný, že si v jeho duši mal stále svoje miesto Ty, Trojjediný, ako aj Preblahoslavená Panna, Matka Sedembolestná. Rozjasni nad Slovenmi a Slovenkami svoju tvár, pohlaď ich Múdrosťou, nech sú schopní vidieť, v čom si Ty, Najmúdrejší, a v čom je lož! Ty sám, Najmocnejší, chráň tento národ svojou dobrotivou dlaňou pred zákernými nepriateľmi, ktorí ho chcú za korisť. Žehnaj ich rodiny pokojom a radosťou. Vlej do sŕdc mužov a žien tohto národa vieru, nádej, lásku a priviň si ich na hruď, ako kajúceho márnotratného syna. Kráčaj s nimi a požehnávaj diela ich rúk. Lebo Tvoje je kráľovstvo, moc i sláva, naveky.“

Zakončil DobroVed reč a naplnený láskou, slávou, pokojom a radosťou sadol si na lavicu obhajoby.

Tu povstal Všemohúci a riekol

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo