Ako vidím rodičov žiakov stredných škôl

Ako vidím rodičov žiakov stredných škôl

Tento blog má byť o rodičoch násť-ročných a o mojom pohľade na nich. Zvlášť o jednom type rodičov. O type rodičov, ktorí na konci školského roka zisťujú, že majú dieťa, ktoré chodilo, respektíve nechodilo do nejakej školy. Na konci školského roka zisťujú známky svojho dieťaťa a snažia sa s tým niečo urobiť. Mnoho krát na to idú nesprávnym spôsobom.

Nemám rád čas uzatvárania známok v škole. Je to čas, kedy to učitelia ani žiaci vôbec nemajú ľahké. Mnohokrát, a to mi prosím verte, že mnohokrát, nesúhlasia zo známkou, ktorú jednotlivý žiak dostane. Známka na vysvedčení nemusí znamenať to, koľko vedomostí, zručností a nadobudnutej praxe žiak za daný polrok získal. To je ale téma na iný blog. Tento blog nemá byť ani o školstve ako takom, ale má byť o rodičoch násť-ročných a o mojom pohľade na nich. Zvlášť o jednom type rodičov.

Koniec školského roka je čas a to, o čom chcem dnes písať, kedy niektorí rodičia zisťujú, že ich dieťa chodí, alebo nechodí do školy. Neviem teraz, či je horšie to, ak sa výsledné známky dozvedia z vysvedčenia, ktoré dieťa prinesie domov, alebo zo systému edupage, kedy rodičovi blikne známka, hneď ako ju učiteľ nahodí do systému. Zaujímavé je, že rodičov zaktivizuje až známka, ktorá je zaokrúhlená. Tie pred ňou ich absolútne nezaujímajú. Je im ukradnutá nejaká škola a akcie školy. Rodičovské združenia? Nikdy na nich neboli. Mnohokrát nezdvihnú telefón, keď im triedny učiteľ volá. Dokonca to nechajú zájsť až do takého extrému, že si ani nepreberú doporučenú poštu do vlastných rúk s upomienkou alebo nejakým pokarhaním, či už od triedneho učiteľa, alebo od riaditeľa školy.

Jedna vec sú známky a druhá vec je samotná dochádzka žiaka, od ktorej sa následne známky odvíjajú. Ak má niekto vymeškané viac ako polovicu hodín z nejakého predmetu, nemôžu rodičia čakať, že ich dieťa bude mať dobrú známku. Ak nejaké dieťa sústavne vymeškáva nejaký predmet a učiteľ ho upozorňuje ako papagáj, že ak tam nezačne chodiť, nenechá ho prejsť, môže sa stať, že bude mať z toho predmetu neklasifikovaný, pretože ho nemá učiteľ za čo klasifikovať, keďže tam nechodilo. Alebo môžu nastať dve situácie. Dostane zlé známky, pretože bude učiteľ chcieť, aby bol klasifikovaný, a tak ho vyskúša hneď ako sa objaví na hodine, alebo bude mať aspoň trochu rozumu a naučí sa na tú hodinu. Tým pádom získa dobrú známku a v domnienke, že mu jedna dobrá známka stačí, sa už na tej hodine neukáže. Ak ale chce mať na vysvedčení dobrú známku z daného predmetu, musí tento výkon zopakovať ešte raz. 

Jediná aktivita rodičov, ktorá je mnohokrát neoveriteľná a neuveriteľná, je krytie svojich detí a ospravedlňovanie všetkých vymeškaných hodín. Dokážu ospravedlniť všetko. A tým myslím naozaj všetko. Až začínam premýšľať, či to naozaj nevidia? Alebo nechcú vidieť? Naozaj si myslia, že ich dieťa je dobrák od kosti? Že chodí rovno zo školy domov a napriek tomu, že má 18 rokov, ešte nikdy nebol opitý. Čo opitý? Nikdy sa pohárika ani nedotkol. Cigariet rovnako. O niečom tvrdšom nemôže byť ani reč. Nie rodičia dospievajúcich detí. Rodičia ôsmakov až dvadsať ročných detí. Vy niektorí neviete o svojich deťoch nič. Absolútne nič. A to, čo si myslíte, aký sú dobrí, vôbec nie je pravda.

Mám pocit, že rodičia žijú vo sne o tom, že ich dieťa, ich nevychovaný spratek, klamár a ten, ktorý šikanuje iných, je to najlepšie dieťa na svete. To najlepšie dobro, ktoré ich postretlo. Ten, ktorý sa nevie pozdraviť, z jeho úst vychádzajú samé nadávky a urážky iných, aj učiteľov, nie je predsa ich syn alebo dcéra. My rodičia sme predsa dobre vychovali svoje deti. Dali sme im všetko. Otec išiel pracovať do zahraničia, aby sme mali na školu, aby som mu/jej mohli kúpiť najnovší iPhone. Aby chodil slušne oblečený... Áno, preochraňovali sme ho. Aby sa mu nič nestalo, aby sa nikde neudrel, aby sa naň nikto krivo nepozrel...

A teraz si mu dovolil dať učiteľ na konci kroka päť? A tu sa vlastne učiteľ prvý krát stretne s rodičmi žiačika. Áno, s dvoma rodičmi, pretože nejaký zakomplexovaný učiteľ sa chystá ublížiť ich slniečku, tomu ich najväčšiemu dobru. Aj keď sú rodičia rozvedení a celé roky nežijú spolu, toto ich dokáže zomknúť a prídu obaja. Prídu navrieskať na učiteľa, aj na riaditeľa, veď aj on za to môže, zamestnáva predsa neschopných učiteľov. Áno, žijeme v tej dobe, kedy je to realitou, že rodičia, ktorí celý rok ani raz nezakopli o svoje dieťa, o svojho puberťáka, prídu nakričať na učiteľa. Pretože to nie ich dieťa je na vine, ono sa chúďa učí stále. To učiteľ na ňom sedí a potrebuje si niečo dokázať.

Och, akí sme my rodičia hlúpi. Až sa mi tomu nechce veriť. Myslíte si, že tomu dieťaťu pomôžete, keď prídete navrieskať na učiteľa a vyhrážať sa riaditeľovi školy? Myslíte si, že keď mu učiteľ zmení známku na štvorku, že ste vyhrali? A v čom? Čo tým naučíte svoje dieťa? Že si môže robiť čo chce a všetko mu prejde, pretože rodičia dokážu všetko vybaviť? Že sa nebude musieť v lete učiť na reparát a bude mať viac času, ktorý môže s kamošmi prepiť? Že mu dokážete rovnakým spôsobom vybaviť aj maturitu? Že je nedotknuteľný? Že je nad učiteľmi? Potvrdíte tým jeho postavenie v triede ako najväčšieho frajera? Áno, lebo to je jeho miesto. Najväčší frajer v triede.

Najväčší frajer je ten, za ktorého chodí vybavovať veci do školy maminka. Najväčší frajer je ten, ktorý bude ešte v tridsiatich piatich rokoch bývať doma s maminkou. Gratulujem takýmto rodičom, ktorí vychovali deti, ktoré nie sú pripravené na život.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo