Homomanželstvá už aj na Slovensku?

Homomanželstvá už aj na Slovensku?

Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru (Ústava Slovenskej republiky, čl. 41).

Pamätám si, ako mi v počiatkoch môjho pôsobenia v politike hovoril jeden skúsenejší priateľ: „Najťažšie sa vysvetľujú samozrejmé veci.“ Manželstvo je zväzok muža a ženy. Samozrejmá vec. Či nie? Bohužiaľ, doba ukazuje, že aj takúto samozrejmú vec je potrebné vysvetľovať a dokonca priamo uviesť do Ústavy. A ani to nemusí stačiť. Pokiaľ si necháte „kecať“ do vášho demokraticky stanoveného právneho poriadku zvonku.

Pre zopakovanie: Pán Coman z Rumunska si v Belgicku „zobral“ pána Hamiltona zo Spojených štátov amerických (obaja na obrázku). Keď však po čase pán Coman prišiel o prácu v Bruseli, rozhodli sa so svojim „manželom“ usadiť v jeho rodnom Rumunsku. V Rumunsku sú však manželmi len muž a žena (mimochodom, v skutočnosti aj všade inde vo svete – na tom nič nemení názor Belgicka či kohokoľvek iného) a tak sa rumunské orgány necítili byť viazané priznávať pánovi Hamiltonovi nejaké privilégia vyplývajúce z ich „manželstva“. Samozrejme, pán Hamilton, ako občan USA, by nemal v Rumunsku ako v spriatelenej krajine žiadne problémy s pobytom. Lenže on chcel byť uznaný ako „manžel“. Aj keď – zatiaľ – len vo veci práva na pobyt.

A tak začal kolotoč žalôb a súdov. Dostalo sa to až na rumunský Ústavný súd a ten – podľa mňa – urobil chybu a spýtal sa na názor Súdneho dvora v Luxemburgu.

V utorok 5.6. Súdny dvor svoj názor zverejnil. Podľa neho treba odteraz chápať pojem manželský partner primárne ako rodovo neutrálny. Čiže, inými slovami, štandardné v celej EÚ je považovať za manželstvo zväzok dvoch osôb bez ohľadu na pohlavie. A neštandardné je, že niektoré (zaostalé východoeurópske) krajiny považuje za manželstvo len zväzok muža a ženy. EÚ im to láskavo toleruje u nich doma, ale ak to prekračuje hranice a týka sa to celej Únie, musia akceptovať ako štandard manželstvo bez ohľadu na pohlavie.

Ja som si doteraz myslel, že západná civilizácia má v tom jasno. Manželstvo tvoria muž a žena. Bodka. Niektoré krajiny však z rôznych dôvodov chcú vyjsť v ústrety párom rovnakom pohlavia a tak im na základe verejnej mienky priznávajú štatút registrovaného partnerstva alebo aj „manželstva“. Aj na základe krajín, ktoré registrované partnerstvá uznali v Európe ako prvé (Dánsko 1989, Nórsko 1993, Švédsko 1994, Grónsko 1996, Island 1996, Holandsko 1998), som to považoval skôr za exotické experimenty.

Ale dnes sa situácia otáča. Za čudákov sme my. Spolu s Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Chorvátskom, Maďarskom či Bulharskom. Lebo ešte stále sa bránime „pokroku“ a ztvrdlivo trváme na „tmárstve“, že manželstvom je len zväzok muža a ženy. A dokonca sme sa to odvážili dať aj do našich Ústav!

A tu sa dostávame k druhému bodu. Názor zopár sudcov v Luxemburgu je (vraj) viac ako naša Ústava. Podľa mojej mienky vykladajú spomínanú smernicu o voľnom pohybe aj tak nesprávne. Ale to je vedľajšie. Ak by aj ich právny výklad bol správny, chybná je potom smernica a treba ju zmeniť tak, aby nezasahovala do národnej identity suverénnych štátov a rešpektovala právo krajín chrániť svoje hodnoty na základe vôle ich občanov. Inými slovami, aby sme napríklad vo veciach manželstva neboli nútení akceptovať názory Belgičanov.

A tu je pes zakopaný. Predseda spomínaného Súdneho dvora EÚ prezentoval názor, že členské štáty EÚ sú v obdobnom postavení ako federálne štáty v USA. No nie sú, pán predseda. Slovensko nie je nejaká Alabama alebo Západná Virgínia. Slovensko je – a verím, že aj vždy bude – samostatná a suverénna krajina, o ktorej smerovaní rozhodujú jej občania. A Luxemburg či Brusel nie sú Washington.

Podporujem členstvo Slovenska v EÚ a myšlienku európskej spolupráce a priateľstva. Obávam sa však, že aj kvôli takýmto postojom nebudeme schopní únie, čiže jednoty. Lebo tá je dlhodobo možná len na základe spoločných hodnôt. A hodnoty manželstva a rodiny sú bezpochyby tie najdôležitejšie.

Práve preto by sme mali ako krajina úzko kooperovať s krajinami, ktorú sú nám kultúrne blízke. Mali by sme sa navzájom podporovať a spoločne postupovať s cieľom ukázať „starým“ členom Únie, že my sa našich hodnôt nevzdáme. Naši susedia z V4, Poľsko a Maďarsko, sa v konaní pred Súdnym dvorom Rumunska zastali. Predstavitelia Slovenska zostali – ako je to, bohužiaľ, obvyklé – ticho.

Ako poslanec Národnej rady budem presadzovať myšlienku, aby sme v rámci EÚ aktívne pracovali na ochrane hodnôt manželstva a rodiny spolu s krajinami, ktorých občania si to prajú rovnako ako naši. Teda už so spomínanými Poľskom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Chorvátskom, Bulharskom a dotknutým Rumunskom. Akási Európska Liga za rodinu. Nie, nepotrebujeme vytvárať napätie alebo konflikty so starými krajinami Únie, ale potrebujeme im jasne povedať, čo je pre nás neprijateľné. A získať si rešpekt.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo