Deň Pána je dňom človeka

Deň Pána je dňom človeka

V centre dnešného evanjeliového úryvku je rozprava o príkaze siedmeho dňa. Ten však môžeme v istom zmysle vnímať aj ako paradigmu všetkých prikázaní.

Do atmosféry dnešného evanjeliového textu (Mk 2,23-3,6) nám pomôže vstúpiť prvé čítanie. To bolo vhodne vybraté z textu Desatora podľa knihy Deuteronómium (nachádzame ho aj v Ex 20). Hovorí sa tu o základe príkazu, o ktorom je debata v evanjeliovej epizóde.

Základom je pamäť - na situáciu otroctva: „Pamätaj, že aj sám si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou rukou a zdvihnutým ramenom. Preto ti prikázal, aby si svätil sobotu.“ Text odhaľuje, že Boh nechce, aby bol človek zotročený. Preto prikazuje svätiť sobotu.

Svätiť tu teda znamená nebyť otrokom toho, čo človek robí ostatných šesť dní. Siedmy deň je deň Pána, avšak to sa prejavuje tak, že človek si má oddýchnuť od svojich prác. Príkaz je teda výrazne orientovaný na dobro človeka, nie na, takpovediac, dobro Boha. Deň Pána sa zasvätí tak, že sa vyzdvihne dobro človeka.

"Príkaz je teda výrazne orientovaný na dobro človeka, nie na, takpovediac, dobro Boha. Deň Pána sa zasvätí tak, že sa vyzdvihne dobro človeka." Zdieľať

Zároveň tento príkaz je silne solidárny: „Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka [...], aby si tvoj sluha a tvoja slúžka odpočinuli tak ako ty“ (Dt 5,14). Nemožno pre dobro jednej skupiny zotročiť inú.

Ako už bolo naznačené, v istom zmysle by sme príkaz o siedmom dni mohli vnímať aj ako paradigmu všetkých Božích prikázaní. V židovskej tradícii sa o Šabate hovorí aj ako o neveste; jeho príchod v piatok večer sa slávi ako vítanie nevesty. To akoby vyzdvihuje jeho dôležitosť a výnimočnosť.

Ak je v centre prikázania o tomto tak výnimočnom dni dobro človeka, o čo viac to platí aj o iných prikázaniach. Teológia Knihy Deuteronómium má v tom jasno. Mojžiš na záver svojej reči predstavuje zhromaždeniu Izraelitov Boží zákon a vyzýva ľud k jeho zachovávaniu slovami: „Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo“ (Dt 30,19).

Vyvoliť si Božie prikázanie znamená vyvoliť si život, lebo to je jeho zámer – Boží zákon má na zreteli život, dobro človeka, nie dobro Boha. Boh nie je urážlivý egocentrista, ale štedrý altruista.

"Boh nie je urážlivý egocentrista, ale štedrý altruista." Zdieľať

Tieto základné princípy jasne vidno v Ježišovom konaní v dnešnom evanjeliu. Ježišove slová z prvej miniepizódy z obilného poľa: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu“ (Mk 2,27), potvrdzujú zameranie príkazu o sobote na dobro človeka.

Ďalej to potvrdzuje Ježišovo „gesto“ z nasledujúcej miniepizódy zo synagógy, keď káže človeku s vyschnutou rukou postaviť sa do prostriedku zhromaždenia. Zároveň sa na tomto mieste pýta, akoby mal pred sebou otvorenú knihu Deuteronómium: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ (Mk 3,4).

Aj keď odpoveď je evidentná aj pre neznalca príkazov o sobote, Ježišovi odporcovia sa odmietajú na tento príkaz pozerať cez takéto kritérium. Pri ochrane Božieho zákona, nechránia život, ktorý je v jeho centre, ale ho ničia: „Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť“ (Mk 3,6).

Ak aj dnes chceme ohlasovať a horlíme za Božie prikázanie, majme na mysli, čo je zámerom každého prikázania, ktoré vychádza z jeho úst.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. V júni 2017 ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo