Budujme v sebe Pánov chrám

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Budujme v sebe Pánov chrám

Evanjeliový úryvok Tretej pôstnej nedele (Jn 2,13-25) ponúka príbeh vyčistenia jeruzalemského chrámu. Ide o prorocké gesto, ktorým Ježiš poukazuje viac než len na materiálnu stavbu. On sám je novým chrámom, v ktorom chce zhromaždiť celé ľudstvo.

Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o vyčistení chrámu. Ján však oproti ostatným trom evanjelistom robí zásadný rozdiel v rámci celej štruktúry svojho evanjelia. Kým Marek, Matúš a Lukáš kladú tento príbeh na  záver Ježišovho verejného účinkovania, Ján ho uvádza na začiatku.

V Kristovi sa uskutočňuje nový chrám

Sme svedkami Jánovej obľúbenej kompozície, keď Ježišove znamenia dostávajú plný význam až v neskorších častiach evanjelia. Napríklad pri prvom znamení, ktorým je premenenie vody na víno, Pán Ježiš uvedie: „Ešte neprišla moja hodina“. K naplneniu Kristovej hodiny dochádza totiž až na kríži. Tam sa uskutočňuje plné zjavenie Ježišovej slávy.

Podobne je to aj s vyčistením chrámu. Celý príbeh začína zmienkou o blízkosti sviatku Veľkej Noci. Počas tohto sviatku Židia v jeruzalemskom chráme zabíjali baránkov, ktorých potom jedli počas veľkonočnej večere. Sviatkom si pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. Vyčistenie chrámu je potrebné čítať s Ježišovou obetou na kríži. On je pravým Baránkom, ktorého krv zachraňuje človeka. Robí ho slobodným. V Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní nastáva čas nového chrámu, ktorým je samotný Kristus.

Výzva k pravej nábožnosti

Od udalosti Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa poveľkonočné spoločenstvo Ježišových učeníkov schádza v jeho mene. Napĺňa sa to, čo Ježiš naznačil v rozhovore so Samaritánkou pri studni. Praví ctitelia sa Bohu nebudú viac klaňať ani na vrchu Garizim, ako to robili Samaritáni, ani v jeruzalemskom chráme, ako to robili Židia (porov. Jn 4. kapitola). Odteraz sa pravý kult bude uskutočňovať v Duchu a pravde, ktorú priniesol Kristus.

Aby učeníci porozumeli Ježišovým slovám „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“, je potrebná ich veľkonočná viera vo vzkrieseného Krista. Preto Ján uvádza: Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

"Prorocké gesto vyčistenia chrámu je aj pre nás a pre našu dobu upozornením, aby sme chránili v našich chrámoch ich primárne poslanie. Naša účasť na liturgii nie je kultúrnym podujatím. Nie je obyčajným zhromaždením ľudí. Je jedinečnou participáciou na tajomstve Krista, ktorý máme prežívať v čo najväčšej nábožnosti." Zdieľať

Chrám v židovstve slúžil na vyjadrenie Božej prítomnosti uprostred svojho ľudu. Preto sa v hebrejskom jazyku na označenie chrámu používal aj výraz „dom“ Boží. Uprostred ľudských príbytkov má svoj „dom“ aj Boh. Odteraz však Boh prebýva v spoločenstve veriacich v osobe Ježiša Krista.

Každý kresťanský chrám je vyjadrením tejto Kristovej prítomnosti. Prorocké gesto vyčistenia chrámu je aj pre nás a pre našu dobu upozornením, aby sme chránili v našich chrámoch ich primárne poslanie. Naša účasť na liturgii nie je kultúrnym podujatím. Nie je obyčajným zhromaždením ľudí. Je jedinečnou participáciou na tajomstve Krista, ktorý máme prežívať v čo najväčšej nábožnosti.

Hieron a naos

V našom úryvku sú použité dva výrazy na označenie chrámu – „hieron“ a „naos“, ktoré slovenský text prekladá jedným výrazom – chrám. Evanjelista Ján používa výraz „hieron“ celkovo 11-krát v rôznych častiach svojho spisu. Chápe ním chrám predovšetkým ako materiálnu stavbu, priestor, v ktorom sa zhromažďuje ľud, pričom výraz označuje celý areál chrámu aj s priľahlými nádvoriami. Tak je tomu aj v prvej časti nášho úryvku, keď Ježiš vyháňa predavačov z priestoru chrámu – hieronu.

Výraz „naos“ Ján používa v celom evanjeliu len 3-krát a to výlučne iba v tomto úryvku, konkrétne v dialógu Ježiša so Židmi (zborte tento chrám /naos/; štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám /naos/; ale on hovoril o chráme /naos/ svojho tela). Výraz „naos“ slúži na označenie samotného centra celého chrámového komplexu, ktorým bola Svätyňa. Ako Svätyňa bola miestom prebývania Pánovej veleby, kde mohli vstúpiť iba kňazi z rodu Léviho, keď prinášali obetu, Ježišova osoba sa stáva „miestom“ prebývania Pánovej slávy. On je "naos" - Svätyňou Boha Otca.

Evanjelista Ján svojím komentárom „ale on hovoril o chráme svojho tela“ pripravuje svojich čitateľov na zjavenie tejto slávy, ktorá sa uskutoční Ježišovou obetou na kríži. V nej je Syn oslavený a Otcovi sa dostáva najväčšej slávy. Niektorí biblisti sú názoru, že tento komentár evanjelistu odkazuje na eucharistickú skúsenosť spoločenstva veriacich, ktorú prežívali v čase, keď už jeruzalemský chrám bol zničený, ale oni slávili Pánovu večeru a prijímali Kristovo telo v Eucharistii.

Každá svätá omša je sprítomnením Pánovej slávy. Je naším vrastaním do mystického Tela Krista, ktorým je Cirkev, ktorej Kristus je Hlavou. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo