Uzdravenie pre službu

Samotné uzdravenie Petrovej svokry je veľmi krátkym textom. Má iba tri verše, ale tie sú plné dynamiky, ktorú dávajú slovesá, ktorých protagonistom je Kristus: vyšiel, vošiel, pristúpil, chytil, zdvihol.

Napriek tichu jestvuje medzi Ježišom a uzdravenou ženou vzťah a to za pomoci gesta. Marek hovorí, že Ježiš sa dotkol jej ruky. Účinok nastáva okamžite. Uzdravenie prinávratilo ženu k plnému životu a Marek tým vyzdvihuje Ježišovu zázračnú moc. Uzdravená žena ich obsluhovala. Doteraz bola odkázaná na pomoc od druhých.

Grécke sloveso „diakoneo“ znamená slúžiť. Ide o viac, než len prácu v domácnosti. Ježiš sám o sebe hovorí, že neprišiel nechať sa obsluhovať, ale slúžiť (Mk 10,45) a dáva seba samého za vzor apoštolom. Služba je charakteristikou Ježišovej osoby.

Žena uzdravená z horúčky sa stáva učeníčkou Ježiša a nasleduje jeho príklad. Aj naše uzdravenie v sebe obsahuje dva pohyby. Prvým je oslobodenie „od, z“, to znamená od zla, hriechu. Druhým je oslobodenie „pre“, to znamená pre službu druhým. Iba vtedy je naša viera úplná.

Pokušenie popularity

Text pokračuje sumárom o uzdraveniach, ktorými evanjelista zdôrazňuje, že nejestvuje žiadna forma zla, ktorá by obstála pred Ježišovou mocou. Zazraky uzdravenia sú spojené s ohlasovaním Božieho kráľovstva. Môžeme povedať, že sú konkrétnym účinkom prítomnosti Božieho kráľovstva.

Evanjelista Marek sa zmieňuje o tom, že Ježiš nedovolil zlým duchom hovoriť, lebo ho poznali. Zázraky (uzdravenia, vzkriesenia atď.) dokázali konať už aj osoby v Starom zákone. Kristus je viac než len dávny prorok, liečiteľ a divotvorca. Jeho pravá identita sa neodhaľuje v zázrakoch, ale na kríži!

Aj naše uzdravenie v sebe obsahuje dva pohyby. Prvým je oslobodenie „od, z“, to znamená od zla, hriechu. Druhým je oslobodenie „pre“, to znamená pre službu druhým. Iba vtedy je naša viera úplná.Zdieľať

Ako radi sa aj dnes naháňame za senzáciami, bližšia nám je predstava divotvorcu, a málo žijeme podľa Božieho slova. Kristus odmieta akékoľvek prepojenie svojho poslania so získaním vlastnej slávy. Utieka sa do samoty. Netúži po ľudskej pozornosti.

Popularita ostáva pokušením aj v dnešnej dobe a neobchádza ani zasvätené osoby. Ak jej podľahneme, hrozí, že do stredu nášho života nepostavíme Boha, ale vlastné „ja“.

Začínať a končiť modltibou

Evanjelista ukazuje na Ježišov intenzívny vzťah s Otcom: „Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1,35). Ježiš je pre nás vzorom modlitby. Svoju činnosť začína a končí modlitbou.

Aj my sme pozvaní, aby sme harmonogram každodenného dňa popretkávali modlitbou. Prosme v nej aj o to, aby sme napĺňali svoje konkrétne poslanie vo svete vždy v zhode s Božou vôľou.