Bitcoin má od horúčky svetelné roky ďaleko

Chcel by som týmto článkom polemizovať s článkom Jaroslava Danišku: Tulipánová horúčka bez tulipánov (Film o tom, ako skončí bitcoinové šialenstvo).

Úplne chápem konzervatívny pohľad na niečo tak zvláštne, ako je virtuálne „nič“, do čoho je niekto iný ochotný vložiť celý svoj majetok. Ja však nechcem polemizovať s názorom, ale s vysokou koncentráciou faktických nezrovnalostí. Z môjho pohľadu zarážajúcou neznalosťou problematiky existujúceho finančného systému. Budem uvádzať len faktické výhrady, ak sa v texte objaví vyjadrenie odlišného názoru, bude to explicitne zdôraznené.

Globálny kapitalizmus je znepokojivo špekulatívny, výška globálneho dlhu, ako nedávno upozornil Inštitút medzinárodných financií, stále znepokojivo narastá, a to znamená zraniteľnosť najmä najslabších. Zdieľať

Každé jedno euro, dolár, jen, frank ... v súčasnom systéme vznikli ako dlh. Ak odstránite zo systému dlh, zrušíte peniaze ako také. Zníženie objemu dlhu znamená zníženie objemu peňazí v systéme. Banky pri poskytnutí úveru vytvoria nové, predtým neexistujúce peniaze „z ničoho“. Takto vznikajú nové peniaze. Ich množstvo sa meria veličinami, ktoré sa označujú ako menové agregáty, napríklad M0, M1, M2 ... Áno, peniaze môžu aj zaniknúť, a to splatením dlhu. Upozorňujem, že toto je FAKT, toto nie je názor.

Menový systém danej krajiny, alebo nadnárodnej entity (čo je náš prípad, Eurozóna) je plne a centrálne riadený štátnym orgánom, príslušnou „nezávislou“ centrálnou bankou. Aj keď komerčné banky sú prezentované ako súkromné spoločnosti, v skutočnosti len realizujú štátny monopol na peniaze. Kapitalizmus, či nebodaj slobodný trh v oblasti peňazí neexistuje. Hovoria tomu monetárna politika a slovíčko „politika“ je úplne presné. Žiadne rácio, žiadna ponuka a dopyt. Centrálnym riadením sveta peňazí sa realizujú tvrdé zásahy a hrubé ovplyvňovanie ešte ako-tak slobodného sveta bežných obchodných transakcií reálnej ekonomiky. Prosím, neobviňujte kapitalizmus z dôsledkov centrálne riadeného peňažného socializmu.

..... (kryptomeny) sú vypuklým prejavom toho istého trendu, kde mena stráca vzťah k pevnej hodnote, akou bolo kedysi zlato. Zdieľať

Mena (peniaze) nepotrebuje žiadny vzťah k niečomu materiálnemu. Peniaze sú všeobecne akceptovaný prostriedok výmeny. Ako vyštudovaný matematik veľmi dobre viem, ako ťažké je pre drvivú väčšinu ľudí používať abstraktné pojmy v praktickom živote. Ale neexistuje žiadny skutočný dôvod, aby peniaze mali vzťah k niečomu materiálnemu. Peniaze sú obyčajné čísla, kde podstatná nie je absolútna hodnota čísla pri jednom tovare, ale pomer čísel pri dvoch tovaroch, ktoré budú predmetom výmeny. Reálne vôbec nepotrebujete poznať cenu obedu v reštaurácii. Potrebujete poznať údaj o tom, koľko takých obedov si môžete kúpiť za váš príjem, prepočítaný povedzme na deň.

Film ale ponúkol aj definíciu šťastia na hony vzdialenú špekuláciám a snom o rýchlom zbohatnutí. Zdieľať

Je to paradox, ale z môjho pohľadu úplne najlepšie niečo podobné ukazuje jedna staršia reklama na platobné karty Mastercard. V reklame sú najprv zobrazené udalosti, ktoré nikdy nebudú predmetom výmeny. Ale ktoré sú oveľa podstatnejšie, ako tie ostatné veci, „na ktoré stačí Mastercard (peniaze)“. Z môjho pohľadu „voľnotržného jehovistu“ je to práve opačná strana názorového spektra, ktorá sa snaží peniazmi oceniť veci, ktoré nikdy žiadnu cenu nemôžu mať. Pretože nemôžu byť predmetom (tovarovej) výmeny. Aby následne obviňovala držiteľov väčšieho objemu peňazí, že si môžu kúpiť „všetko“.

Peniaze svoju užitočnosť (aby som zdôraznil rozdiel od pojmu „hodnota“) majú. Už zo svojej definície: všeobecne akceptovaný prostriedok výmeny. Kedysi slovenská koruna nebola voľne zameniteľná (za iné meny). Slovenská mena bola užitočná len pre výmeny na území Slovenska. A potom „sa stal“ zázrak. Ako zamestnanec banky som (temer ihneď po zavedení konvertibility) dostal medzinárodnú platobnú kartu ku svojmu skromnému korunovému účtu. A tou kartou som dokázal zaplatiť na druhom konci sveta. Vôbec nešlo o tú smiešnu sumu (platil som v ešte „chudobnejšej“ krajine). Išlo o ten zázrak, že pomocou skutočných peňazí som dokázal vymeniť časť svojej práce za skromný obed niekde v reštaurácii medzi ryžovými políčkami.

Rozdiel medzi užitočnosťou a hodnotou peňazí je zásadný. Stala sa totiž taká nepríjemná vec: Veľké množstvo ľudí začalo používať peniaze ako prostriedok úschovy hodnôt. Ale na to peniaze nie sú určené. Na to sú určené investície, kapitál, či dobre vychované potomstvo. To je niečo, čo má schopnosť generovať spotrebné statky (niečo, čo potrebujeme k životu, ako jedlo, bývanie, oblečenie) v budúcnosti. Prečo ľudia začali preferovať pre úschovu hodnôt peniaze namiesto správnej formy úschovy hodnôt, to je na veľmi dlhú debatu. Má to ale súvis s tým, že pomocou peňazí sa centrálna autorita snaží manipulovať „nesprávne“ rozhodnutia občanov. Tí reagujú odkladaním peňazí, tým sa znižuje objem peňazí, používaných na svoj primárny účel (krátkodobý medzistupeň pri tovarovej výmene), centrálna autorita opravuje dôsledok svojej predošlej manipulácie ďalšou manipuláciou (kvantitatívne uvoľňovanie = emisie ďalších a ďalších peňazí). Peniaze získali hodnotu, atribút úschovne hodnôt, ktorý nikdy nemali mať. Ale súčasný systém proste vyžaduje isté množstvo peňazí v obehu. Zdôrazňujem „v obehu“, nie ležiacich na účtoch. A tak treba do systému pridávať nové peniaze. Ale peniaze vznikajú zásadne a len ako DLH. A tak sa do systému dostáva nový a nový dlh.

Tulipánová mánia sa týkala špecifického, na dnešné pomery globálnej ekonomiky smiešne malého (ale bohatého) územia Holandska. Predmetom špekulácie bola komodita, zrozumiteľná každému občanovi územia. Zároveň minimálne spočiatku si „investíciu“ do tejto komodity mohol dovoliť úplne každý.

Bitcoin je globálna komodita. Ak by mala vzniknúť na bitcoine podobná mánia, ako v danom čase a priestore s tulipánmi, musel by sa počet reálnych vlastníkov („špekulantov“) bitcoinu pohybovať v miliardách. Akokoľvek je momentálne bitcoin mediálne populárna téma, nie je ani len technicky možné, aby do neho mohol investovať časť subjektov (dnes) globálneho trhu, podobná časti občanov Holandska v čase tulipánovej mánie. Sú to dva úplne neporovnateľné prípady špekulácie.

Ak následkom kolapsu tulipánovej bubliny malo závažné problémy hospodárstvo celého Holandska niekoľko rokov, ktorá časť svetového hospodárstva by mala mať a aké problémy povedzme aj po totálnom kolapse krypto peňazí?

peniaze (sa) viažu na dôveru v spoločnosti Zdieľať

Z Daniškovho textu cítiť, že dôveru k peniazom chápe ako potvrdenie dôvery v autoritu (štát). Nechcem sa v tomto texte púšťať do názorových sporov, tak len čo najneutrálnejšie a s dôrazom na faktickú stránku veci:

Na jednej prednáške Juraja Karpiša, ktorý sa teórii peňazí rozumie rádovo viac, ako ja, rozprával Juraj o zaujímavej situácii, ktorá nastala v Číne. Veľký čínsky predajca tovarov Alibaba (nie som si presne istý konkrétnou firmou, ale na tom teraz nezáleží) ako súčasť svojho obchodu (obchodného modelu) vytvoril systém Alipay. Akúsi formu elektronickej peňaženky za účelom možnosti rýchlej platby v tomto obchode. Poslali ste peniaze do virtuálnej Alipay peňaženky, kde sa premenili na istú formu „žetónov“ a potom ste platili žetónmi z peňaženky. Kurz juanu (oficiálne mena v Číne) a žetónu bol 1:1. Postupom času sa stalo, že platby cez Alipay začali hromadne prijímať aj obchodníci, ktorí vôbec žiadne tovary na portáli Alibaba neponúkali, napríklad reštaurácie, mobilní operátori za služby a podobne. Ak sa niečo začne všeobecne akceptovať ako prostriedok výmeny, stanú sa z toho peniaze. Peniaze, ktoré stvoril, administruje a ich obeh riadi veľkoobchodník. Ak ľudia dôverujú platbám pomocou peňaženky Alipay, komu to vlastne dôverujú?

Samozrejme, že Čínsky štát túto situáciu vyhodnotil presne. Spoločnosť Alibaba zasa nemala žiadny dôvod nepodriadiť sa nariadeniu, že aj všetky vnútorné transakcie medzi peňaženkami Alipay, ktoré boli dovtedy evidované len v systéme Alipay, pôjdu cez nejakú formu štátneho zúčtovacieho centra centrálnej menovej autority.

Súčasné krypto peniaze nie sú peniaze. Nie sú všeobecne akceptovaným prostriedkov výmeny. A v súčasnej forme ani nebudú. Čo by sa muselo stať, aby sa peniazmi stali, to je na inú diskusiu.

Súčasné krypto peniaze nie sú však ani médiom pre prípadnú skutočnú špekulatívnu bublinu. Nákup / predaj tejto virtuálnej komodity je silne obmedzený rôznymi prekážkami. Nájsť banku, ktorá vám umožní transakcie medzi vašim eurovým účtom a kryptomenovou burzou už dnes nie je jednoduché. Štáty pod rôznymi zámienkami obmedzujú aj hotovostné operácie. Že by nechali peniaze voľne prúdiť cez nejaké zvláštne virtuálne komodity, na to by som si veľmi nestavil. Porovnajte to napríklad s investíciami do obľúbeného bublinového média, nehnuteľností, ktorých výstavba zdvíha štátu magický ukazovateľ HDP a je zo strany štátu viditeľná a jednoducho regulovateľná. Nie, bitcoinové šialenstvo je samozrejme mediálne veľmi vďačná téma, fakty však nepustia.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo