V dome Marty a jej súrodencov v Betánii

Dva spôsoby pohostinnosti

Mária a Marta sa odlišujú dvoma rozdielnymi formami jednej pohostinnosti. Ježišova pochvala na adresu Márie nenesie v sebe automaticky kritiku Martinej služby. Tomuto nesprávnemu pohľadu napomohol nepresný preklad „lepší podiel“, kým pôvodný grécky text uvádza „dobrý podiel.“ Toto rozlíšenie je zásadné pre správne porozumenie textu. Už samotná zmienka, že ide o podiel, znamená, že pri interpretácii úryvku je potrebné mať na mysli celý prejav jedinej pohostinnosti, ktorá sa delí na dve služby, pričom obidve sú dobré, nie jedna lepšia a druhá horšia. Jedna bez druhej by bola neúplná. V židovskom prostredí bola pohostinnosť vysoko váženou a požadovanou čnosťou. Spomeňme si na pohostinnosť Abraháma, ku ktorému prichádzajú tajomní traja návštevníci (porov. Gn 18), ale aj výčitku Ježiša na adresu farizeja Šimona, ktorý mu pri prijatí do domu nepreukázal všetky potrebné prejavy pohostinnosti na rozdiel od kajúcej ženy (porov Lk 7). Sadnúť si s unaveným hosťom ku stolu a nechať ho hladného by bolo veľkou urážkou.

V Lukášovom úryvku zohráva významnú úlohu dialóg medzi Ježišom a Martou. Ježiš v ňom stavia postoj učeníka pozorného na Pánovo slovo na rovnakú úroveň s oceňovanou starostlivosťou o hosťa. Ide o dôležitý posun o to viac, že Mária zaujíma úlohu učeníka, ktorá bola v židovskom náboženstve tej doby vyhradená výlučne mužom. Ježišov učeník nie je nezávislým nositeľom vlastných postojov, ale vždy vychádza z pozorného načúvania Pánovho slova. Máriina voľba je dobrým podielom, ale služba Marty nie je znevážená, avšak zdôrazňuje sa zachovanie postupnosti. Priorita sa dáva počúvaniu Božieho slova, z ktorého má potom vychádzať ľudská aktivita. Slová napomenutia zo strany Ježiša nie sú ponížením Marty, ale skôr usmernením. Veď Ježiš sa podobným spôsobom obrátil na apoštolov, napr. na Petra, Tomáša, Filipa. Je to známka toho, že aj Marta patrí medzi okruh Ježišových učeníkov, ktorí prechádzajú školou jeho formácie.

Počúvať a uskutočňovať

Mária a Marta nie sú len sestry vo fyzickom zmysle, ale v symbolickom význame predstavujú dva životné prístupy – život kontemplácie a život činnosti. Ide o dve strany jednej mince, čo vystihuje aj tá skutočnosť, že Ježiš vošiel do ich spoločného domu v Betánii, kde pod jednou strechou má miesto načúvanie a konanie. Neskôr to svojím heslom „ora et labora – modli sa a pracuj“ výstižne vyjadril svätý Benedikt. Dnes potrebujeme, aby naše rodiny, farské spoločenstvá a spoločnosť sa stali Betániou, v ktorej sa pestujú obidve formy pohostinnosti. Na iných miestach novozákonných evanjelií sa zdôrazňuje potreba počúvať a konať. „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8,21) V podobenstve O dvoch staviteľoch, múdrym je ten, kto nielen počúva Pánove slová, ale ich aj uskutočňuje (porov. Mt 7,24). V podobenstve O rozsievačovi je vyzdvihnutý ten, ktorý nielen počúva, ale aj chápe Božie slovo a ono prináša 100, 60, 30 násobnú úrodu (porov. Mt 13,23). Môžeme teda povedať, že Mária potrebuje Martu, aby sa kontemplatívny život prejavil v praktickom živote kresťana.

Priorita Božieho slova

Priorita počúvania Božieho slova a až tak jeho následného uskutočňovania musí byť zachovaná. Platí to pre jednotlivca ako aj celú Cirkev. Nesmieme sa utopiť v cirkevnom aktivizme, ktorý sa odtrhol od načúvania, „čo Duch hovorí Cirkvi“ (porov. Zjv 2,7). Viedlo by to k tomu, že životný štýl už nebude vychádzať z princípov evanjelia, ale evanjeliové zásady prispôsobíme našim vlastným predstavám. Už by nešlo o vždy tak potrebnú aktualizáciu Kristovho posolstva, ale o jeho deformáciu.