Alegorické rozprávanie

Toto podobenstvo zaraďujeme medzi alegóriu. Ide o také rozprávanie, v ktorom každý detail nesie popri bežnom význame ešte nejaký ďalší hlbší význam. V prípade pšenice ide o bežnú poľnohospodársku plodinu. V tomto podobenstve je symbolom synov Božieho kráľovstva. Kúkoľ predstavuje synov Zlého, roľa je symbolom sveta, žatva je koniec sveta, ženci sú anjeli, hospodárom je Boh. Do podobnej kategórie alegórie patria aj iné podobenstvá, napr. O rozsievačovi, O zlých vinohradníkoch, O rybárskej sieti. Chcem však upozorniť, že väčšina Ježišových podobenstiev nemá alegorické črty. Netreba preto hľadať osobitný význam v detailoch podobenstiev O márnotratnom synovi, O milosrdnom Samaritánovi, O múdrych a hlúpych pannách atď.

Rušivý prvok

Väčšina Ježišových podobenstiev obsahuje nejaký nezvyčajný prvok. Bez neho by podobenstvo znelo ako obyčajné rozprávanie, ale práve tento „rušivý“ prvok upriamuje pozornosť poslucháčov na podstatu posolstva. Je to ako blikajúca kontrolka, pri ktorej máme spozornieť, lebo ukazuje, v čom spočíva podstata úryvku. V našom prípade môžeme onačiť za rušivé prvky dva momenty. Prvým je, že niekto v noci zaseje burinu medzi klíčiacu pšenicu. Druhým je rozhodnutie hospodára ponechať rásť burinu spolu so pšenicou.

Vodiacim prvkom je dialóg, ktorý prebieha medzi hospodárom a sluhami. To je kľúč k pochopeniu posolstva. Sluhovia oslovujú hospodára „pán“, čo v novozákonných textoch je oslovením pre Krista. On je Pánom ľudských životov, nie my. Hospodár najskôr dáva dôležité vysvetlenie. Kúkoľ nepochádza od neho, on zasial dobré zrno. Burinu zasial nepriateľ. Potom hospodár zabraňuje sluhom vytrhať kúkoľ. Táto úloha patrí žencom a až v deň žatvy. Pán vedie cez podobenstvo tento dialóg s nami a jeho slová predstavujú dôležité impulzy pre náš život. 1. Zloba vo svete nepochádza od Boha, alebo z Kristovho evanjelia. Neraz posielame Boha na lavicu obžalovaných, žiadame o zmenu náuky Cirkvi, o novú interpretáciu evanjelia; 2. Ako členovia Cirkvi sa máme usilovať o dokonalosť, ale nikdy sa nesmieme uchýliť k čistkám. Vzorom nám je Kristus, ktorý sa stretával s hriešnymi ľuďmi, ale nikdy neschvaľoval ich dovtedajší štýl života, ale ich vyzýval na obrátenie. 3. Ak sa niektorí nazdávajú, že ich zlo sa nejakým spôsobom prehliadne, jestvuje ešte Boží deň žatvy. Kúkoľ sa nikdy nepremení na pšenicu, ale bude odstránený.

Čo mám vo svojom živote zmeniť

Ježiš nehovoril podobenstva, aby vyplnil čas pekným príbehom. Úlohou podobenstva je vtiahnuť poslucháča do deja, aby na jeho základe urobil rozhodnutia pre vlastný život. Niekto sa pod vplyvom tohto podobenstva môže pýtať, či máme len čakať a pasívne sa prizerať zlu. V prvom rade nemôžeme čítať toto podobenstvo oddelene od ostatných častí Svätého písma. Stačí pripomenúť Ježišove slová: „Ak ťa na hriech zvádza tvoja ruka, odtni ju...“ Nehrozí však, že pristúpime na nezdravú toleranciu zla? Keď prídu chvíle rozhodovania, nemusí byť vždy jednoduché rozlíšiť kúkoľ od pšenice, lebo niekedy sa môžu zdať veľmi podobné. Predsa však jestvuje rozlišovacie znamenie. Ježiš hovorí: „Podľa ovocia ich poznáte.“ Skôr ako urobíme nejaké rozhodnutie, pri ktorom nie sme si celkom istí sami sebou, zvoľme opačný postup. Skúsme uvažovať najskôr nad dôsledkami rozhodnutia. Aké ovocie to prinesie? Vzíde z môjho konania osoh pre druhých? Nesejem v skutočnosti burinu, hoci som na obal môjho života napísal „pšenica“? Kto seje burinu, nielenže iných robí nešťastnými, ale ani on sám nikdy nebude šťastný.