Trojica – dialóg lásky a tanca

Trojica – dialóg lásky a tanca

Najbližšiu nedeľu si pripomenieme tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Každú našu modlitbu či bohoslužbu otvára prežehnanie „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Prijatím krstu je život kresťana neoddeliteľne spojený s vyznávaním trojjediného Boha, ktorý pozýva človeka, aby vstúpil do dialógu večnej vzájomnej lásky troch božských osôb.

Specificum christianorum

Viera v najsvätejšiu Trojicu je originalitou kresťanskej náuky. Nepochopenie náuky o Trojici sa objavuje najmä v nekresťanských spoločenstvách. Výroky v Koráne robia z troch osôb Trojice troch bohov, na základe čoho moslimovia neuznávajú kresťanské trojičné učenie. Odmietanie trojjedinosti Boha úzko súvisí s odmietnutím božstva Ježiša Krista, ako napríklad vidíme v učení Svedkov Jehovových. Kresťania vyznávajú, že Božiu podstatu plne zdieľajú Otec, Syn a Duch Svätý, pričom nie je nijako narušená viera v jedného jediného Boha. Tajomstvo trojjedinosti Boha nie je len jeho vnútornou existenciou, ktorá nemá s duchovným životom kresťana súvis. Apoštol Pavol pripomína, že Božia láska je v našich srdciach prítomná skrze Ducha Svätého (Rim 5,5). Jeho pôsobením máme účasť na Ježišovom synovskom vzťahu k Otcovi (Gal 4,6). Pri poslaní Syna a Ducha Svätého smerom k ľudstvu môžeme hovoriť o pokračovaní ich vnútorného vychádzania od Otca. Každý, kto sa necháva preniknúť Božou milosťou a láskou, dostáva účasť na živom a životnom spoločenstve s Bohom.

Východiskom je Božie slovo

Sväté písmo dosvedčuje, že Boh sa v dejinách postupne dával spoznávať ako Otec, Syn a Duch Svätý. Vzťah Otca, Syna a Ducha Svätého vrcholným spôsobom približujú novozákonné texty. V evanjeliových opisoch osoby a pôsobenia Ježiša z Nazareta Boh zjavuje svoju vnútornú podstatu Trojice zvlášť pri jeho vtelení, krste, premenení na vrchu, smrti na kríži a zmŕtvychvstaní. Ďalšie novozákonné spisy zdôrazňujú, že Ježišovo vykupiteľské poslanie nás zapojilo do spoločenstva s Otcom, ktorého v Duchu Svätom aj my voláme „Abba – Otče“, lebo v  Kristovi nás prijal za svojich synov a dcéry. Autor Prvého Petrovho listu svojich adresátov označuje ako vyvolených, „ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista. (1 Pt 1,2) Tieto texty vylučujú nesprávne chápanie spoločenstva Otca a Syna len ako morálnu alebo metaforickú jednotu. Rovnako ani Duch Svätý nie je nejakou neosobnou silou alebo len formou Božieho pôsobenia. Ide o trojicu osôb, ktoré spolu vytvárajú jednu živú Božiu prítomnosť.

Boží tanec

Bol to predovšetkým svätý Ján Damascenský (650-754), ktorý vo východných spoločenstvách vtedy ešte zjednoteného kresťanstva rozvíjal v náuke o Trojici učenie o vzájomnom prenikaní troch božských osôb, tzv. perichoresis. Pôvodný význam slova perichoresis doslova znamená „chodiť dookola.“ V gréčtine označoval svadobný tanec aspoň troch osôb, ktoré sa pohybujú v kruhu, pričom sa telom natáčajú striedavo dovnútra a vonku podľa rytmu hudby. Pri zrýchľovaní tempa hudby sa tri osoby stávajú súčasťou jedného tanečného celku. Pre Jána Damascénskeho a ostatných cirkevných otcov Východu to bol obraz, ktorý použili pri svojej náuke o Trojici. Tri božské osoby majú jednu nekonečnú a nedeliteľnú podstatu, vzájomne sa prenikajú bez toho, aby boli rozdelené. Z toho vyplýva ich rovnosť a spoluvečnosť. Ide o vzájomný vzťah dávania a prijímania, ktorý nazývame láska. Perichoresis je Boží tanec lásky. Žiaľ, neraz kvôli nášmu egoizmu a hriešnosti narúšame rytmus Božej lásky. Ježiš Kristus svojím vtelením, ohlasovaním, smrťou a zmŕtvychvstaním nás znova učí kroky tohto Božieho tanca. Mohli by sme povedať, že nás zapája, aby sme sa stali súčasťou božskej perichoresis, tzn. radostnej oslavy z návratu márnotratných synov a dcér do domu trojjediného Boha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo