Mikloš alebo Fico? Pracujúcemu Slovákovi škodia približne rovnako

Mikloš alebo Fico? Pracujúcemu Slovákovi škodia približne rovnako

Pokiaľ neurobíme niečo s nastavením našej ekonomiky, ktorá slúži ako zásobáreň lacnej pracovnej sily a eldorádo pre zahraničný kapitál, ľudia sa budú mať stále rovnako zle – väčšina bude žiť prinajlepšom z ruky do úst.

V slovenských médiách sa ustálila takáto mantra: Mečiarovi a Ficovi našu ekonomiku rozkradli a slovenská liberálna pravica to potom musí vždy namáhavo dávať do poriadku. Ekonomika sa za liberálneho Mikloša (Sulíka) pozviecha, ľudia sa majú lepšie, ale potom to Fico znovu pokazí. Táto mantra je z pohľadu väčšiny ľudí na Slovensku úplne odtrhnutá od reality.

Nie že by sa za Mečiara a Fica nekradlo, nie že by sme za druhej Dzurindovej vlády nemali veľmi pekné ekonomické čísla. Problém je v tom, že väčšina ľudí na Slovensku ekonomický rast nepociťuje na vlastných peňaženkách a rodinných rozpočtoch. Bez ohľadu na to, či rast ekonomiky prebieha za oligarchickej alebo liberálnej vlády.

Finančný majetok rodín

Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností (hotovosť a peniaze na účtoch) v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch 2000 až 2006 (Dzurindove vlády) a 2010 až 2012 (Radičovej vláda), dostaneme v percentuálnych bodoch číslo 0 (slovom nula). Likvidný finančný majetok slovenských rodín v pomere k ich disponibilným príjmom (to, čo môže domácnosť minúť alebo usporiť) za Dzurindových vlád klesal a za Radičovej vlády stúpal, ale výsledkom je nula nula nič.

Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností (hotovosť a peniaze na účtoch) v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch Ficových vlád do roku 2015, dostaneme v percentuálnych bodoch číslo +4. V rokoch 2006 až 2010 klesla hodnota likvidného finančného majetku domácností v pomere k ich disponibilnému príjmu zo 63 percent na 62 percent, ale v rokoch 2012 až 2015 stúpla z 70 percent na 75 percent. Celkový výsledok deviatich rokov Ficových vlád je teda síce kladný, ale minimálny.

Pre porovnanie, v rokoch 2000 až 2015 stúpol v likvidný finančný majetok rodín v pomere k ich disponibilnému príjmu v Maďarsku o 45 percent, v Česku o 71 percent a v Poľsku o 98 percent.

Čistý majetok rodín

Od roku 2000 do roku 2015 klesol čistý majetok slovenských rodín v pomere k ich disponibilnému príjmu celkovo o 10 percent. Za Dzurindu a Radičovej to bol pokles približne o 9 percent (za Dzurindu pokles, za Radičovej mierny vzostup) a za Ficových vlád pokles približne o 1 percento.

Pre porovnanie, v v rokoch 2000 až 2015 stúpol v čistý finančný majetok rodín v pomere k ich disponibilnému príjmu v Maďarsku o 35 percent, v Česku o 16 percent a v Poľsku o 53 percent.

Dlhy rodín

Od roku 2000 do roku 2015 stúplo zadlženie slovenskej rodiny z 15 percent na 53 percent pomeru k jej disponibilnému príjmu. Ekonomicky liberálne vlády Dzurindu a Radičovej si tento 3,5 násobný rast zadlženia rodín rozdelili s Ficovými vládami v pomere 3:2.

Z informácií Štatistického úradu je zrejmé, že zadlžovanie slovenských rodín sa stále zvyšuje. V roku 2010 bolo zadlžených 27 percent rodín, v roku 2014 to bolo už 37 percent rodín. Nulové úspory má 30 percent slovenských rodín a 57 percent slovenských rodín minie mesačne všetok svoj disponibilný príjem – teda nič neusporí.

Prečo sme na tom takto zle?

Naše každoročne vyprodukované národné bohatstvo (HDP) sa prerozdeľuje extrémne nespravodlivo. Na platy zamestnancov ide na Slovensku iba 39 percent HDP. V Slovinsku je to 50 percent HDP, v Nemecku 51 percent HDP, v Dánsku 53 percent HDP.

Kapitálu (firmám) ide na Slovensku až 51 percent HDP, v Nemecku 39 percent HDP, v Slovinsku 36 percent HDP a v Dánsku dokonca iba 33 percent HDP. Zjednodušene povedané, môžeme mať akokoľvek vysoký hospodársky rast, profituje z toho najmä kapitál a nie ľudia.

Takéto sociálne nespravodlivé prerozdelenie HDP je približne rovnaké počas Dzurindových vlád, Radičovej vlády aj Ficových vlád. Pokiaľ neurobíme niečo s nastavením našej ekonomiky, ktorá slúži ako zásobáreň lacnej pracovnej sily a eldorádo pre zahraničný kapitál, ľudia sa budú mať stále rovnako zle – väčšina bude žiť prinajlepšom z ruky do úst.

O koľko sú naše platy podhodnotené?

Ak by sme na platy ľudí dali 50 percent HDP, ako je to v Európe bežné, mali by sme každoročne pre zamestnancov o 9 miliárd eur viac. V praxi by to znamenalo, že každý pracujúci Slovák by mal dostať o 200 eur mesačne v čistom viac, ak by mala byť jeho mzda vzhľadom na výkonnosť našej ekonomicky spravodlivá.

Mimochodom, naša produktivita práce stúpla od roku 2005 do roku 2015 o 14 percent na úroveň 83 percent priemeru EÚ. Máme vyššiu produktivitu práce ako Česi, Maďari, Poliaci alebo Slovinci. Ale Česi majú priemernú čistú mesačnú mzdu vyššiu o 100 eur a Slovinci o 400 eur v porovnaní so Slovákmi!!

Čo treba robiť?

Zabudnime na frázy o striedaní ľavicovej a liberálnej ekonomickej politiky a začnime sa konečne starať o reálnych ľudí. Ekonomika štátu má slúžiť ľuďom a nie oligarchom, nadnárodným korporáciám a kapitálu. Ak sa budeme starať o to najdôležitejšie – ako prerozdeliť spravodlivý podiel ľuďom – slovenské rodiny to pocítia a ocenia veľmi rýchlo.

Mimochodom, presne toto je najúčinnejší boj proti extrémizmu. Ak ľudia konečne pocítia, že štát sa o nich stará a nezabúda na nich, nebudú mať žiaden dôvod počúvať bláznov alebo radikálov akéhokoľvek druhu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo