Re: Bezákova dilema. Odpoveď na článok Imricha Gazdu

Hlavnou tézou Gazdovho článku je, že Róbert Bezák by mal prestať poukazovať na svoje nespravodlivé odvolanie a namiesto toho by mal začať byť pastoračne aktívny. Najlepšie niekde na periférií, ako napríklad Anton Srholec. A najlepšie, aby pri tom nosil rehoľný habit, alebo aspoň reverendu.

Z toho, čo pán Gazda píše sa dá súhlasiť akurát tak s tým, že Róbert Bezák by mal byť aj naďalej pastoračne aktívny, lebo to vie robiť najlepšie. To, že by mal prestať rozprávať  o svojej minulosti, to, že by mal nosiť rehoľný habit, alebo aspoň reverendu, a to, že by mal pôsobiť len na periférií je hlúposť. Rovnako ako tvrdenie, že Róbert Bezák nie je pastoračne aktívny. A priam ako zlý vtip pôsobí príklad s Antonom Srholcom.

Najprv krátko k tomu, že Róbert Bezák by už mal prestať rozprávať o svojom odvolaní. Musím sa priznať, že pre takúto logiku nenachádzam veľa argumentov. Má byť ticho niekto, komu bolo ukrivdené? Má byť ticho niekto, kto sa cíti poškodený? Nie je to práve naopak? Totiž, že je cnosťou a odvahou neustále upozorňovať na nespravodlivosť, ktorá sa udiala, alebo ešte stále deje? Ak by mala platiť takáto zvláštna morálka, tak potom sa o rehabilitáciu nemali snažiť ani obete komunistického teroru, a mala by byť už konečne ticho aj matka Róberta Remáša. Asi taká je logika  prvého odporúčania pána Gazdu.

Keď autor následne volá po tom, aby Róbert Bezák pôsobil v pastoračnej službe, neuvedomuje si, že Bezák v žiadnej oficálnej pasotračnej službe v praxi pôsobiť nemôže. Aspoň nie tak, ako si to, podľa toho, v akom duchu bol napísaný článok, predstavuje pán Gazda. Teda tak, že bude mať svoju maličkú farnosť, kde bude slúžiť omše, mať svojich farníkov, a podobne. Kto nemá veľmi krátku pamäť určite si spomenie na zákaz slúženia omše pre odvolaného aricibiskupa u kapucínov v Bratislave s odôvodnením, že (ak sa správne pamätám) by to nebolo pastoračne prospešné.

Myslím, že ak by nejaká vhodná oficiálna pastoračná služba existovala Róbert Bezák by ju vzal. On je však arcibiskupom, i keď odvolaným. To má ísť teraz niekde na dedinu a tváriť sa, že ja tu budem vašim novým kaplánom? Toto má byť tá alternatíva? Alebo má ísť k bezdomovcom, ako Anton Srholec? To by možno bol pre oko diváka pekný pohľad, no na prácu s bezdomovcami musí mať človek špecifické vlohy a cítiť k tomu povolanie. Ak ho Róbert Bezák necíti, mal by sa na túto kariéru dať len preto, aby sa zapáčil slovenskej verejnosti a možno aj pápežovi Františkovi? A ak by to aj bolo teoreticky možné, tak zabúdame na to, že pokusy o nejaké pastoračné pôsobenie z jeho strany mu boli zakázané.

Róbert Bezák je preto dnes arcibiskupom, ktorý môže byť v takomto zmysle v pastoračnej službe akurát tak doma v obývačke, kde môže slúžiť sväté omše na jedálenskom stole v spoločnosti svojich chorých rodičov a sestry, s ktorými v súčasnosti žije. Toto je reálny obraz a pastoračný potenciál charizmatického, obľúbeného, v zahraničí vyštudovaného kňaza, doktora morálnej teológie, arcibiskupa pri takmer plnej sile v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Nič viac mu nie je dovolené.

Jedine, že by sme si pod pastoráciou dokázali predstaviť aj niečo viac ako len to, čo vo svojom článku ponúka Imrich Gazda. No potom zistíme, že Róbert Bezák by mal robiť práve to, čo v súčasnosti robí. Chodiť tam, kam ho pozvú, a kde mu to nemôžu nejakými nevhodnými výhovorkami zakázať, a tam kázať a svedčiť svojim neopakovateľným štýlom. Ak by bol pán Gazda na Pucungu, videl by, že práve toto je cesta vhodná pre Róberta Bezáka. Prihovoriť sa ľuďom, ku ktorým by sa ináč, ako arcibiskup katolíckej cirkvi asi nikdy nedostal.

Ak by bol pán Gazda v Košiciach na Pucungu, videl by ako Róbert Bezák po akcii ešte dlhé hodiny debatoval s návštevníkmi a videl by jeho skutočný pastoračný potenciál. Ja osobne som bol prítomný pri tom, ako sme sa pánom arcibiskupom bavili o zmysle a dôležitosti liturgie, pričom v hlúčiku stáli okrem mňa mladí študenti, pár v najlepších rokoch, jeden starší pán, zopár ľudí v strednom veku,  a mladík s cigaretou a pivom v ruke, ktorý sa do diskusie zapájal z neďalekej terasy a živo sa zaujímal o zmysel liturgického oblečenia. Kto pozná arcibiskupa Bezáka aspoň trochu osobne vie, že s ním sa takmer každá diskusia nakoniec skončí pri transcendentých veciach, a kto na neho nezatrpkol ani po jeho odvolaní vie, že na tomto sa nič odvtedy nezmenilo a, že jeho slová sú plne v súlade s katolíckou náukou. A je mi ľuto, že na to, aby si to človek všimol, v skutočnosti ani nemusel byť účastný priamo v Košiciach. Aj z videa, ktoré sa objavilo na verejnosti sa dalo vypočuť, ako Róbert Bezák v diskusii veľmi presne, jasne a zároveň zrozumiteľne pre dnešný svet pomenoval, čo s človekom robí korupcia, i to, ako odkazoval na to, že spravodlivosť chceme nie pre ňu samotnú, ale pre to, čo je za ňou, to, čo ju presahuje.

Ak prestaneme pastoračnú službu viazať na vonkajšie znaky ako sú reverendy, či habity, farnosti, či kostoly a zaspomíname si na to, kde a ako pôsobil Ten, kto by mal byť vzorom pre všetkých pastoračne aktívnych kresťanov, tak zistíme, že práve to, čo robí Róbert Bezák je vzorom pastoračného prístupu. A to, čuduj sa svete, ani nemusí nosiť reverendu, ani habit.

A ten zlý vtip s Antonom Srholcom? K tomu snáď len toľko, že Anton Srholec bol až dokonca podporovateľom odvolaného Róberta Bezáka a úprimne mu držal prsty v jeho neľahkom boji. A keď chcete vedieť ako často nosil reverendu, habit, či kolárik, tak si dajte do Googlu vyhľadávať obrázky s menom Anton Srholec.

Na druhej strane chápem, že slová Róberta Bezáka sa bežnému rímskokatolíkovi nepočúvajú ľahko. Ak platí to, čo hovorí, tak naša cirkev je na tom omnoho horšie ako sa nám bežne javí. A to môže človeka vyrušiť, či rozhorčiť, a na prvý pohľad sa môže javiť, že Bezák by už tomu mohol dať pokoj. No čo iné má tvrdiť Róbert Bezák po skúsenosti, ktorú má? Má sa tváriť, že sa nič nestalo? Alebo má našich hodnostárov chváliť? To asi ťažko. A tak musíme čakať, kým celú situáciu nevyjasnia tí, ktorí to majú na zodpovednosti. My ostatní dovtedy musíme prehĺtnuť aj túto horkú pilulku. No ako som ukázal už na začiatku, brániť odvolanému arcibiskupovi v tom, aby o svojom prípade rozprával, by správne určite nebolo.

Na záver už len jednu vec, trochu mi je ľúto aj toho, že pán Gazda akosi pozabudol aj na osobnostnú rovinu celej situácie. Že zabudol na poníženie, akému sa Róbertovi Bezákovi dostalo, že zabudol na nespravodlivosť, ktorá bola voči nemu vykonaná a, že zabudol na to, že nie je ľahké s týmto všetkým bojovať a nezatrpknúť. Ak by na toto myslel, asi by si odpustil silácke rady a radšej uznal, že Róbertovi Bezákovi sa darí, v rámci možností, výborne a, že je len dobré, že aj napriek svojej neľahkej situácii nezatrpkol, ale naďalej odvážne a ľudsky hlása to, k čomu bol povolaný. A to aj bez diecézy, či zverenej farnosti.