Čo znamená byť chlapom?

Čo znamená byť chlapom?

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mládenec. Mal rád jednu krásnu dievčinu a snažil sa získať jej srdce. Vedel, že ona bola stvorená pre neho. Nebolo to ľahké dobýjať ten krásny a pevný hrad, ale podarilo sa. Požiadal ju o ruku a ona povedala áno. Vzali sa a žili spolu, aj s plodmi svojej lásky, až kým nepomreli.

Rozprávka?

Mladík nenaťahoval čas dlhými skúškami a overovaním si rôznych pochybných teórií, ale vedel, že nastal čas stať sa chlapom. Aj s rizikom a očakávaným tajomstvom, ale aj s presvedčením, že bude s ňou do smrti, nech sa bude diať čokoľvek. Dal jej na to slovo a ona dala súhlas na dobrodružstvo s ním. Jednoduché, jasné a krásne. Je to iba rozprávka? 

Brada – nemý výkrik hrdinstva  

Nejako sa to dnes komplikuje. Z reality sa dnes stáva rozprávka. Dnešní mládenci tiež majú na výber krásne dievčiny. Chýba im však hrdinstvo a rozhodnosť. Svoj deficit mužnosti nahrádzajú aspoň vonkajškom – behajú s chlapskými bradami po mestách, a množia sa aj na dedinách. Dievčence lietajú okolo nich ako zblúdené vtáčatá čakajúce na odrobinky. Kedysi ženské mohutné hradné múry akoby už dnes neexistovali. Veď stredovek sa dávno skončil. Zbojníci vymreli a tak brány sú pootvárané dokorán. Mládencom sa ani neunúva aspoň zájsť osobne k nejakým zrúcaninám, keďže ony samy prídu do ich mamahotela, veď je "rovnosť" a GPSko majú aj "princezné". Brady pribudli, lebo kamene chcú asi kričať, ale nie sú to iba Potemkinove domčeky?

Zúfalstvo alebo hlúposť

Dievčence sa už pri prvej návšteve tvária akoby boli dávno súčasť ich rodiny, aby sa im kotva dobre uchytila. Nič to, že návštevy sa často menia. Z hlúposti, ale aj zo zúfalstva odhadzujú aj tie zvyšky potrebných hradieb. Často kapitulujú pred chrápajúcimi hrdinami, aby sa nestali múzejnými typmi. Naopak, mobilní autorytieri v nádhernej a nefukčnej výzbroji zabezpečia pre svoje zrúcaninky sem tam aj morský vzduch. Ak ich útroby nevlastnia ani ten najmenší poklad, tak sa posunú ďalej, aby si uchmatli ďalšiu trofej na svojich nezáväzných výpravách. 

Hrdinov už netreba

Mnohí chodenie po zrúcaninách a zväčšovanie ich územia majú už úspešne za sebou a ďalší sa do trendu doby dostávajú. Podľa nových mladíkov dnes hrdinov už netreba. Veď na všetko máme už systém – zákony, linky bezpečnosti, pomoci a aj dôvery, prípadne psychiatrie. Nie je dôvod si robiť vrásky za vytváranie zrúcanín a už vôbec za neriešenie opevnenia hradieb. Hrozby sme dávno demystifikovali a hranice sú prežitkom. Ak predsa vznikne pseudostredoveká depresia – treba zatĺkať, spochybňovať, relativizovať a prípadne to zapiť.

Treba sa spamätať

Chlapci, bolo by sa treba už konečne spamätať a popasovať sa s tým životom. Je čas vyzrieť na chlapa, prísť k dievčaťu a požiadať ju najprv o jej srdce, nie o jej telo. Sľúbiť jej vernosť a nosiť ju v náručí s vierou, odhodlaním, statočnosťou a aj s otáznikmi do budúcna. Mať odvahu prijať deti a zodpovednosť. Nielen v práci, kariérnom raste, ale v rodine. Nešpekulovať, nebyť egoista, pôžitkár a nebyť pohoďák – veď svet aj bezo mňa nejako prežije. Áno, možno prežije, ale je správne ostať v reťazci dejín ako príživník, bradáč bez korienkov, bez snov a túžob? Stroskotancom, ktorý spaľuje zápalky namiesto toho, aby priložil do ohňa skutočné drevo a poriadne sa ohrial? Je správne nechávať v sebe zomierať hrdinu a taktiež v chlapcoch, ktorí Ti ešte veria?

Stále veriť na stredovek

Raziť si svoju cestu životom a prestať s tým vyplašeným pohľadom chlapca. Urobiť svet o niečo krajším pre tú čakajúcu lásku, ktorá možno ešte verí na stredovek, pevné hradby a statočného rytiera. Byť už konečne chlapom a prestať robiť zmätok v dejinách ľudstva:).

(foto: Marek Turčok)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo