Blog 06. január 2017

Hviezda kráľa - babylonská indícia pre jej úkaz a výklad (II)

Jozef  Jančovič
Jozef Jančovič
Fascinujúci biblický príbeh o mudrcoch a hviezde je aj o tom ako určité fakty potrebujú vhodný výklad. Ak svätopisec predpokladal v príbehu babylonský pôvod mudrcov, tak detailné babylonské astronomické záznamy o konjunkcii planét v roku 7 pred Kr. a príslušný výklad k nim, ponúkajú zaujímavé mimobiblické vysvetlenie betlehemskej hviezdy, ktoré zapadá medzi početné nádejeplné očakávania príchodu Mesiáša. Aktuálny príspevok ponúka túto babylonskú stopu a dokončí tému púte mudrcov otvorenú v skoršom blogu.
Fascinujúci biblický príbeh o mudrcoch a hviezde je aj o tom ako určité fakty potrebujú vhodný výklad. Ak svätopisec predpokladal v príbehu babylonský pôvod mudrcov, tak detailné babylonské astronomické záznamy o konjunkcii planét v roku 7 pred Kr. a príslušný výklad k nim, ponúkajú zaujímavé mimobiblické vysvetlenie betlehemskej hviezdy, ktoré zapadá medzi početné nádejeplné očakávania príchodu Mesiáša. Aktuálny príspevok ponúka túto babylonskú stopu a dokončí tému púte mudrcov otvorenú v skoršom blogu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Jančovič

Hviezda kráľa - babylonská indícia pre jej úkaz a výklad (II)

Fínsky asyriológ Simo Parpola, ale aj učenci Sachs a Walker pracujú s tézou, že jednak príbeh o mudrcoch má určité historické jadro a tiež, že svätopisec mohol pokladať mudrcov z Východu za astrológov z Babylonu, ktorý ležal vo vtedajšej Partskej ríši a bol vzdialený od Jeruzalema okolo 1250 km. Títo múdri muži z Babylonu mohli mať veľmi zmysluplný výklad „hviezdy“, či priblíženia planét Jupitera a Saturna, tzv. konjunkcie, na ktorú v moderných dejinách poukázal astronóm Johannes Kepler v roku 1604.

Už od začiatku druhého tisícročia bola babylonská astronómia spojená s astrológiou a veštením. Ich hvezdári sledovali voľným okom pohyb Merkúra, Venuše, Marsu, Saturnu a Jupitera (no nie Uránu, Neptúna a Pluta). Medzi rokmi 220 pred Kr. a 75 po Kr. postúpili vo svojom astronomickom remesle tak ďaleko, že všetky významné úkazy odvodené od pohybu piatich planét a Mesiaca mohli byť dopredu vypočítané. Babylonské kalendárne výpočty boli rok dopredu pripravované na každý mesiac. Dáta obsahovali zatmenia mesiaca, slnka, dni rovnodennosti, slnovratu, prvý a posledný deň, kedy boli hviezdy videné na nočnej oblohe, pozície planét vzhľadom k znameniam zvieratníka, či k súhvezdiam, konjunkcie planét a ich opozície, t.j. keď je planéta na opačnom konci ako Slnko. Spomedzi úkazov na prelome tisícročí boli vylúčené záznamy o Halleyovej kométe z roku 12 pred Kr., o výbuchu novy, resp. supernovy v čínskych záznamoch z roku 5 pred Kr. ale aj krátka konjunkcia Jupitera a Venuše v roku 2 pred Kr., ktorá nastala už po smrti Herodesa Veľkého. Za jeho vlády sa narodil Ježiš, teda pred rokom 4 pred Kr.

Cenné babylonské tabuľky

Hoci učenci sa úplne nezhodujú ohľadom vedeckého vysvetlenia betlehemskej hviezdy cez konjunkciu planét, pretože v nej nastáva iba ich priblíženie, nie prekrytie, práve babylonské astronomické záznamy pojmom kakkabu označovali hviezdu aj konjunkciu (hebr. termín pre hviezdu je kocháv). Na štyroch hlinených tabuľkách s astronomickými záznamami z roku 7 pred Kr. sú údaje o tom ako boli planéty Jupiter so Saturnom od začiatku roka priebežne viditeľné počas jedenástich mesiacov v súhvezdí Rýb (Sachs a Walker 1984, 43-55). Pohyby planét boli starostlivo mesiac po mesiaci registrované. Najbližšie sa dostali k sebe po tri noci: 27. mája, 6. októbra a 1. decembra. Ku koncu ich konjunkcie sa priblížil k nim aj Mars.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt babylonian almanach star 7 BC

Jeden zo štyroch babylonských astronomických kalendárov pre rok 7 pred Kr. (zdroj: http://judithweingarten.blogspot.sk/2014/12)

Je pozoruhodné, že sa zachovali pre daný rok až štyri takéto kalendáre astronomických výpočtov, bežne bývajú tieto prísne vedecké záznamy v jednom exemplári. Neboli to verejné ale privátne dokumenty. Zároveň v čase, keď sa vyskytovali tieto kalendáre v poslednej polovici prvého stor. pred Kr. už iba zriedkavo, sú tieto štyri tabuľky z roku 7 pred Kr. veľkým unikátom (posledný takýto doklad je z roku 75 po Kr. a z kresťanskej éry sú celkovo iba 4 tabuľky tohto typu). Významný počet kópii z roku 7 pred Kr. má zrejmý dôvod. Konjunkcia počas 11 mesiacov bol veľmi vzácny úkaz, ktorý sa stáva raz za 800 rokov. Je to z dôvodu pomalšej rotácie Jupitera a Saturnu okolo slnka a ich trojitá konjunkcia sa udeje keď sú v opozícii Slnku. Od roku 7 pred Kr. bola táto konjunkcia dvakrát v rokoch 786 a 1583. Pre Babylončanov nebola konjunkcia dôležitá iba astronomicky ale aj astrologicky a politicky.

Jupiter najväčšia a najjasnejšia planéta prezentovala v babylonskom panteóne hlavné božstvo Babylonu Marduka, čím daná planéta odkazovala na božskosť novorodeného kráľa. Planéta Saturn, druhá najväčšia planéta bola pre Babylončanov hviezdou pozemského kráľa, ktorý prezentoval božstvo. Babylončania nazývali Saturn kaivannu (v asýrčine termín znamená „stály, pravidelný“ Amos 5,26, porov. Rafan v Sk 7,43). Súhvezdie Rýb, v ktorom sa konjunkcia planét udiala, zasa odkazovalo na božstvo múdrosti, života a stvorenia Ea. Ryby boli posledným znamením zvieratníka, ktorým na konci roka prechádzalo Slnko. Konjunkcia planét v súhvezdí Rýb odkazovala jednak na novú éru, ktorá ukončí starú éru a poriadok ale tiež aj na zrod nového kráľa záchrancu vyvoleného Bohom. Konjunkcia planét v roku 7 pred Kr. odkazovala no novú éru s božským kráľom, novým vládcom. Hoci žiadna babylonská interpretácia sa s týmto presným výkladom konjunkcie nenašla zachytená písomne, možno aj kvôli jej časovej sporadickosti, ale na podklade iných dokladov sa dedukuje, že výklad planetárnej konjunkcie v Babylone sa vždy zakladal na analýze astrologického významu planét a ich sprievodných okolností zo znamení zvieratníka. Dodatočný fakt, že v závere konjunkcie sa pripojila k planétam Jupiter a Saturn aj planéta Mars, odkazujúca na Nergala, božstva vojny, naznačoval, že nový kráľ mal prísť zo Západu, z oblasti Sýroplaestíny, pretože Mars v babylonskom systéme bol tiež hviezdou amurru, v akkádčine označoval tento termín západ a od neho bolo odvodené aj pomenovanie Amorejčanov ("západniari"), obývajúcich pôvodne oblasť Kanaánu.

V Sýropalestíne v roku 63 pred Kr. padla vláda Seleukovcov, keď Palestínu obsadili Rimania na čele s Pompeiom. Rimania začnú presadzovať svoju moc na celom Blízkom východe nielen v provincii Sýria, kam spadala aj Palestína (porov. Mt 4,24; Lk 2,1). Ich vláda však nebola ani po upevnení autoritárskej moci a nastolení cisárskej éry pokoja pax Augustana v roku 27 pred Kr. za vlády cisára Augusta, vôbec pozitívne vnímaná, keďže ani cisár ani jeho vláda nepochádza od Boha. Celá táto oblasť čakala na nového kráľa, ktorý oslabí Rimanov a započne sa nová éra lepšieho sveta. Kumránske spisy ale aj spisy Jozefa Flávia a čiastočne aj názory Ježišových učeníkov v evanjeliách a v Skutkoch apoštolov tieto očakávania dokladujú. Uvedené línie babylonského výkladu betlehemskej hviezdy s jej politickým dosahom tak napokon vcelku dobre zapadajú do skupiny očakávaní nového kráľa a zaujímavo dokresľujú pravú identitu Ježiša, kráľa kráľov, teologicky vystihnutú v evanjeliových naráciach.

Cieľ púte dosiahnutý

Cesta mudrcov a jej teologická povaha bola už bližšie popísaná v skoršom blogu tu. Vonkajšia púť mudrcov vrcholí v ich klaňaní Ježišovi, čím sa začína ich vnútorná púť viery. Keď človek otvorí svoje srdce Bohu, on do neho vstúpi a človek sa mu stane podobný. Boh sa rodí v človeku a človek v Bohu. Nastávajú Vianoce duše. Boh dal na oblohu hviezdu a poslal Syna, mudrci mu dajú taktiež niečo veľmi cenné: v dieťati Ježišovi sa pred ním skláňajú a kladú mu k nohám kráľovské dary. Evanjelista hovorí, že otvorili pokladnice (v gr. tésauros označuje poklad ale aj pokladnicu) a často v jeho evanjeliu súvisí poklad s ľudským srdcom: kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce (6,21; 12,35; 13,52; 19,21). Pri návšteve kráľa a božstva v chráme v starovekom svete nemohol nikto prísť s prázdnymi rukami. V troch daroch zlato, kadidlo a myrha je jasná narážka na dary pre dávidovského kráľa Šalamúna v Ž 72,10-15 ale aj na dary národov, ktoré prídu do obnoveného Jeruzalema v Iz  60,6 s podobnými darmi. Sú to teda dary pútnikov, ktorý absolvovali audienciu u kráľa a odovzdali mu dary. Už svätý Irenej Lyonský na konci druhého stor. dary vykladal ako vyjadrenie Ježišovej identity a údelu: zlato naznačovalo, že je kráľom večného kráľovstva, kadidlo obetované v chráme zasa odkazovalo na jeho božstvo a myrha používaná na balzamovanie mŕtvych odkazovala na jeho smrť a pochovanie kvôli nám smrteľníkom (Adversus omnes haereses 3.9). Kráľovstvo, božstvo a smrteľnosť vlastné bytiu Ježiša sú pokladom aj pre človeka.

Metaforicky by sa však dali tri dary poňať celostne na úrovni bytia človeka:  zlato totiž bežne predstavuje u ľudí viditeľné bohatstvo, keď ho človek dá Ježišovi, dáva to, čo má; kadidlo zasa svojím dymom odkazuje na neviditeľného Boha a jeho slávu a prezentuje modlitby a túžby človeka, s kadidlom sa človek dáva Ježišovi s tým, po čom túži; myrha, masť na ošetrovanie rán a ochranu pred rozkladom, predstavuje zase človeka v tom, akým je, je zraniteľný a krehký. S darmi teda dáva človek seba samého s tým, čo má, po čom túži a akým v skutočnosti je.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt three magi star dream

Sen mudrcov, Katedrála sv. Lazára, Autun vo Francúzsku (http://stbrigidfamily.net/days-and-seasons/christmastide).

Cesta domov

Na konci state v Mt 2,1-12 je správa o odchode mudrcov zo scény, o ktorých sa už nikde nehovorí. Stali sa užitočnými na preukázanie veľkosti Ježiša a tým úlohu splnili. Boh im dáva poznať svoju vôľu cez sen.  Motív sna je tretím spôsobom poznania po rozumovom poznaní z hviezdy a po poznaní na základe Písma, kde sa narodí Ježiš. Mudrci podobne ako Jozef, manžel Panny Márie sú vedení Bohom aj takýmto mimoriadnym poznaním. Ide pritom o veľmi dôležitú vec, Boh sám uchráni Ježiša aj mudrcov samých pred zneužitím ich skúsenosti s Ježišom. Vražedné mesto Jeruzalem už neuvidia, ich rozdielna cesta je výsledkom Božieho vedenia, na ktorej sú uchránení od zla. Odobrali sa (gr. anechórésan) domov na Východ. V Matúšovom evanjeliu sa sloveso anechóreó - odoberám sa, vraciam sa, uchyľujem sa stalo mimoriadne používaným, používa ho až 10-krát z celkových 14 výskytov v Novom zákone. Zo slovesa vyplýva aj pomenovanie starovekých mníchov: anachoréti).

Príbeh o mudrcoch a hviezde sa pre Matúša stáva predpokladom osudu evanjelia po zmŕtvychvstaní, kedy budú učeníci vyzvaní Kristom, ktorému patrí moc nad celým vykúpeným svetom, aby šli zo všetkých národov robiť učeníkov cez krst a učenie jeho príkazov (Mt 28,19-20). Kristova dobrá zvesť pritiahne ľudí ochotných uveriť spomedzi židov ale aj pohanov, akými boli aj mudrci. Pretože pohania nemali Písmo, nikdy nedostali také jasné zjavenie, aké bolo dané vo Svätom písme Židom, budú vyzvaní prijať zjavenie Boha v ňom. Pohanom sa však Boh zjavoval prostredníctvom stvorenia a prírody ako hovorí aj List Rimanom 1,20 ... jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky a Skutky apoštolov 17,24-28 a práve na základe stvorených vecí a dobroty k ľuďom mohli spoznať Stvoriteľa, ktorý ich privádza cez židovské Písma aj k svojmu Synovi, ktorého budú učeníci a najmä svätý Pavol usilovne aj medzi pohanskými národmi ohlasovať.

Spracované na podklade zdrojov:

Parpola, S.: The Magi and the Star: Babylonian Astronomy Dates Jesus’ Birth. In: The First Christmas (Murphy, S., Bronder, R., Laden, S. eds.), Biblical Archeology Society, s. 13-24 (free eBook na http://www.biblicalarchaeology.org).

Vardaman a Yamauchi (eds): Chronos, Kairos, Christos. Winona Lake: Eisenbrauns 1989.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0