Hviezda - záležitosť najvyššej dôležitosti pre mudrcov (I)

Hviezda - záležitosť najvyššej dôležitosti pre mudrcov (I)

Hviezda novonarodeného kráľa sa mudrcov bezpodmienečne týka. Pozorovanie hviezd mali v popise práce. Podniknú cestu za hviezdou kráľa a práve ich púť výstižne vyjadrí dynamiku ich postupného spoznávania Ježiša. Minipríbeh o nich zostáva paradigmou o raste v pravej múdrosti a v poznaní Ježiša najmä pre duchovne hľadajúcich ľudí (tzv. spiritual seekers pre sociológa Roofa).

Príbeh o mudrcoch a hviezde v Matúšovom evanjeliu 2,1-12 je klasickým príbehom sviatku Zjavenia Pána. Mudrci sú prvotinami pohanov, ktorí sa skláňajú pred Ježišom. Literárna forma state sa nedá úplne oddeliť od jej historického obsahu. Dosť často sa pochybuje o historickej stránke príbehu. Z jeho povahy sa historický rozmer nedá úplne poprieť, ale ani úplne potvrdiť. Prvotný odkaz príbehu však spočíva v teologickej pravde a v účinnom duchovnom posolstve o tom, kde možno nájsť Ježiša.

Žáner state

Z hľadiska literárneho žánru má stať povahu hagadického midrášu, ktorý na spôsob voľného rozprávania duchovne priblížuje historický zrod Ježiša Krista cez starozákonné biblické príbehy a motívy. Hviezda v príbehu odkazuje na oblačný či ohňový stĺp, ktorý viedol Izraelitov púšťou, púť mudrcov z východu je púťou pohanov na Sion ohlásenou prorokmi Izaiášom (2,1-5) a Micheášom (4,1-3) ale aj žalmom 72,10.11.15: Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi... bude žiť a z Arábie zlato dostávať. V príbehu sa však v prvom rade naplní predpoveď Micheáša o Beteleheme a vízia pohanského veštca Baláma z Knihy Numeri 24, 17 o hviezde a vládcovi Izraela: ...vidím ale nie teraz. Hľadím na neho, ale nie z blízka. Vychádza hviezda z Jakuba a žezlo povstane z Izraela. Išlo v nej pôvodne o  kráľa Dávida. Kým hebrejský text hovorí o žezle (hebr. ševet), v gréckom preklade z tretieho stor. pred Kr., v Septuaguinte je reč o človeku (gr. antropos), o vládcovi z Izraela a práve tento variant použil evanjelista pre Ježiša ako vládcu. Moabský kráľ Balak chcel veštby Baláma použiť proti Izraelitom, no nepodarilo sa mu to, a tak isté črty Balaka nadobúda aj Herodes, ktorý nariaďuje mudrcom dôkladne sa popýtať na dieťa a informovať ho, aby sa mu šiel pokloniť. A tak sa Herodes ako prvý zaraďuje do skupiny pokrytcov, ktorých Ježiš vehementne v prvom evanjeliu napáda. Herodes neskôr v Mt 2,16 nadobudne pri vraždení neviniatok aj črty faraóna z Knihy Exodus, ktorý nariadil zabíjanie novorodených chlapcov v Egypte.

Dosť zemepisu už v úvode kapitoly: Júdsko, Betlehem, Jeruzalem, Východ

Celá druhá kapitola Matúša od prvého verša je silno poznačená zemepisnými menami. Je to tzv. eschatologická geografia Mesiáša naznačená v Starom zákone: narodenie Mesiáša sa udeje v Betleheme (Mich 5,1), v jeho dobe nastane putovanie pohanov do Jeruzalema (Iz 2,1-5; Mich 4,1-3). Kráľ židov ujde do Egypta kvôli kráľovi Judei; Ježišov odchod do Egypta naznačuje odchod exulantov do Egypta Gn 39; 46; 1Kr 11,40; Jer  26,12 a jeho východ z Egypta zasa Ex 14; Oz 11,11. Iba nepriamo sa v prorockých knihách naznačí usadenie Ježiša v Nazarete (nazir v Sdc 13,5.7; necer v Iz 11,1). Naša stať má zámer odpovedať na otázku: kde sa narodil novorodený kráľ? Zemepisný pohyb celej druhej kapitoly sa začína v Jeruzaleme cez judský Betlehem, Egypt a končí sa v galilejskom Nazarete. Z Júdska do Galileje bude cesta učeníkov aj po zmŕtychvstaní Ježiša.

Kto sú magoi?

V gréckom texte sa mudrci označujú viacznačným pojmom magoi. Slovo magos sa má svoj pôvod v staroperzkom pojme maguš na označenie členov kňazských kást v Babylone a Perzii. V Knihe Daniel magoi označuje čarodejníkov. V helenizme sa ním označovali veštci, šarlatáni, čarodejníci, podvodníci či falošní proroci. Filón z Alexandrie pojmom označoval aj veštca Baláma (De Vita Mosis 1.50.276). V evanjeliovom rozprávaní sú mudrci astrológmi, skúmajúcimi hviezdy známi svojím umením v starovekom Babylone od druhého tisícročia pred Kr. Počet mudrcov sa odvodzuje z počtu troch darov. Problém akou rečou mudrci hovorili s Herodesom nie je pre autora v takomto podaní problémom.toto rozprávanie je totiž už literárnym a teologickým prepracovaním určitých udalostí okolo narodenia Ježiša, ktorého narodenie súviselo s Jeruzalemom.

V neskoršej ikonografii katakomb a v sýrskych dokumentoch ich počet varíruje od dvoch po dvanásť. Aj ich mená a krajiny pôvodu boli predmetom početných variácií a ľudovej fantázie. Latinizované mená Melichar, Gašpar a Baltazár sa v stredoveku na kresťanskom západe odvodili z arménskeho apokryfného evanjelia z počiatku 6. stor. po Kr., kde sú mudrci aj na základe Ž 72,10 citovaného vyššie už zrazu králi: Melkon tu bol kráľom Perzie (jeho meno v aramejčine Melchior znamená môj kráľ je svetlo), kráľ Gaspar bol z Indie (jeho meno je latinská verzia partského mena Gondofares/Gadaspar) a Baldassar bol vraj kráľom z Arábie (jeho meno bolo babylonským menom už u proroka Daniela Beltešazzar odvodeným z prosby Bel–šar–usur: Pane, ochraňuj kráľa).

Približne v tom istom období spísania apokryfu, v roku 490 byzantský cisár Zeno prehlásil, že niekde v Perzii našiel vraj zvyšky týchto kráľov a priniesol ich do Konštantínopolu. V roku 1164 sa dostali cez Miláno do nemeckého Kolína a stali sa pre pútnikov a turistov „tromi kráľmi z Kolína“.     

Fascinujúca hviezda kráľa

V samotnom príbehu sa spomína hviezda (gr. astér) štyrikrát. Tento počet môže odkazovať na kozmickú plnosť, kde celý viditeľný svet asistuje príchodu Ježiša. Zároveň je hviezda je v Matúšovom evanjeliu podobne spolu so zemetrasením pri smrti a zmŕtvychvstaní aj apokalyptickým prvkom. Už pri Ježišovom  príchode a jeho smrti sa tak deje to, čo predznamená koniec sveta a Pánovho príchodu na konci vekov: budú zemetrasenia a budú padať hviezdy (Mt 24,7.29).

Hviezda je biblickým symbolom, ktorý je zo svojej povahy viacznačný. V prvom rade odkazuje na predpoveď Baláma (Nm 24,17). Podľa starodávnej mienky pri narodení človeka vyjde hviezda. Nepriamy odkaz na túto mienku u nás prežíva pri dátume narodenia najmä na náhrobných kameňoch zosnulých. Táto mienka je aj na pozadí Balámovho proroctva o hviezde, ktorý východom hviezdy naznačuje príchod kráľa. Bol ponúknutý výklad hviezdy aj z hľadiska astronómie. Už hvezdár Johannes Kepler v roku 1604 ponúkol vedecké vysvetlenie hviezdy cez trojnásobnú konjunkciu planét Jupitera a Saturna v 7 r. pred Kr. Najbližšia takéto priblíženie oboch planét bude v roku 2020, posledná bola v roku 2000 v súhvezdí  Býka.

V období narodenia Ježiša Krista, ktoré učenci kladú do rokov 7-4 pred Kr., čiže ešte pred smrťou Herodesa Veľkého v roku 4 pred Kr., žiarilo na oblohe veľké svetlo, silnejšie od svetla najjasnejších hviezd.

Maliar Giotto de Bondone krátko po jasnom nečakanom úkaze Halleyovej kométy v roku 1301 zachytil betlehemskú hviezdu na svojej freske v padovskej kaplnke Scorovegniovcov ako vlasaticu. V staroveku však kométa neveštila nič dobré, pre svoju nepredvídateľnosť zjavenia na oblohe bola vnímaná ako znakom nešťastia.

Vianoce duše

Mudrci sú obrazom ľudí hľadajúcich Ježiša. Celý ich príbeh ovláda otázka kde je Ježiš? (2,2.4.9). Vybrali sa na návštevu kráľa s kráľovskými darmi. Šli cestou naznačenou hviezdou a Písmom z proroka Micheáša a po stretnutí s Ježišom a napomenutí vo sne sa vrátia inou cestou domov.

Práve hviezda ich podnietila k ceste, naznačila im ju, žiarila im do noci, na dlhý čas ich zamestnala. Iba ak sa istá skutočnosť začne človeka bezprostredne týkať až tak, že rozhoduje o jeho bytí, či nebytí ako u mudrcov, stáva sa predmetom teológie. Dalo by sa teda povedať, že pre mudrcov sa hviezda stáva teologickou skutočnosťou a záležitosťou najvyššej dôležitosti. No za hviezdou bola napokon konkrétna osoba dieťaťa Ježiša, najvlastnejšia skutočnosť kresťanskej teológie.

Ak je v Matúšovom evanjeliu prvá narácia o sne Jozefa (Mt 1,19-25) zrodom prvého kresťana, teda toho, ktorého sa najskôr dotýkalo počaté dieťa pod srdcom matky a veriaci sa stal len keď prijal dieťa s jeho matkou a svojou manželky do svojho života, tak následná perikopa o narodení Ježiša a o hviezde privádzajúcej mudrcov k poklone pred Ježišom je úchvatným obrazom Vianoc duše, ako majster Eckhart nazýval narodenie veriaceho v Bohu a Boha vo veriacom.  Bolo to však postupné narodenie, ako bola postupnou aj cesta poznania u mudrcov: inteligencia im pomohla otvoriť sa túžbe po poznaní a nasledovaniu hviezdy, ale až židovské písma im odhaľujú skutočné miesto, kde možno nájsť kráľa, ktorého túžili stretnúť, radosť srdca im dopomôže prísť čím skôr k nemu. Finálnou reakciou na nájdenie Ježiša je vyplnenie ich zámeru: klaňali sa a darovali dary tomu, ktorý sa už daroval.  Nakoniec sami mudrci po skúsenosti s Bohom, spoznajú podobne ako spravodlivý Jozef cez sen vôlu Boha odísť inou cestou domov po skúsenosti s Ježišom, ktorá ich poznačila navždy. Vyhli sa tak vražednému mestu, ktoré Ježiš uvidí v Matúšovom evanjeliu až ku koncu pozemského života. Najskôr ho uvíta, no nakoniec zabije, ako Herodes Veľký, ktorý prejavil svoj záujem, ale hneď nato aj svoju krvilačnosť. Mudri mu už neposlúžili v tomto zámere, preto sa veľmi nehneval na nich a poslal iných poslov zabíjať (Mt 2,16). Po návrate domov budú môcť svoj život deliť pred stretnutím s Ježišom a po stretnutí s ním.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo