Gól v nadstavenom čase ako najspornejší moment? Ani náhodou (part I)

Na vážne pochybnosti stačí základné vzdelanie

Na neurológiu sadol večer. Už som sa sčasti pohyboval sám, a tak som privítal možnosť vidieť po niekoľkých dňoch spolutrpiacich. Pacienti vychádzali na chodbu, aby im v rozhovoroch rýchlejšie ubehol čas. Džordžo bol príjemný a inteligentný Róm. Bez toho, aby tušil, že som sa tejto téme v minulosti venoval zanietenejšie, sa ma opýtal, prečo je stávková kancelária generálnym sponzorom Realu Madrid a hráči nosia jej logo na drese. Nezdalo sa mu to normálne.

Firma, ktorá zarába na výsledkoch, nota bene najmä neočakávaných, platí ľudí, ktorí tieto výsledky tvoria. Považujem to za zásadný konflikt záujmov. Či to kedysi bývalo lepšie, si netrúfam tvrdiť, lebo v 90-tych rokoch, keď som bol vášnivým fanúšikom, sponzorovali slovenský futbal a hokej výrobcovia cigariet a alkoholu. A už za prvej republiky sa točili filmy o podvodoch v športe, aby si neskôr kluby v Čechách aj na Slovensku kupovali známe tváre z podsvetia a oligarchovia s prepojením na vládu.

Keď nejde o peniaze, asi ide o šport

Možno si pamätáte preradenie Juventusu Turín a Lazia Rím do tretej ligy, pretože mali na výplatných páskach rozhodcov. Asi však neviete, že sa im to nestalo len raz. V 70-tych rokoch 20. storočia bolo hlavným vinníkom stávkového škandálu AC Miláno a tresty dostávali ďalšie tímy.

Pred niekoľkými dňami sa prevalila kauza manipulácie výsledkov v českom futbale. Znepokojilo ma tvrdenie, že ide o najväčšiu kauzu v českej histórii, čo rozhodne nie je pravda. V čerstvejšej minulosti si trest za daňové podvody odsedel prezident Bayernu Mníchov, dovtedy Nemcami považovaný za morálnu autoritu. Hoci išlo „iba“ o necelých 30 miliónov eur.

Téma sa iste stane ešte háklivejšou, keď položíme otázku: Odkiaľ majú majitelia klubov miliardy na prevádzku, každoročné nákupy najdrahších hráčov a popri tom na jachty a lietadlá za stámilióny? Pričom si asi nikto nemyslí, že do svojich klubov vrazili posledné peniaze.

Do veľmi horúcej kaše zabŕdla polícia

Pred niekoľkými rokmi vydal správu o tejto oblasti „podnikania“ Interpol. Odhalil vyše 500 zmanipulovaných výsledkov v európskych a juhoamerických futbalových ligách a vyhlásil, že ide iba o špičku ľadovca pri praní špinavých peňazí z najzávažnejšej trestnej činnosti. Túto správu zverejnila na svojom pracovnom webe aj vtedajšia europoslankyňa Anna Záborská.

Nedávne vyjadrenie Vincenta Lukáča potvrdilo môj predpoklad, že komentátori majú pokyn nekritizovať hráčov a systém. Preto často ťažšie znášam ich vyjadrenia ako prehry našich. Apelujem takisto zvážiť, či musia rozprávať nepretržite. Rozprávať spontánne 90 minút prináša informácie odporujúce fyzike či dobrým mravom ("Chcelo by to nejaký faul alebo šarvátku, aby sme zmenili tempo hry", "Guman teraz skvele ukázal, ako sa dostať do šance", akurát z metra pred bránou zranil usporiadateľa v hornom rade tribúny.)

Myslím, že mnohým vyhovuje psychologický efekt, keď si každý myslí, že to určite bude riešiť niekto iný, tak prečo ja. A nehnevajú sa, keď týždne emotívne debatujeme o pošramotenom vzťahu medzi funkcionárom klubu a novým trénerom alebo o nejakom ofsajde - neofsajde, zatiaľ čo šport prestal byť športom ako taký. B strana mince znie: Ak si niekto čestne zarobil miliardy, je plne v jeho kompetencii a na jeho svedomí, do čoho ich vrazí.

Mŕtvi - nemŕtvi, hlavne, nech vyhrá Messi

Výstavbu štadiónov v Katare pred majstrovstvami sveta sprevádzali správy o úmrtiach robotníkov z juhovýchodnej Ázie, ktorí pracovali v 40-stupňových horúčavách. Žiaľ, táto časť sveta je otrockou prácou a zneužívaním pracovných síl charakteristická. Počet zosnulých oficiálne poznáme iba z katarskej strany, avšak aj naše médiá priniesli šokujúce informácie o pozadí príprav netypického mundialu.

Aj výstavbu diaľnic a iných stavieb sprevádzajú úmrtia, ale som presvedčený, že ak by tí chlapi nepracovali pod takým tlakom a výstavba by podliehala prísnejšej kontrole a menšiemu rozkrádaniu, väčšine tragédií by sa dalo zabrániť.

Že sú aj dôležitejšie veci ako šport ukázalo už finále MS vo futbale v roku 1998 vo Francúzsku, keď do útoku musel najlepší útočník sveta Ronaldo. Brazílčan sa krátko predtým v hoteli pravdepodobne nervovo zrútil. V zápase nebol schopný konštruktívne odohrať vari žiadnu loptu. V jednom momente dokonca odovzdane zroloval brankára Bartheza, keď sa mu ani neusiloval vyhnúť. „Raz budú musieť povedať pravdu, čo sa vtedy stalo,“ povedal ďalší geniálny Brazílčan a jeho vtedajší spoluhráč z reprezentácie a Realu Madrid Roberto Carlos. Vyšumelo to.

V roku 2022 fanúšikovia z celého sveta prežívali, či sa Messimu v Arábii podarí získať titul, ktorý mu chýba v zbierke ako posledný. Ako v starovekom Ríme; koho zaujímajú pozostalí po otrokoch?

Panstvo sa bude baviť

Z môjho pohľadu čudný zápas odohrala na majstrovstvách sveta 2014 domáca Brazília s Nemcami. V semifinále prehrala 1:7. Nebolo tajomstvom, že šampionát stál ekonomicky trápiacu sa krajinu priveľa peňazí. Čo som v médiách nezachytil, bolo, že zároveň musela presťahovať tisícky ľudí zo slumov na predmestí, aby turistom zo všetkých končín glóbu nekazili pohľad na oslavy futbalu počas majstrovstiev.

Zanikla tiež správa – uverejnili ju však talianski novinári - , že niekto vsadil na výsledok finále Ligy majstrov 25 miliónov dolárov. Kto to bol? Odkiaľ vôbec vzal toľko peňazí? Prečo vsadil tak veľa? Akoby sme nechceli vedieť. Lebo keď vieme, musíme zaujať postoj. A to môže priniesť konflikty či zníženie príjmu.

"Nemažete, paní, nejedete"

V čase, keď prvýkrát a naposledy odsúdili funkcionára SFZ za „jablčnú“ korupciu, hovoril som s popredným slovenským trénerom. Vravel som mu, že 5000 alebo 10-tisíc korún iba za pečiatku na prestup hráča od zväzu sa mi zdá priveľa. „Skutočne sa dáva až toľko?“ pýtal som sa ho, lebo som už vedel, že od neho klamstvá počuť nebudem. „Jasné; a aj viac, kľudne sa opýtajte funkcionárov v našom klube,“ mávol rukou.

V 90-tych rokoch bola podľa tohto trénera fráza „predávať zápasy“ bežná aj medzi hráčmi. Nepomáhalo ani povinné tipovanie v päťkombinácii. Tá je opäť dávno zrušená, stávkuje sa cez internet a spoločnosti vám na začiatok tlačia do ruky vlastné peniaze, aby ste si vytvorili návyk. Myslím, že pri súčasnej koncoročnej bilancii tipovacích spoločností blednú aj Deväťdesiatky.

Ako môže mužstvo s jednou prehrou v jesennej časti následne vyhrať z desiatich zápasov jediný? „Začal som ja inak trénovať?“ položil tréner rečnícku otázku. Aby priznal, že tím pod jeho vedením iba využil nahrané body. „Celý týždeň pred zápasom som po chodbách nepočúval nič, len Ako by sa z neho dalo vytrieskať čo najviac?" U nás sa hovorí: Naša liga je taká vyrovnaná, že v nej môže vyhrať každý s každým.

Súperovi loptu čo najpomalšie, našim rýchlo – učíme už deti

Cítil som sa všelijako, keď boli za dohodnutie výsledku potrestaní dorastenci. Je samozrejme neprípustné, aby sa mladí ľudia učili podvádzať. Nevraciame sa však takto ku korupčným kauzám Fľaša vodky a domáca klobása skúšajúcemu na vysokej škole? A budú v seniorských tímoch týmto chlapcom spoluhráči a nadriadení dobrou morálnou oporou?

Keď potrestáme hráča, ktorý dával kabíne iného tímu 20-tisíc eur a prípad je uzavretý, kto verí, že iba láska k materskému klubu viedla mladíka vyčleniť takú sumu zo svojho? Koľko mesiacov by na ňu šetril? Nedisponujem možnosťami ako Interpol, preto budem veriť jeho vyšetrovateľom, že z celosvetového pohľadu je to tá špička ľadovca.

Necítim povolanie venovať sa tejto téme hlbšie. Ak by som však aspoň jedného tipéra primäl spočítať si dva plus dva a zachránil mu 20 eur na „jednotku“ v nedeľnej dohrávke španielskej ligy medzi Realom Madrid a akýmkoľvek mužstvom z konca tabuľky, nepísal som tento článok márne.

Byť princom alebo lotrom?

Aj my sme fanaticky fandili a cestovali s našimi za súpermi, preto oceňujem a mám rešpekt pred vernosťou klubu. Imponuje mi, keď obce, či skôr osady na východnom Slovensku majú silných ultras, ktoré hráčov sprevádzajú po víkendoch po ihriskách súperov v najnižších triedach. Samozrejme, až na rozbíjanie hláv a klubovej infraštruktúry.

V Džordžovej izbe na neurológii, kde odpočívalo pokope päť Rómov, sa každý večer na jeho notebooku pozerala rozprávka. Sranda bola, že stále tá istá, preto som jej názov nezabudol: Princ a večernica. Keď sme boli malí, každý chcel byť kladným hrdinom a označenie niekoho menom lotra z kovbojky malo spravidla za následok bitku „muža proti mužovi“.

Škoda, že to z nás vyprchalo. A z idealizmu a hrdinstva ostalo málo, prípadne cynizmus a sarkazmus. A tak keď v uvedenom filme hrdina na konci prebodne zlého černokňažníka a z neho namiesto krvi začne prúdom striekať voda, jeden z mojich spolupacientov na rómskej izbe utrúsil iba: „Dik – studnička!“

Foto: Medvedia cesta, pexels.com

Odporúčané štúdium:

Šport, korupcia, mafia (dokument talianskych športových novinárov o podvodoch a moduse operandi stávkových mafií)