Už ma nebavilo byť ako pštros s hlavou v piesku. A tak som sa prihlásila do SLH

Opäť vo vlaku. Ako každý týždeň. 

Ružomberok – Bratislava, dokopy tri hodiny a tri minúty (hoci pri meškaniach slovenských vlakov je potrebné tento oficiálny výpočet brať skutočne s rezervou). Dnes 258 kilometrov a rovnako tak aj zajtra ráno, cestou naspäť na horniaky, do zabehnutého života doktorandky žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Nuž a predsa túto odyseu zakaždým (s menším nadávaním na vlaky a nedostatok času na písanie dizertačky) podstupujem a to nielen pre tie podnetné debaty, ktoré sa neraz v našej 13-člennej skupine 37. ročníka programu Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) vedú. Áno, kiežby tá cesta bola kratšia a mala som hop-šup prášok či schopnosť bilokovať. Ale intelektuálne a duchovné ovocie, ktoré mi SLH prináša, je na nezaplatenie... veď ako sa hovorí, pod tlakom vznikajú diamanty! Už len nevyhorieť.

Viacerí si mysleli (a možno aj stále myslia), že som sa zbláznila. Dať sa na semestrálny formačno-akademický program, ktorý rozoberá náročné témy, zamerané na poznanie viery a podstatu kresťanského života, v poslednom ročníku PhD. štúdia? Skrátka, v tom najnevhodnejšom čase, keď už je potrebné ten balvan s názvom dizertačná práca dotlačiť na vrchol ružomberského Čebraťa a veriť, že sa – na rozdiel od toho Sizyfovho – nezrúti späť dolu! Šialené!

Uprostred debaty (SLH).

A potom tie otázky: „Nemáš toho dosť? Budeš to stíhať?“

Nuž, úprimne? Nestíham.

Ale kto v dnešnej dobe reálne stíha? V dobe, ktorá je tak príznačná svojou hektickosťou, zrýchleným životným štýlom. Máme vôbec čas zastaviť? Zamyslieť sa? Nad svojím životom? Samotným bytím? Nad budúcnosťou – seba, svojich blízkych či krajiny, ktorej sme súčasťou? Nad vierou a hodnotami, ktoré nás formujú? Možno sa v niektorom postoji utvrdiť. Alebo naopak zistiť, že pravda leží predsa len niekde inde. 

Aké osviežujúce, môcť sa mýliť a mať možnosť svoj postoj a zmýšľanie zmeniť, nie?

Prešlo nám rukami kopec krásnych knižiek a textov (KV).

Potreba zatiahnuť na hlbinu bola teda silnejšia

Silnejšia, ako ťarcha štúdia, niekoľkohodinového dochádzania a problémov, kde v Bratislave na noc zakotvím (vďaka ti, milý Svoradov). Navyše, stále tu bol ten vnútorný pštros, ktorý mi nedal spávať a potreboval sa oslobodiť. Možno to poznáte, ocitli ste sa uprostred rozvášnenej debaty, argumenty jednej strany padajú a tá druhá, neprítomná, mlčí... chýba tu niekto, kto by povedal to obyčajné „ale“. Kto by odvážne vytiahol hlavu z pohodlného piesku názorovej neutrality a odhodlane poukázal na inú stránku problému.

Tak teda, aký bol rok formácie v SLH, ktorého cieľom je včleniť vieru do každej oblasti života?

Rýchly. Inšpiratívny. Plný milostí a priateľských rozhovorov, ktoré formovali nielen texty cirkevných otcov, pápežov či rôznych teológov, ale aj diela významných súčasných sekulárnych a kresťanských autorov. Veď predsa, len málokto (česť výnimkám) by vo voľnom čase dobrovoľne siahol po Akvinskom, Aristotelovi, Augustínovi, Chestertonovi alebo Hanusovi.

Obhajoba esejí (SLH).

Formačný program SLH stojí na troch pilieroch – vidieť, hodnotiť, konať.

V dobe posadnutej výkonom potrebujeme najprv spomaliť, nachvíľu zastať a naučiť sa opäť žasnúť. Objavovať krásne a hlboké pravdy, ukryté v dielach veľkých mysliteľov, prehlbovať lásku k celoživotnému vzdelávaniu, najprv sa učiť vidieť a rozlišovať, až potom konať. Pretože pri hľadaní pravdy neexistujú instantné riešenia... a už vôbec nie tie, ktoré ponúkajú statusy sociálnych sietí.

Ďakujem SLH, že mi ukázalo komunitu mladých veriacich, ktorí sa neboja angažovať vo verejnom priestore, obhajovať kresťanské hodnoty a stáť na strane pravdy.

Ak aj tebe posledné mesiace šrotuje v hlave, máš plno nezodpovedaných otázok alebo len tak jednoducho prahneš po dobrej diskusii – možno je SLH tiež pre teba!

Deadline na prihlasovanie do 38. ročníka programu je 20. júna 2026.

#37. ročník SLH