Umelecké vykreslenie Boha a Satana v medziach kresťanskej teológie

O mojom umeleckom vykreslení osoby Boha v diele Posledný človek: vôľa k boju som písal v dávnejšom blogu. Tento bude zameraný najmä na osobu Satana.

Je množstvo beletristických diel, do ktorých je zakomponovaná postava Satana, Diabla, a to aj u nás na Slovensku. Spomeniem aspoň známeho Dušana Mitanu a jeho dielo Hľadanie strateného autora, kde vystupuje postava Lucifera, ktorá dokonca vyhlasuje, že je „pravým Bohom“. Pomáha hlavnej postave analyzovať svet, princípy tvorby a vlastnú identitu. Pre Mitanu „Satan“ ostáva Luciferom, nositeľom poznania, ktoré má cenu pre človeka, a preto mu treba načúvať. 

V mojom románe Posledný človek som sa snažil vykresliť to, kým sa Lucifer stal po známej vzbure voči Stvoriteľovi. V manuáloch, ako písať dramatický príbeh, sa však zvykne uvádzať, že absolútne dobré a absolútne zlé postavy by sa nemali uvádzať do príbehu. Spisovateľ sa potom môže buď vzdať uvedenia postavy Boha a postavy Satana do príbehu, alebo ich môže ukázať nie ako samotné Dobro a ako samotné Zlo. V beletrii sa často stretneme s druhou možnosťou – prípad Mitana. Ja však v prvom rade rešpektujem základné mantinely dané kresťanskou teológiou, keďže som kresťanský intelektuál, pričom sa zároveň nechcem vzdať uvedenia týchto postáv. Uvedená požiadavka, kladená na vykreslenie dramatických postáv, by nemala byť absolutizovaná. To, že pre kresťanov Boh predstavuje najvyššie možnú morálne kladnú bytosť, je zrejmé. Postava Satana skôr môže zvádzať k nedorozumeniu kvôli jeho pôvodu v Luciferovi. On však kvôli urazenej pýche a závisti sa dostal do vleku bezuzdnej nenávisti k všetkým tým, ktorým sa doprialo to, čo jemu sa odoprelo. Pocit krivdy a zatrpknutosti z dôvodu pýchy je palivom pre čoraz zhubnejšie podoby zla (vášeň pre smrť ako rozklad života, deštrukcia, asexuálny a sexuálny sadizmus atď.). Skrátka, Satan nemôže ostať niekde na polceste k temnote. Čím viac sa človek približuje k čistému Zlu, tým viac je v jeho celkovom nastavení Satan zjavnejší, obdobne ako je Boh čoraz zjavnejší v človeku, ktorý prekračuje dobro k stále väčšiemu dobru.  

Čitateľovi som predostrel niektoré z mnohých spôsobov, ako môže človeka ohroziť cez nespočetné tváre svojho Zla; tiež ako sa proti tomu môže brániť. Dielo má v tomto kontexte slúžiť ako skromný príspevok k vypracovaniu komplexnejšieho manuálu defenzívnej aj ofenzívnej stratégie a taktiky boja proti mocnostiam Zla, a to za nutného predpokladu rôznych slabín človeka, jeho pokleskov, hriechov, ktoré sú aj dôsledkom dedičného hriechu, oslabenej prirodzenosti človeka. 

Predostrel som psychológiu Zla v rámci umeleckého textu. Pri každom boji platí, že poraziť nejakého nepriateľa je okrem iného podmienené poznaním jeho rôznorodých stratégií. Vzhľadom na to, ako aj eschatologický rozmer diela, verím, že nebude predovšetkým zo strany kresťanov, vrátane teológov, ignorované. Nepovšimnutie, prehliadanie umeleckej a psychologickej drobnokresby rôznych stratégií Zla voči človeku, ako aj iných pre kresťanstvo cenných vecí (napríklad postava Božej Múdrosti, ktorá sa vyskytuje aj v niektorých starozákonných knihách), by mohlo vyhovovať, hrať do karát jedine tomuto Zlu. Pochádzam z filozofického prostredia, kde sa cení kritické myslenie, nie senzácie. Nepristupujem k postave Satana ani ako bigótny fanatik alebo fantazmagor. Pristupujem k nemu ako k reálnej bytosti, ktorú aspoň po istej stránke (jej stratégii Zla) treba poznať. Rovnako je potrebné poznať jeho slabé miesta, predovšetkým jedno, ako som sa naň snažil ukázať v románe. 
Kto si trúfne až príliš otvorene, nijako netlmene písať, hovoriť, alebo cez nejaké iné médium predostrieť verejnosti obraz Boha, Satana alebo iných dôležitých fenoménov, ktoré sa týkajú kresťanstva, tak svet mu skôr či neskôr, niekedy veľmi rýchlo, začne robiť rôzne prieky, alebo ho aspoň ignorovať. Podobne napríklad Mel Gibson, režisér filmu Umučenie Krista, varoval herca Jima Caviezela, že jeho herecká kariéra v Holywoode rýchlo skončí, že za ten film bude musieť zaplatiť nemalú daň, pokiaľ pre svet až nezakryte, nijako netlmene stvárni postavu Krista, ešte k tomu na kríži. Svet vrátane mnohých jeho inštitúcií nechce vidieť základné pravdy kresťanstva v netlmenom svetle. Potrebuje ich rôznym spôsobom stlmiť, prispôsobiť ich sebe. Keď už Ježiš, tak ako sympaťák od vedľa, s ktorým je možné sa kamošiť. No a postava Satana, tá sa ako zdroj Zla, ako Zlo s veľkým „Z“, ako samotné Zlo mnohým už vôbec nehodí do ich vnútorného sveta. Preto sa aj v umeleckých dielach buď rôznym spôsobom obrusuje, alebo až prevracia, ako je tomu napríklad u Dušana Mitanu. Alebo ak sa neobrúsi, alebo inak nemodifikuje, tak je využitá v hororovej tvorbe, no častokrát zas celkom samoúčelne, teda len kvôli vyvolaniu hrôzy v recipientovi. Môj román tiež obsahuje prvky hororu, no tie sú len prostriedkom, nie cieľom, o ktorý mi v knihe ide. Tým nie je vzbudiť v čitateľovi čo možno najväčšiu hrôzu. Je ním, pokiaľ ide o postavu Satana, poznanie jeho stratégií Zla, jeho manipulatívnych techník, úskokov, zvodov, zneistení, falošných argumentov atď. Všetko to v románe netlmene predostieram.

Som vášnivým čitateľom Friedricha Nietzscheho, hoc s mnohým v jeho prácach nesúhlasím, no zároveň som presvedčený, že ho na rozdiel od Satana netreba odmietať en bloc. Preto by som rád článok ukončil tézou, ktorá sa opiera o Nietzscheho myslenie: človek je tak vnútorne silný, koľko tvrdej pravdy sám znesie bez toho, aby ju ohýbal alebo akokoľvek tlmil. Presne to som sa okrem iného snažil v románe čo najpresvedčivejšie ukázať. Kniha si preto vyžaduje vnútorne odolného, duševne vyzretého čitateľa. Najlacnejšie sa predáva na https://www.gorila.sk/detail/2228841/Posledny-clovek. Tiež je voľne k dispozícii minimálne v štyroch knižniciach: Univerzitná knižnica v Bratislave, Slovenská národná knižnica v Martine, Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v RK, Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene.

Autor