Písal sa rok 1976 a na hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou objavili odborníci pliagu, ktorú pomenovali podľa tamojšej rieky Hantaan. Bol prvým zo skupiny vírusov hanta. Na Slovensku ním človeka môžu ohroziť myši, hraboše a na pohľad veľmi milé ryšavky. Obľúbenými regiónmi jednej z nich, ryšavky tmavopásej, sú východné a severné Slovensko. Má rada vlhko, a tak ju vídavať v krovinách blízko potokov a riek.
Hantavírus Dobrava – Belgrade je príbuzný ebole (jej zdrojom sú zas veľké netopiere kalone). Ako RNA vírusy patria hantavírusy k rovnakej partii ako chrípka, detská obrna, kliešťová encefalitída a hepatitída. Zo Slovenska sú známe prípady viacerých pacientov, ale i úmrtie.
Ochorenie sa prejavuje ako chrípka - nakazený trpí horúčkou, vnútorným krvácaním a zlyhávaním obličiek, v niektorých prípadoch je preto potrebná dialýza. Poškodenie obličiek signalizuje bolesť v oblasti krížov. Pridružiť sa môžu poruchy videnia.
Hlodavec vás pritom nemusí pohrýzť; stačí vdýchnuť prach, v ktorom je jeho moč alebo trus. Preto sa na miestach ako šopy, kôlne, chaty a pivnice odporúča upratovať „namokro“. V nemocnici lekári pomáhajú pacientovi zvládnuť sprievodné symptómy a komplikácie, telo sa však s vírusom musí vysporiadať samo. Vo svete, najmä v Ázii, vraj proti hante existujú vakcíny, ale v Európe a USA nie sú schválené a zvyčajne ani dostupné.
Ilustračné foto: pexels.com