Poľský novinár P. Średzinský: Poľské šelmy na Slovensku a fenomén Emil

Za európskeho pútnika – rekordéra medzi vlkmi sa považuje samec Slavč zo Slovinska, ktorý si dal na hľadaní partnerky vskutku záležať. Po 2000 kilometrovej púti z domovského Balkánu objavil budúcu manželku na Apeninskom polostrove.

Báseň losovi skomponovala aj česká polícia

Spoznávať svet sa počas letnej sezóny vychytil mladý los z Poľska. Spustila sa nečakaná lavína podpory a záberov a informácií o jeho trase na dennej báze. Osud mladíka sledovali desaťtisíce Stredoeurópanov. Zakladali mu stránky, profily, skladali piesne a básne a prirodzene nechýbala zapálená diskusia, ako s losom naložiť a kam ho nechať zájsť.

Jedinečný počin vykonala polícia v českej Břeclavi. Hovorkyňa mestských ochrancov poriadku Lenka Rigó operatívne zložila báseň, v ktorej kompletný servis zvieraťu zo strany obyvateľov i jeho neohrozené počínanie na križovatkách okomentovala bez servítky 😊:

"Cizí státní příslušník, co v noci městem chodil,

v nohách má už tisíc mil a jmenuje se Emil.

Hlad a žízeň neřeší, jazyky znát netřeba,
všechno má ol inkluziv, minimální spotřeba.

Dusot kopyt městem zněl, někdo točil, někdo spal,
a na pravidla provozu Emil ze své výšky sr.l."

Jazvec ako archeológ aj nespokojný hrobár

Poľský autor vyjadril prekvapenie nad nečakane pozitívnou reakciou českej spoločnosti na výskyt losa Emila. Porovnal ho s formálnejším prístupom v Rakúsku, no tam poskytli Emilovi dokonca policajný doprovod. A to až do miest, kde sa nebezpečne priblížil k diaľnici. Rakúska ministerka komentovala dianie tak, že mierumilovný Emil nepredstavuje pre obývané oblasti, ktoré brázdil ako miestny farmár, žiadnu hrozbu a Rakúsko ho pred problémami rado ochráni.

S publikáciou o fascinujúcom druhu pomáhal Pawlovi Šredzinskému Piotr Dąbrowský. Losy sú napriek svojim rozmerom dobrí plavci a Emila nezastavil ani Dunaj (!) Ďalšiu knihu venoval novinár jazvecovi. Kým na Slovensku ukázal plachý tvor pracovníkom na hrade Kysak, ktorí sa podujali na jeho rekonštrukciu, podzemie a sám vyniesol prvé artefakty, v Poľsku sa pustil do exhumácie cintorína, aby ho prestaval na jazvečie sídlisko.

Raz za čas musia Poliaci za vlka zabojovať

Podľa Pawla Średzinského žije v poľskej časti Karpatského regiónu približne 100 medveďov. Ich populácie významne nerastie; naopak, na územiach, kde poľskí vandrovníci prechádzajú na Slovensko, im vzhľadom na ochranu prírody pod Tatrami hrozí v blízkosti hraníc smrť.

Počet vlkov u našich severných susedov pozostáva z približne 2000 jedincov, snahy o povolenie lovu vzácnej šelmy sa však cyklicky vracajú aj v Poľsku. Obyvatelia si ho zatiaľ nedali a poľovníci prepojení s politikou (ide pravdepodobne o nadnárodný infekčný úkaz) si uvedomujú, že pre verejnosť na sever od Tatier ide o veľmi citlivú tému.

Jedovaté látky v Baltskom mori

Poľsko sa teší, no aj starostí o biotop, ktorý na Slovensku chýba – more. Poľskí turisti sa vďaka nemu stretávajú s faunou, ktorá má u nás plnú penziu iba v areáloch zoo. Napríklad s tuleňmi, vzácne tiež s jedným arktickým druhom. Problémom Baltu je dnes výstavba a s ňou spojená úprava brehov. Pawel Średzinský informoval o jedovatých látkach na morskom dne. Prebieha diskusia, či by pokus o ich vyzdvihnutie, nepochybne sám osebe nákladný, a poškodenie nádob s jedmi nespôsobili ešte väčšiu ekologickú katastrofu.

Ani Poliaci už nemajú pôvodné prirodzené lesy (ako je napríklad niekoľko tisícročný lesný systém v Abruzii v Taliansku), no v súzvuku so slovenskými milovníkmi prírody sa snažia ochrániť niekoľko storočné pralesy. Spolu so Slovenskom a Ukrajinou spravujú napríklad medzinárodnú biosférickú rezerváciu. V Poloninách sa odohrávajú niektoré dobrodružstvá legendárneho pána Tragáčika, na ktorom vyrástli generácie mladých ľudí. Možno ste nevedeli, že život slávneho autora mal aj tienistejšie epizódy.

Aj očarujúcim lesom venoval Pawel už niekoľko publikácií, vychádzajúcich z lásky ku Knišínskemu pralesu (Puszcza Knyszyńska) v severovýchodnom Poľsku, odkiaľ pochádza. O tom všetkom a ďalších témach sa môžete viac dozvedieť vo video rozhovore, ktorý je oddnes voľne prístupný na tomto linku:

https://www.youtube.com/watch?v=ysEtyhUefI4

Foto: archív Pawla Średzinského, pexels.com