Osobná pohoda ako kompas. Psychologický pohľad na spokojnosť | Marek Horňanský

Každý z nás túži po pocite, že náš život má dobrý smer, že to, čo žijeme, nie je len séria povinností, denného stresu, naháňania sa a reakcií na každodenný chaos, ale že aj uprostred povinností dokážeme nachádzať pokoj, zmysel a vnútornú vyrovnanosť. Psychológia tento stav nazýva  osobná pohoda či well-being. Je to pojem, ktorý si mnohí spájajú najmä s príjemnými emóciami, no v skutočnosti je oveľa širší. Zahŕňa kvalitu medziľudských vzťahov, pocit kompetencie a užitočnosti, prežívanie autenticity, vnútorné hodnoty aj našu schopnosť vyrovnávať sa so stresom. Nejde teda o trvalý a dokonalý stav šťastia, ale o dynamickú rovnováhu, ktorá sa neustále mení spolu s udalosťami, ktoré prežívame, a s tým, ako im rozumieme.

„Spokojnosť sa nerodí z veľkých udalostí, ale z malých každodenných súhlasov so sebou samým ...“

V  psychologickej praxi vidím, že osobná pohoda nie je niečo, čo nám „padne z neba“. Je to súbor zručností a postojov, ktoré si budujeme postupne, často nenápadne, malými rozhodnutiami a drobnými posunmi v každodennom živote. Práve tie drobné zmeny. Schopnosť urobiť si čas na odpočinok, pomenovať vlastné potreby, upraviť hranice vo vzťahoch či prehodnotiť staré návyky. Tie môžu vytvoriť pevný základ pre dlhotrvajúcu vnútornú vyrovnanosť. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí prídu s pocitom, že „by mali byť spokojní“, no vnútorne necítia nič podobné.

Z praxe si spomínam na klienta, ktorý mal stabilnú prácu, fungujúci partnerský vzťah a podporujúcu rodinu. Napriek tomu vošiel do mojej poradne s vetou:„… ja vlastne neviem, čo je so mnou.“ Všetko mám, ale necítim sa dobre. Až postupne sme komunikovali o tom,, že síce žil život, ktorý pôsobil správne a zodpovedne, no bol to skôr život podľa očakávaní iných než jeho vlastných. Sám si dlhodobo zakazoval položiť jednoduchú, no dôležitú otázku: „Čo vlastne chcem ja ?“ Jeho príbeh ukazuje, že osobná pohoda nie je luxus ani bonus, ktorý si môžeme dopriať, keď všetko ostatné vybavíme. Je to kompas nášho psychického zdravia. Tichý, ale spoľahlivý ukazovateľ, ktorý nás upozorní, keď zídeme z vlastnej cesty.

Samotný výskum well-beingu sa začal intenzívne rozvíjať až v 80. rokoch 20. storočia, keď sa psychológia, dovtedy orientovaná najmä na zvládanie problémov a patológií, začala zaujímať aj o to, čo robí život naplneným. Výrazne k tomu prispela definícia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá rozšírila chápanie zdravia na úplnú telesnú,  psychickú  a sociálnu pohodu. Odtiaľ bol už len krok k pozitívnej psychológii, ktorá kladie dôraz na osobné silné stránky, vnútornú odolnosť a kvalitu života. Moderné výskumy zároveň ukazujú, že  well-being  nie je len o pocitoch, ale aj o spôsoboch, akými si interpretujeme udalosti.

Psychológovia Diener a Kahneman upozorňujú, že subjektívna pohoda sa opiera o dve zložky. Konkrétne emočnú a kognitívnu. Kým emočná reflektuje naše každodenné prežívanie a rovnováhu medzi pozitívnymi a negatívnymi emóciami, kognitívna sa týka spokojnosti s vlastným životom ako celkom. Šťastie teda nie je len teplý pocit v hrudi, ale aj hodnotenie, či žijeme v súlade s tým, čo považujeme za dôležité. Náš well-being ovplyvňuje množstvo faktorov. Od kvality vzťahov cez fyzické zdravie až po schopnosť regulovať emócie, robiť rozhodnutia a budovať život podľa vlastných hodnôt.

Aj preto odborníci upozorňujú, že pohoda nie je opakom problémov. Môžeme byť spokojní, aj keď čelíme výzvam, a môžeme byť nespokojní, aj keď máme „všetko“. Dôležitá je naša vnútorná interpretácia. Napríklad štúdia psychologičky C.Ryffovej ukazuje, že well-being podporuje najmä autonómia, osobný rast, pozitívne vzťahy a zmysluplnosť. Teda prvky, ktoré sa nedajú dosiahnuť rýchlo ani povrchne, ale vyžadujú autenticitu, premýšľanie a odvahu byť sám sebou. Do oblasti osobnej pohody neodmysliteľne patrí aj zdravý životný štýl, ktorý je často vnímaný ako súbor pravidiel alebo ideálov, ktoré treba splniť.

Realita je jednoduchšia a zároveň náročnejšia.  Zdravý životný štýl nie je projekt na mesiac ani snaha dosiahnuť dokonalosť. Je to dlhodobý vzťah k vlastnému telu, psychike a každodenným rozhodnutiam. Každý malý krok má zmysel. Aj jemné úpravy spánku, stravy či pohybu dokážu výrazne podporiť psychickú odolnosť, energetickú stabilitu a emočné prežívanie. Keď pochopíme vlastné potreby a prestaneme s nimi bojovať, vytvárame si život, ktorý je udržateľný nielen navonok, ale najmä vo vnútri.

„Zdravý životný štýl nie je výkon, ale dialóg medzi tým, čo cítime, a tým, čo potrebujeme ...“

Zdravý životný štýl je o vedomosti, kedy pridať, kedy spomaliť a kedy sa o seba postarať s láskavosťou. Práve láskavosť k sebe je často prehliadaný, no zásadný element well-beingu. Mnohí ľudia vedia byť pozorní k iným, ale prísni na seba. Vedia povzbudzovať druhých, no seba kritizujú. Osobná pohoda však rastie práve vtedy, keď prestaneme so sebou bojovať a začneme sa k sebe správať tak, ako k dobrému priateľovi. Ak sa rozhodneme budovať život zdravší pre telo aj myseľ, neinvestujeme len do vlastného zdravia, ale aj do kvality svojich dní, vzťahov a budúcnosti. Osobná pohoda nie je cieľ, ktorý raz dosiahneme. Je to spôsob, akým kráčame životom a zároveň ten najcennejší dar, ktorý si môžeme dať.

📚Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online. Odborné zdroje:  Russell, J.Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook(Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483)    Nolen-Hoeksema, S.Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology(2014, ISBN 1408044102)   Geiser, J.Lehrbuch Allgemeine Psychologie(Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)