BEŽnosť naša všedná, každodennosť denná

Budík 6:35, zalepené oči, primerane pomalé vstávanie, ten istý chlieb, trochu iná nátierka, kúpeľňa, čo na seba? ... , už len rýchly odchod, krížik na cestu, výťah, vyhnutie sa tej iste diere v pätníku, zápcha za druhými svetlami spolu s predavačom novín, preplnené parkovisko, pozdrav vrátnika,  .... skrátka, denná rutina. Plus mínus menšie obmeny, plus mínus iná postupnosť. Obsah však stále ten istý. Žijem. Vďaka Ti. Žijem každodennosť všedných povinností, malých bezvýznamných činností a rozhodnutí. Občas mám pocit, že až príliš všedne. Žiadne veľké veci, žiadne vzkriesenia, či extázy. Ale aby som nezavádzala, občas sa pritrafí dáka ta svadba, občas dáky pohreb, občas malé milé prekvapenie. No v mojich očiach nič veľké, nič prevratné, ani výnimočné. Život plynie ďalej. Rýchlo. Po svadbe nastane ráno, po pohrebe nový deň. Ďalej robíme nové rozhodnutia, plníme nové každodenné povinnosti.

Občas však zatúžim po niečom väčšom, po tom pocite výnimočnosti, špeciálnosti. Áno, občas prídu pekné odozvy. Občas to zažijem. Ale nie je to chlieb každodenný. Ten si pojedám potichu, či nahlas, s reptaním, či mlčaním. Ale zato denne.

Občas mi preblesne hlavou predstava o všetkých tých veľkých svätých. Aké veci zažili, čím všetkým prešli, aké zázraky robili, čo všetko videli a cítili. Ach, veľkí svätí. Toľko milosti na prekonávanie museli dostať, toľko zážitkov na obnovenie pamäti. Ale aj oni asi žili každodennosť, potýkali sa s ľudskými povahami, nie srdcu blízkymi charaktermi a obstáli.

Nezapreli, premenili milosť do ktorej boli vložení.Zdieľať

Milovali ľudí, milovali utrpenie, prekonávali svoj vlastný charakter v každodennej rutine svojich povinností. Kto má väčšiu rutinu ako klauzúrna sestra? Kto musí prekonávať rozdielnosť charakterov a pováh ako misionár na inom kontinente? (Ok, dakto by sa hádam našiel. ... Iný misionár? ;) Kto musí s optimizmom znášať toľko negatívnych reči ako spovedník? Kto musí trpezlivejšie pristupovať k človeku ako svätá matka pri výchove svojho dieťaťa? ...

Boh koná aj cez všedné veci. Sú to malé kvapky, ako ranná rosa, ktorá zvlažuje hoc aj letnou páľavou vysušenú zem, zlámané listy trávy orosí po noci. A hoc možno rýchlo pominie a nebude po nej ani páru ani slychu, zablysne sa ako nádej na začiatku každého nového dňa.