Europoslanec Blaha si vybral zlo, ktoré freneticky, neslušne, prehnane dramaticky obhajoval. Je nečestným počinom autora textu, že uvádza slová Miriam Lexmann s kritickými a odsúdeniahodnými komentármi, bez toho, aby sa zamyslel nad indoktrinovaným poslancom Blahom. Ten je schopný povedať do očí poslankyni, ktorej predkovia položili životy za slobodu a autor vo svojej zhovievavosti ich uviedol, že na komunizme nebolo nič zlé. Komunizmus nebol u nás dostatočne odsúdený a dôsledkom sú zjavy psychicky narušených zástancov tohto režimu, napriek všetkým výhodám, ktoré v slobode slova požívajú bez jediného nasadenia v boji za pravdu, spravodlivosť a spoločné dobro.
Zanedbaná výchova charakterov spôsobuje bohapusté zneužitie slobody slova v mediálnom priestore bez rešpektu, slušnosti a úcty voči starším osvedčeným politickým bojovníkom, akými v relácii bol práve český poslanec Saša Vondra. Je naozaj trúfalé hodnotiť kresťanstvo Miriam Lexmann z hľadiska odvážne súdiaceho kresťana, ktorý stratil schopnosť rozlišovať dobro od zla bez akéhokoľvek zmyslu pre pravdu a spravodlivosť. Miriam Lexmann si to nezaslúži za obetavú prácu v EU parlamentne, za odvahu pomenovať veci pravým menom, za kultivované vyjadrovanie a neobyčajný ženský nadhľad nad vecami. Prehnane kritické vyjadrenia poslanca Blahu s dávkou urážok zhodnými s taktikou zneuctenia osoby za každú cenu, sú až príliš podobné často používanej stratégii vládnej koalície.
Napriek všetkým urážkam na jej osobu, je pre mňa príkladom nasledovateľky svojej rodinnej tradície, s ktorou nás autor zoznámil, čo považujem za jedinú nepopierateľnú informáciu v jeho príspevku. Kto sa prosím čuduje, že bola utrápená a zúbožená. Po vystúpeniach poslanca Blahu známeho a odvážneho popierateľa faktov a pravdy v bojovej pozícii udatného boľševika sme aj my pri obrazovkách mali smutné a utrápené tváre. Je pravda, že nie len utrápená tvár ale aj nechutná pachuť hanby, že práve na Slovensku sa vygenerovali takéto “neobrúsené diamanty“, ktorými sa vládna koalícia ešte aj chváli.