Everest stále živí najväčšiu záhadu. Ako by ste postupovali vy?

Oficiálne sú dnes ako prví ľudia na Evereste uvádzaní sir Edmund Hillary a jeho legendárny šerpa Tenzing Norgay. Každý, kto to tvrdí, by však mal byť stále opatrný. Budeme musieť prepísať učebnice a publikácie o horách a rekordoch? Alebo po sto rokoch vydala hora zanieteným bádateľom posledné dôkazy?

Svedok opäť prehovoril

Ak zhrnieme iba fakty z kľúčového roku 1924, dostaneme dôležitý, no nie dokončený obraz udalosti opradenej najväčším himalájskym tajomstvom. Briti George Mallory a Sandy Irvine mali vrchol na dosah, keď ich zahalili mraky a priateľovi, ktorý pozoroval ich pokus, navždy zmizli z očí. Odvtedy si milovníci hôr a záhad kladú dve otázky: Zahynuli pred dosiahnutím vrcholu alebo pri zostupe? Jestvujú dôkazy, ktoré potvrdia jednu alebo druhé verziu a dokážeme ich objaviť? Kľúčový svedok vypovedá postupne – je ním samotný Everest. Dôležitú prácu vykonalo v roku 2024 otepľovanie klímy.
Najvyššia hora Zeme odovzdáva od činu dôkazy sama: kyslíkovú fľašu dobrodruhov, lezecký čakan či hodinky. Dôležité bolo miesto ich objavenia: omnoho nižšie na trase výstupu a zostupu. Zdá sa teda, že o tieto osobné veci prišli mladíci pri návrate.
V tej chvíli svedok požiadal o krátku prestávku. Prešlo 75 rokov a do úbočia Everestu vyrazila výprava, ktorej súčasťou bol horolezec a medzinároodne oceňovaný filmár Thom Pollard. Jeho video pozdrav slovenským milovníkom hôr a záhad nájdete na linku nižšie. Stal sa súčasťou prevratného objavu: skupina identifikovala telo Georgea Malloryho. Oblečenie a niektoré časti tela boli rozpadnuté, iné pôsobili, akoby v snehu ležal živý človek. Našli sa aj osobné veci mladíka. Niečo veľmi, veľmi dôležité však chýbalo.

Dostať sa k Everestu bol diplomatický problém

Dovoľte mi krátko načrtnúť udalosti a medzinárodnú situáciu, ktoré mali vplyv vôbec na prítomnosť Britov v Himalájach. Enormný záujem dostať sa do Nepálu a Tibetu po prvej svetovej vojne narážal dlho na odmietanie dotknutých vlád a úradníkov. Prekročiť hranice tajne skúšali viacerí, napríklad britskí vojaci zo základní v Indii. Miestnym však neušli. Jeden z nich vstúpil na zakázané územie so začiernenou tvárou, aby zapadol. Márne. Zodpovedný úradník precestoval za tri dni 250 kilometrov, len aby ho poslal späť. Asistovali mu vojaci, ktorí lámali neústupnosť Brita výstrelmi do vzduchu.
Ani prvé legálne výpravy to nemali ľahšie. Kľúčovú prieskumnú expedíciu v roku 1922 postihla hnačka nezvyčajnej sily a smrť horolezcu s podlomeným zdravím, ktorý napriek naliehaniu kamarátov odmietol návrat. Pionieri čelili aj nemilým prekvapeniam odborného druhu. Jeden z cestovateľov zistil, že autor mapy, ktorú mal dispozícii, vynechal zakreslenie horskej reťaze s výškou 7000 metrov. Navyše stála v ceste k Everestu. 

Druhýkrát by si hanbu iste neurobil

Vo výprave v roku 1922 svietilo Malloryho meno. Jeho sláva na Ostrovoch rástla, no zachovali sa i varovné správy o jeho povahe. Po prílete do Ázie mu kvôli roztržitosti pridelili asistenta, aby dozeral, či si v lietadle niečo nezabudol a podobne. Zaznamenaná bola tiež jeho ochota riskovať a ohroziť svoju bezpečnosť. Tí, ktorí netrpezlivo čakali na dôležité výsledky prieskumu, ho nepochválili ani za to, že do fotoaparátu nesprávne vložil film a neodfotil nič. Chybu sa pokúsil napraviť tak, že sa ešte raz vybral na rovnaké miesta a väčšinu snímok doplnil. Ak Mallory na Evereste o dva roky neskôr bol, určite si dal väčší pozor, keď doň vkladal film. Ibaže sa pri eho tele ani inde nenašiel. Napriek tomu sa v dejinách prípadu opäť objavil, a to za závažných okolností; o tom o chvíľku.
Veľmi pekné a informačne zaujímavé sú listy Georgea Malloryho manželke. Nechýbajú ani dobové kuriozity. V jednom z nich veľmi chváli šikovnosť iba 18-ročného šerpu. Žene odkazuje, že sa ho pokúsi priviezť do Anglicka, kde by bol „ideálny na čistenie podláh v dome“, pričom „bývať by mohol v časti našej pivnice alebo v kôlni na dvore“. Osviežujúce sú záznamy o stretnutí s čoby konkurenčnou skupinou horolezcov. Kým životnú lásku Mallory písomne informoval, že pri večernom posedení sa športovci jedni pred druhými iba vychvaľovali a vymenili si „zopár klamstiev“, oficiálna britská správa o mítingu uvádzala, že „počas priateľského rozhovoru si obe výpravy vymenili cenné skúsenosti“ atď.

Corpus delicti, krkolomné kanály a mlčanie Číny

Mallory chcel vrchol zdolať už v roku 1922. Výprava však musela cúvnuť. Napriek tomu sa jej v Anglicku dostalo ovácií za prienik a zmapovanie územia v blízkosti Everestu, ako aj prístupových trás k vrcholu. George s manželkou odcestovali na dovolenku a na list s informáciami o ďalšej plánovanej výprave odpovedal chladne a veľmi odmietavo. Do jej štartu si to rozmyslel. V roku 1975 brázdila Everest prvá čínska výprava na tento vrchol. Jej členom bola jedna žena. Počas zimných olympijských hier v Kórei v roku 2018 sa práve tá stretla s britským diplomatom a priznala, že Číňania narazili na telo Malloryho. A jeho fotoaparát. Film sa im však v Pekingu údajne vyvolať nepodarilo. V neskorších rozhovoroch nájdenie artefaktu nevyčísliteľnej ceny popierala. Nepodarilo sa mi vypátrať, aký záujem môžu mať Číňania na zamlčaní informácie, že Mallory s Irvinom vrchol dosiahli. Everest bol oficiálne zdolaný od roku 1953. Vyjadrila sa aj firma Kodak, ktorá Malloryho fotoaparát vyrobila. Podľa nej by film mohol byť vyvolateľný aj po 100 rokoch. Má to drobný zádrheľ: v tomto momente to nevieme dokázať.

Neexistujúci dôkaz, ktorý bol za dôkaz uznaný

Medzi zaistenými dôkazmi boli Malloryho osobné doklady. Chýbalo medzi nimi jediné – fotografia milovanej manželky. Nosil ju so sebou a bolo známe, že ak Everest zdolá, nechá ju na vrchole. Neradujme sa však predčasne. Neuveriteľný, hoci v praktickej rovine vari až bezvýznamný počin sa presne po sto rokoch od výstupu Malloryho a Irvina podaril spoločnosti National geographic. V roku 2024 našla  jej výprava časť tela Sandyho Irvina. Miesto nálezu sa rozhodla utajiť. Znalci miestnych pomerov súdia, že o udalosti pripravuje dokument. Prizánáva veľké šťastie: na inkriminovanej ploche sa iba niekoľko týždňov predtým roztopil sneh, inak by Irvine naďalej ostal neviditeľný.

Niekoľko proti

George a Sandy boli podľa súčasníkov pripravení veľmi dobre. Fyzicky aj materiálne. Na vrchol však mali vyraziť neskoro na to, aby sa bezpečne vrátili. A hoci im k víťazstvu chýbalo málo, za miestom, kde sa preukázateľne dostali, nasleduje náročný lezecký úsek s prevýšením niekoľkých desiatok metrov. Ako na tom v tom čase a dobe boli s kyslíkom? Mallory nepochybne veľmi chcel priviezť víťazstvo a svetové prvenstvo. O summit sa pokúšal druhýkrát. Nikdy sa nedostal tak vysoko a tlak verejnosti a renomé jeho mena bol veľký. Môžeme to uznať za ďalší nepriamy dôkaz, že sa pokúsil pokračovať vytúženým smerom? Umožnilo mu to počasie, terén a súhlas Sandyho Irvina?

Filmár Thom Pollard neúnavne publikuje na kanáli Everest Mystery ďalej. Výskumníci vykonali rozbor kamienkov v podrážkach nájdených topánok horolezcov, no ani ich porovnanie s horninami z vrcholu neboli úspešné. Aké metódy a ďalší postup by ste navrhli, aby sme mohli prepísať alebo po vyše 100 rokoch nechať na pokoji dátum prvého zdolania najvyšeej hory sveta človekom?

Pozdrav renomovaného filmára na Slovensko

Thom Pollard je držiteľom významného svetového ocenenia za dokument o prvej kosatke, ktorú vychoval človek a vypustil ju do prírody. Natočil i ďalšie dokumenty o legendárnych svetových horách a výstupoch na nich. Na Denali prežil lavínu, ktorá strhla a vliekla výpravu vyše 200 metrov.
Toto je jeho video pozdrav účastníkom prednášky o Korune Zeme v Krajskej knižnici P.O. Hviezdoslava v Prešove.

https://www.youtube.com/watch?v=5uTTJmAPtxA

Titulné foto: pixabay.com a Medvedia cesta. Červená značka je približným miestom, kde Malloryho a Irvina videli naposledy. Ďalšie značky sú na miestach nájdenia súčastí ich výstroja a tela Malloryho.

Foto v článku: pixabay.com

Použitý zdroj: Everest 1922, Mick Conefrey, Jota 2022