Čierno-biela evanjelikálna realita

Ako už to však býva, skutočnosť nie je čierno-biela, alebo lepšie povedané, je čierno-biela, ale iným spôsobom. Donald Trump si totiž nezískal podporu všetkých evanjelikálov, ale iba tých belošských. Afroamerickí evanjelikáli dali prednosť Hillary. A to výrazne. Podľa dát z exit-pollov, ktoré cituje Wall Street Journal v článku Evangelicals Back Donald Trump in Record Numbers, Despite Earlier Doubts, viac ako 80% belošských evanjelikálnych kresťanov volilo Donalda Trumpa, zatiaľ čo 72% nebelošských konzervatívnych kresťanov volilo Hillary Clintonovú!

Tento rozdiel je natoľko priepastný, že sa nedá nazvať inakšie, ako rasovo-etnickým politickým rozdelením amerických evanjelikálnych kresťanov. Korešponduje s rozdelením celkovej americkej populácie, v ktorom belosi preferujú republikánov a černosi demokratov. Dalo by sa tak povedať, že pre amerických kresťanov je pri politickej voľbe rasa dôležitejší faktor ako vierovyznanie. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo pre Afroameričanov je táto rasová preferencia explicitná, pre belochov je implicitná, pretože je prejavom triednej dominancie belochov.

Jedným z najznámejších hlasov z radov belošských evanjelikálnych lídrov, ktorý upozorňuje na rasové rozdelenie Ameriky vrátane amerických evanjelikálov, je Jim Wallis, autor knihy America’s Original Sin: Racism, White Privilege, and the Bridge to a New America. Wallis v knihe bije do vlastných radov, keďže vyzýva belošských kresťanov a cirkev, aby sa postavili belošskej nadradenosti a rasovej nerovnosti a prevzali iniciatívu vo volaní po rasovej spravodlivosti. V amerických cirkevných zboroch je totiž aj dnes celkom bežné, že kostol je buď belošský alebo černošský a že veľa bielych kresťanov má rasové predsudky voči Afroameričanom a obrátene.

Podľa Wallisa zvolenie Trumpa bude americký prvotný hriech iba prehlbovať. V povolebnom rozhovore pre Christianity Today hovorí, že Donald Trump reprezentuje hodnoty, ktoré sú v príkrom protiklade voči kresťanským hodnotám. Jeho útoky na ženy, iné etniká a rasy sú prejavom belošského nacionalizmu, nadradenosti a pýchy. Wallis sa taktiež pripojil k petícii osemdesiatich evanjelikálnych amerických lídrov, ktorí sa ohradzujú voči stotožňovaniu termínu „evanjelikálny“ so stereotypom belošského, politicky konzervatívneho, staršieho muža. Evanjelikálne kresťanstvo podľa signatárov petície predstavuje bohatú zmes ľudí a názorov, ktorých spája Kristus a dôraz na obrátenie a Jeho nasledovanie. Nechcú byť pritom spájaní s evanjelikalizmom ako s politickým názorom alebo s podporou kandidáta, ktorého výroky a činy nie sú v súlade s ich vierou. Treba dodať, že títo lídri nepodporujú Hillary Clintonovú, iba sa dištancujú od stereotypného spájania evanjelikálov s podporou Donalda Trumpa.

Môže sa zdať, že 80 signatárov je kvapkou v mori tisícov evanjelikálnych lídrov, ktorí v tichosti volili Trumpa s vierou, že aj ten najhorší republikánsky kandidát je lepší ako každý demokrat a že Boh má aj tak všetko vo svojej moci. Ako však píše Nish Weiseth, mlčanie väčšiny belošských evanjelikálnych lídrov je stav, ktorý pramení z ich nadvlády. Vedome alebo nevedome im vyhovuje to, že republikánsky kandidát kope za belošských, z dobrých vrstiev situovaných a v obleku s viazankou oblečených mužov. Áno samozrejme, kresťania veria v Božiu zvrchovanosť, ale ako argumentuje Weiseth ďalej: „Božia zvrchovanosť neznamená, že sa človek môže zriecť vlastnej zodpovednosti postaviť sa proti bezpráviu.“. Napríklad takému, kde biely kráľ môže zahrať šach mat.