Prečo máme očakávať Niekoho, kto je tu.

V advente sa pripravujeme štyri týždne na príchod Ježiša Krista – Spasiteľa ľudstva a slávime jeho príchod sviatkami Narodenia Pána.  Ale súčasne veríme, že je prítomný v Cirkvi a v jej sviatostiach a je tu s nami stále. Aký to má zmysel čakať Niekoho, kto je stále tu?

Iste sa Vám už stalo, že ste niečo kúpili a dobre odložili.  Dávno zabudnutá vec sa Vám pripomenula, keď ste ju potrebovali. Kde vlastne je?  Kde je odložená? A začnete pátrať. Kde by mohla byť? Kedy som ju naposledy použil?  Začnete sa pýtať a hľadať.

Advent je niečo podobné. Je to možnosť znova oprášiť otázky o viere. Bežne si tieto otázky kladieme, keď nám život nejako skríži naše plány. Advent nám dáva možnosť robiť to pravidelne.

Uspokojuje ma tento život?  Je v ňom všetko tak, ako má byť? Ak by som na tieto otázky odpovedal kladne, mohla by to  byť odpoveď človeka, ktorému stačí tých zopár potešení, ktoré tento život dokáže poskytnúť a nepozerá pod povrch vecí. Iste, potešenia, ktoré zažívame a bez ktorých by sme ani nemohli existovať, sú reálne – napríklad dobre jesť, športovať, mať nejaké uznanie, mať niekoho, kto nás má rád.

Ale stačí iba toto? Nakoniec ani takéto jednoduché pozitíva života nie sú samozrejmosťou, aj tu sa nachádza mnoho nedostatkov a bolesti.  Neuznať to, je istý spôsob, ako si to nepripúšťať k srdcu, vedome od toho odhliadať.  To sa bežne robí. Na to sú spôsoby, ako takýto stav mysle udržať. Stačí sa zaoberať stále niečím iným a nemyslieť na to, čo nás v hĺbke duše znepokojuje.  Neustála hudba v slúchadlách,  ruch, naháňačka v práci,  stále sa zaoberať niečím iným ako sebou samým. Dnešná doba so sociálnymi sieťami a technickými možnosťami ako ponúknuť každému, to čo ho zaujíma, má mimoriadnu silu, ktorej sa veľmi ťažko odoláva.

A advent je čas, keď treba prehliadnuť hluk, zábavu a spoznať, že toto predsa človeku nemôže stačiť.  Treba si uzurpovať ticho, aby sme si mohli spomenúť, odkiaľ nám už raz prišla odpoveď. Vtedy keď sme uverili, že Ježiš z Nazareta je odpoveďou.

Treba si znova položiť otázku, aký má život zmysel? Čo k nám prehovára hviezdna obloha a celý vesmír? Kde to vlastne sme? Prečo by som sa mal vedieť obetovať, keď to do mňa vyžaduje život? A dokážem to? Dá sa to? 

Už sme to počuli a už sme to aj našli, už sme to zakúsili, že je to pravda. Akurát sme Naňho v tom zhone zabudli.  Ale on je Boh s nami – Emanuel.