Ad Martinický / Masaryk a Hlinka, českí biskupi a slovenská vláda

Autor článku kritizuje Andreja Hlinku a využíva na to list Masaryka,  kde sa Masaryk o Hlinkovi vyjadril, že je hlupák.

V článku Martinického čítame: V „Odkaze slovenskému národu“ ktorý predniesol v Ružomberku 28. 9. 1934 Hlinka píše: „Štátny prevrat v roku 1918 bol najradostnejším okamžikom môjho života. Vznikom Československej republiky splnila sa moja túžba a ožili nádeje národa. Československý štát vznikol spoločnou zahraničnou a domácou prácou Čechov a Slovákov, preto želám si úprimne, aby bol trvalou vlasťou slovenského národa....“  (uverejnil Slovák 30. 9. 34)   Toto nepochopenie medzinárodných súvislostí, ktoré na Slovensku u mnohých trvá podnes, bolo zrejme prvým dôvodom, prečo profesor a prezident Masaryk označil Hlinku ako hlupáka.“  -     Sú to Clevelanská dohoda, Pitsburská dohoda, práca Štefánika v Paríži, ktorú niektorí historici považujú za najdôležitejšiu pre vznik ČSR, ktoré  autor považuje za nepochopenie medzinárodných súvislostí, lebo hovorili o samostatnom postavení Slovenska?   Ale to sú fakty, ktoré súčasní historici nepopierajú.  O osude Rakúsko Uhorska sa rozhodovalo v USA, takže myslieť si, že americkí Slováci s tým nič nemajú, nemusí byť úplne správna úvaha. 

Ďalej sa dočítame :„Z praktických dôvodov vznikla idea „politického“ československého národa. To Hlinka nechápal, a mnohí nechápu podnes.“    -   To, že táto idea bola hrobárom ČSR už nachádzame aj u českých autorov. Odporúčam prečítať si knihu od Kosatíka „Slovenské století“  Prvá ČSR mala svoje  vážne chyby, ktoré v časoch nesmierneho politického tlaku Hitlera a nacizmu pomohli k rozpadu ČSR.

Autor článku priamo nehovorí, že Slovenský štát bol príčinou rozpadu ČSR, ale vytvára taký dojem.  Nemusíme idealizovať Slovenský štát, ktorý formálne vznikol ako všetky iné štáty a stal sa vazalom Nemecka tak, ako väčšina Európy.  Možno si treba položiť otázku, čo by bolo, keby slovenský snem nesúhlasil so vznikom Slovenského štátu?  Bolo by to pre Slovensko lepšie? Na koľko častí by sa Slovensko roztrhlo?   Slovenský štát nejako fungoval, písal úspešné kapitoly spolu s tragickými, ktoré sa týkali najmä židovských zákonov.  

A ešte jedna otázka?  Boli by sme samostatným štátom dnes, ak by neexistoval Slovenský štát? Mohol by vzniknúť Slovenský štát bez  Hlinkovho úsilia o autonómiu? Mohla by formálne vzniknúť v roku 1968 Československá federácia bez nejakej opory v dejinách?  (Podľa mňa nič také by nebolo.  Žiadna hviezdička v EU.  Bol by to príbeh Katalánska.)

Autor považuje Hlinku za hrubého a nevzdelaného človeka a opisuje ho cez Masarykov list:

“Hlinkove prejavy a články sú naozaj plné demagógie, klamstiev, expresívnych výrazov a urážok politických oponentov. Hlinka nevnímal oponentov v politike ako kolegov, s ktorými treba demokraticky súťažiť, kto má iný názor, ale ako nepriateľov, ktorých treba zničiť.“  (viacerí slovenskí politici na čele s Ficom tak konajú podnes)  -  to v zátvorke je komentár pána Martinického. Po prvé, je vôbec možné porovnávať Hlinku s Ficom?  Je to možné historicky? Sú tie historické obdobia porovnateľné? Je porovnateľná vážnosť sociálnej a kultúrnej situácie Slovákov vtedy a dnes?  Po druhé, po prvý krát počujem, že Hlinka sa snažil zničiť svojich oponentov. Veď to bola Masarykova justícia, čo Hlinku uväznila. Tak ako to je? Kto koho sa snažil zničiť?

O Hlinkovi je dnes už dosť autentických materiálov od súčasných historikov. Napríklad Andrej Hlinka vo svete dokumentov od Róberta Letza.

Zdá sa mi, že pán Martinický vychádza z čechoslovakizmu ako ideológie. Ale nezabudnime, že čechoslovakizmus bol dlhodobo súčasťou komunistickej ideológie. Dostávame sa k neuveriteľným paradoxom.

Pán Martinický považuje Andreja Hlinku za typ politika ako sú Fico a Danko.  To sú ľudia, ktorí nepestujú vysokú morálku osobného života.  Ich politika má vážne problémy práve v tom, že im ide najmä o seba. V tomto im  má byť Andrej Hlinka podobný?  Hlinka, ktorý bol za svoje národovectvo v maďarskom aj československom väzení a ktorý osobné finančné prostriedky,  tak ako mnoho iných vtedajších kňazov,  používal na pomoc veriacim a na to, aby udržoval slovenskú vec živú.

Práve v tomto vidím slabinu súčasnej politickej opozície, že prenechala Ficovi a Dankovi toto rodinné striebro, ktoré oni svojim správaním a politikou hádžu do blata.  Vlastenectvo a láska k národu úplne vyšli z módy práve preto, že sa ich chopil takí ľudia ako Slota, Mečiar,  Danko a Fico.  Ale bez ideálov sa nebude dať pre Slovensko nič trvalé urobiť.  Buď nadviažeme na svetlé časti našej histórie,  alebo zostaneme iba pri našej schopnosti postaviť mrakodrapy,