Mužská Nobelova cena za mier, rozvedená katolíčka María a ja

María Corina Machado Parisca má presne toľko rokov ako ja. Päťdesiatosem. Je rozvedená a má tri deti, kým ja som vydatá a mám štyri deti.

Kto som ja a kto je María?

Na rozdiel od nej som nikto. Nič som nedosiahla a nič svetoborné som nedokázala. No dobre, mám štyri deti, milujúceho manžela, dostala som do vienka novinárčinu, do cesty mi, vďakabohu, prišlo veľa dobrých ľudí, mám širokú, rozvetvenú a "uštebotanú" rodinu, veľa dobrých priateľov a kamarátov. Za to však Nobelovu cenu za mier neudeľujú...

Teraz sedím pri počítači a chcem sa svetu vyžalovať, že som vlastne nikto. Bola som v živote väčšinou zbabelá žena, málo odvážna, závislá od rodičov a manžela, neúprimná (voči sebe aj druhým), plná beznádeje, ušliapavaná vlastnými emóciami, naštvaná, frustrovaná a trestuhodne malicherná. Navyše aj mlčanlivá a zpohodlnelá kresťanka.  

Vďaka Maríi neustále premýšľam, čo z môjho "nešťastia" by som mohla pripísať na vrub iným, najlepšie mužom alebo ešte lepšie - celému svetu.

No dobre, sem-tam som bola usmiata, šťastná a plná nádeje a energie, ale za to sa Nobelova cena mieru predsa neudeľuje...

Môj život je ako opar nad horskými štítmi, keď sa pozerám do žiarivých, pokojných a usmievavých očí 58-ročnej Venezuelčanky Maríe, na jej ruky, odvážne gestá a vnímam jej charizmatické vyžarovanie. 

Ona má Nobelu cenu a čo mám ja? 

Kto som a kto je María Corina Machadová?

María Corina Machado Parisca sa narodila 7. októbra 1967 do bohatej oceliarskej rodiny. Je pra-pravnučkou Eduarda Blanca, pra-pra-neter Martína Tovara y Tovara a pra-neter Ricarda Zoloanga, kým ja som z robotníckej rodiny a vnučka Silvestra Billíka, ktorého poznajú iba v našej dedine a možno niektorí zamestnanci Slovenského vodohospodárskeho podniku. Môj starý otec však bol pre mňa výnimočný človek a aj vďaka nemu som odvážna, ctím si dobro, spravodlivosť, pravdu, úprimnosť a vážim si sedliacky rozum.

María dostala výborné vzdelanie. Je venezuelská politička a aktivistka. Ja som slovenská miniaktivistka s jednou vysokou školou, do ktorej som chodila popri zamestnaní, takže to sa ani veľmi neráta... 

María má titul z priemyselného inžinierstva z Katolíckej univerzity Adrésa Bella,  magisterský titul z financií z Instituto de Estudios Superiores de Administación v Caracase a v roku 2009 sa zúčastnila programu World Fellows Yale University. Ja som vyštudovala (s tromi deťmi na krku) filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave.

O čom málokto vie, María pracovala v médiách. Celkom ako ja. Bola moderátorkou v Rádiu Caracas. Ja v Slovenskom rozhlase.

María bola hlasnou opozičnou líderkou vlád Huga Cháveza a Nicolása Madura, v rokoch 2011 až 2014 pôsobila ako členka Národného zhromaždenia vo Venezuele a kandidovala v prezidentských voľbách.

Ja som bola jedno volebné obdobie komunálna poslankyňa v rodnej obci Výčapy-Opatovce v rokoch 2002 - 2006 a opozičnou kritičkou starostu Ernesta Hupku. 

Rovnako ako María som chcela „zmeniť svet“. Rovnako ako María som zažívala represie zo strany mocných. Ona zo strany Madurovho režimu, ja od starostu, ktorý sa všemožne snažil zabrániť mojej kandidatúre na starostku. Aj sa mu to podarilo. Už nikdy som nekandidovala.

Maríi tiež zabránili kandidovať na post prezidentky. Ona sa na rozdiel odo mňa nestiahla do politického úzadia.  

Och, ako veľmi rozumiem Maríi...

Do našich ženských životov neustále zasahujú muži. Silno, hlboko, láskyplne aj bolestivo. 

V Maríinom aj v mojom živote sa zvyčajne zjavujú v tých najdramatickejších chvíľach. Nakoniec, štyri pôrody som mala kvôli jednému mužovi a pri všetkých štyroch pôrodoch stáli štyria rozliční muži. 

Neviem, ako to mala María, ale na rozdiel od nej som po pôrodoch už nikdy nenašla silu a odvahu Johanky z Arcu, ktorou som sa cítila byť v detstve a v mladosti. Odvážna, silná, nebojácna. 

Kto je María?

Nezlomná Venezuelčanka čelí falošným obvineniam zo sprisahania. Odoláva fyzickému násiliu a musí sa schovávať a chrániť svoju rodinu.

Mám oproti nej výhodu. Nie som terčom fyzických útokov. Navyše mám partnera, muža, ktorý ma chráni a stojí pri mne v dobrom aj v zlom. Aj po 35-tich rokoch manželstva. Rozvedená María je na všetko sama...

Kým ten chlapík, starosta, ktorý sa po dedine nosil ako páv a ktorý si na mne vylieval zlosť a brúsil ego, sa z môjho života dávno vytratil, María má "svojho" venezuelského páva - prezidenta Madura stále za pätami. Najradšej by ju utopil v lyžičke vody, keby mohol. 

Nicolás Maduro, venezuelský prezident, vodič autobusu a odborový predák, ktorý sa vďaka svojej žene - právničke, vyšplhal do prezidentského kresla a v čase prezidentských volieb dočasne zakázal sociálne siete, sa pri moci sa drží len vďaka manipuláciám, klamstvám a vyhrážkam násilím. Krajina kolabuje a ľudia sa búria proti upadajúcej ekonomike a diktatúre. 

Starosta Ernest Hupka už žiadnu moc nemá. Na zlyhanie srdca zomrel v náručí svojej milenky pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi. Nech mu je zem ľahká.

María bola niekoľkokrát zbitá, verejne sa jej vyhrážali, na verejnosti na ňu fyzicky útočili. Mala rozbitý nos, posmievali sa jej, mocní tohto sveta ňou opovrhovali a ponižovali.  Nežila v bavlnke ako ja. 

Môj najväčší "otras mozgu" spôsobilo iba zopár výhražných slov a bu-bu-bu dopisov a e-mailov. Pokus o vystrašenie. Či už to bolo bu-bu-bu na Jolanu ako novinárku, Jolanu ako blogerku alebo Jolanu ako komunálnu poslankyňu. Nič fyzické. Nič, čo by ma hlboko zasiahlo a umlčalo. Žiadne útoky na rodinu a blízkych. 

Aktivizmus Maríe a miniaktivizmus Jolany

V roku 1992 María, ako matka troch detí, založila Fundación Atenea (Nadácia Atenea) na starostlivosť o osirelé a delikventné deti z ulice v Caracase. Stála pri zrode dnes už silnej dobrovoľníckej občianskej organizácie Súmate, ktorej cieľom je monitorovanie volieb a dodržiavanie demokratických princípov. Preto je neziskovka v nemilosti prezidenta Madura. "Mala som znepokojujúci pocit, že nemôžem zostať doma a sledovať, ako sa krajina polarizuje a rozpadá," odpovedala María na otázku novinárov, prečo Súmate založila.  

Pravdou je, že María bola viackrát obvinená, avšak do väzenia sa ju Maduro neodvážil poslať. Bojí sa jej. María má úspech takmer u všetkých vrstiev Venezuelčanov. Bojuje za všetkých, nie iba za "svojich". 

Ani po neustálych žalobách, súdnych rozhodnutiach, fyzických útokoch a zmanipulovaných informáciách to María nevzdáva. 

Maríi sa nevyrovnám, ale s hrdosťou môžem vyhlásiť, že v roku 2015 som stála pri zrode úspešnej neziskovej organizácie Pokoj a dobro, ktorá pomáhala utečencom z Iraku dostať sa do bezpečia na Slovensko.

Som ako María?

Nie som ako María. Som len rovnaká žena ako María. 

Avšak práve vďaka Maríi (a mužom z Osla) som zistila, akým som človekom.

Pri čítaní správ a aktualít o čerstvej nositeľke Nobelovej ceny za mier som našla informáciu, že je považovaná za liberálnu konzervatívnu političku. Moja duša zajasala a ožiarilo ma svetlo poznania. Dlhé roky som hľadala moju identitu a muži z Osla mi ju poslali ako na tácke. Heuréka! 

Nie, nie je to národná identita, ba ani sexuálna a už vôbec nie rasová identita, ktorú som v sebe po dlhých rokoch objavila. 

Liberálny konzervativizmus je to, čo ma definuje. Z hĺbky duše som konzervatívna a liberálna zároveň. Som zachránená! 

S Maríou mám spoločný svetonázor. Vau! 

Musím však úprimne a pravdivo priznať: Nie, nie som ako María. 

María vyhlásila, že Nobelovu cenu mieru symbolicky venuje Trumpovi. Nuž a j nie som fanúšičkou a podporovateľkou súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Práve naopak. Som jeho veľká kritička a odporca. Avšak rozumiem Maríi. Peniaze od Američanov a z amerických nadácií jej pomohli v predvolebných kampaniach, pri financovaní neziskového sektora, pomáhali jej bojovať proti diktatúre. Tak ako kedysi pomáhali Čechoslovákom, Poliakom, Maďarom, Nemcom bojovať proti komunistickej totalite.

Nie som ako María. 

Neokúsila som, aké je byť terčom reálnych, fyzických útokov, aké je byť disidentkou. Neviem, aké ťažké je zháňať finančné zdroje na boj proti totalite, proti neslobode. Nebojovala som proti nedemokratickým vodcom a politikom, ktorí majú "pravdu", moc, vplyv a peniaze. Nešla som v čele zástupov proti mocným, proti policajtom a násilníkom, proti tým, ktorí používajú štátne financie, ľudí, krajinu a zdroje ako by boli ich vlastné.

Nie som ako María. 

Nezdieľam ani jej postoj k Izraelu. María vyjadrila solidaritu s Izraelom po útokoch zo 7. októbra 2023. Poďakovala Izraelu za podporu Edmundovi Gonzálezovi, ktorý bol podľa nej (a mnohých krajín sveta) legitímne zvolený za prezidenta a Madurom iba hanebne a nedemokraticky odstavený. Zabíjanie žien a detí, utrpenie civilistov v Palestíne však už María prehliadla. O hladomore v pásme Gazy mlčala.

Nie som ako María a zároveň som ako ona. Som zraniteľná, emóciami bičovaná, súcitiaca ale nie ideálna. Ani María nie je ideálna. 

Som žena. A môžem byť "Maríou", keď sa rozhodnem. 

Ešte stále žijem. 

Som tu a sedím pred počítačom.